Lesníci vedia, kam s akou drevinou

Jozef MARKO

Je horúci augustový deň. Stojím spolu s ťažbárom Odštepného závodu (OZ) Palárikovo Ing. Antonom Molnárom a vedúcim Lesnej správy (LS) Bajč Ing. Františkom Kráľom na naplaveninách Váhu. Moji sprievodcovia sú pripravení podeliť sa o svoje skúsenosti zo zakladania a výchovy porastov z introdukovaných drevín. Kto, ak nie práve títo lesníci môžu na túto tému kvalifikovane hovoriť. Veď pestujú topole až na 70% výmery palárikovského závodu, na teritóriu LS Bajč sa na dvoch pätinách plochy nachádza topoľ šľachtený, na ďalších dvoch pätinách agát biely a na zvyšku dominuje dub červený, orech čierny, jaseň štíhly a javory.

 

Ing. Král ukazuje na životaschopné 

koreňové výmladky a semenáčiky agáta

Pred nami stojí deväťročný porast topoľa šľachteného s výškou 10 metrov a priemerom v prsnej výške 18 – 19 centimetrov. Bol založený v spone 4x4 metre, po prebierke budú rásť jednotlivé stromy v spone 7x7 metrov. „V prvom zásahu vyberáme nekvalitu, teda približne tretinu jedincov, zo sortimentov nám napadne iba vláknina. Koruny topoľov však po prvej prebierke spevnejú a hrúbkový prírastok začne prevyšovať prírastok výškový. Skúsenosti nám ukázali, že ideálne je rúbať topoľový porast vtedy, keď dosiahne hrúbku 55 – 60 cm, čo je vo veku 20 – 25 rokov,“ hovorí Ing. Kráľ. Ing. Molnár pridáva ďalšiu pozoruhodnú informáciu. Na inundácii nemá topoľ šľachtený žiadnych významných škodcov, takže lesníci ušetria náklady na ošetrovanie a ochranu porastov. Už iná je ale situácia vo vetrolamoch a remízkach mimo inundácie, tam sa poškodeniam nevyhnú. Presúvame sa len o pár stovák metrov ďalej za hrádzu a pred nami je rubne zrelý, 25 – ročný porast topoľa šľachteného, na ktorom je vidieť, že už nemá taký dostatok vlahy, ako ten predošlý. Zásoba drevnej hmoty v takomto poraste predstavuje takmer 300 kubíkov. V porastoch s ideálnou výškou hladiny spodnej vody je tento údaj nepomerne vyšší: 400 – 450 kubíkov.

Lada Niva nás o pár minút priváža do lokality Čergov v katastrálnom území Vrbovej nad Váhom, ktorá mi pripadá ako malé kráľovstvo orecha čierneho. Na pomerne malom priestore mám možnosť vidieť uznaný 75 – ročný porast, o pár metrov ďalej kmeňovinu i výsev z neďalekého semenného porastu, 6 – ročný porast vedľa depónia po celoplošnej príprave pôdy, no a ukážka je kompletná po zhliadnutí 12 – ročnej mladiny. „Pre svoju textúru, farbu a úžitkové vlastnosti je drevo z orecha čierneho veľmi vyhľadávané nábytkármi. Orech čierny potrebuje svieže pôdy a tu môžete vidieť, aký je rozdiel v prírastku podľa prístupu toho – ktorého jedinca k spodnej vode. Všimnite si, zver orech čierny nepoškodzuje. Je horký, nechutí jej,“ konštatuje Ing. Molnár a ja sa ešte dozvedám, že počas rubnej doby 80 – 100 rokov vychovávajú lesníci porasty orecha čierneho podobným spôsobom ako je to u buka. Pritom v mladinách jedince v podúrovni vypadávajú z porastu sami, v hlavnej úrovni budú nežiaduci konkurenti budúcich rubných stromov včas vypílení. Na konkrétnych príkladoch a ukážkach sa presviedčam, že miestni lesníci veľmi dobre poznajú podmienky jednotlivých stanovíšť a vedia im prispôsobiť obnovné a výchovné postupy v práci s introdukovanými drevinami.

Platí to aj o agáte na lokalite Sv. Peter. Najskôr si prezeráme päťhektárový holorub. „Už po týždni od vyrúbania agát začal úspešne zmladzovať. Tu na viatych pieskoch sa cíti ako doma. Stačí účinne podporovať bohatú koreňovú výmladnosť a semenáčiky agáta v raste, včas odstraňovať pňové výmladky a výsledky sa rýchlo dostavia. Agát je totiž mimoriadne vďačnou drevinou. Zoberte si, že jeho rubný vek je 40 rokov a dosahuje zásobu na hektár 280 kubíkov. Dub má na podobných stanovištiach síce zásobu okolo 400 kubíkov na hektár, ale jeho rubný vek je 120 rokov. Za ten čas odrastú tri generácie agáta...“, argumentuje Ing. Kráľ a je vidieť, že pociťuje akúsi vnútornú úctu voči tejto drevine. Je pritom zrejmé, že pri súčasných globálnych klimatických zmenách, sprevádzaných výraznými teplotnými a zrážkovými výkyvmi, je istota produkcie za 40 rokov úplne iná ako za 120 rokov. Preto sa nečudujem, že za týchto podmienok vidia palárikovskí lesníci v agáte a ďalších introdukovaných a rýchlorastúcich drevinách veľkú perspektívu. O to väčšiu, že ak pred 10 až 15 rokmi bol napríklad o agátovú guľatinu iba malý záujem, dnes dopyt výrazne prevyšuje ponuku. To isté platí aj v prípade agátového paliva a vlákniny.

Poslednou zastávkou je Zvernica v Bátorových Kosihách a mojím sprievodcom sa stáva vedúci lesnej správy Ing. Ladislav Lévárdy. Zastavujeme pri 35 – ročnom vyvetvenom poraste duba červeného a ja zisťujem, prečo ho nachádzam na takejto ploche práve tu. „Dub červený plodí častejšie ako ostatné duby, má vysokú ujatosť a je veľmi vhodný pre zver. Jeho výhodou tiež je, že prakticky nemá škodcov. Spomínam si, že v jednom roku bol premnožený chrúst. Ostatné druhy dubov trpeli, ale dub červený nie. Tak ako všetky duby je ale citlivý na neskoré mrazy,“ informuje Ing. Lévárdy. Cestou po rozsiahlej zvernici s rozlohou presahujúcu 1400 ha sa vzápätí dozvedám, že nie všetky nepôvodné dreviny sú lesníkmi vítané. Tým skutočne nevítaným hosťom je tuná pajaseň žľaznatý, ktorý sa dokáže vetrom neuveriteľne rýchlo rozširovať. Lesníci hovoria, že čím intenzívnejšie jeho nálety vysekávajú, tým hustejšie narastú znova. Prezriem si ešte porasty dvoch ihličnatých drevín pôvodom zo Severnej Ameriky – vejmutovky a duglasky a moja exkurzia končí.

Jednoznačne potvrdila, že nepôvodné dreviny majú v slovenskom lesníctve svoje pevné a čoraz významnejšie miesto. Že si to svoje miesto vedia zastať na viacerých stanovištiach oveľa lepšie z ekonomického i ekologického hľadiska ako domáce dreviny. A že sa tak deje vďaka znalostiam a skúsenostiam lesníkov, ktorí dokážu potenciál introdukovaných drevín naplno využiť.

 

Ing. Molnár v 12-ročnej mladine orecha čierneho