Na slovíčko

...dnes s pracovníkom referátu práce s verejnosťou

Ing. Jánom Mičovským, CSc.

Peter GOGOLA

Zdá sa, že v poslednom čase náučné chodníky pribúdajú ako huby po daždi. Je to náhoda, alebo zámer?

 

Je to logická reakcia na dianie okolo nás. Naša lesnícka generácia urobila taktickú chybu a náučné chodníky sú súčasťou jej odstraňovania. Nechybili sme v tom, že by sme azda svojej práci nerozumeli, ale v tom, že sme pripustili, aby verejnosti unikala jej podstata. Až svitol deň, keď nás ktosi označil za nepriateľa lesa. Bolo to hlúpe a nespravodlivé, ale asi nám to pomohlo. Od tej chvíle bolo jasné, že práca s verejnosťou sa musí zaradiť medzi seriózne lesnícke výkony. Výborným príkladom je aj budovanie lesných náučných chodníkov (LNCH). Máme ich deväť a závody chystajú ďalšie. Je sympatické, že iniciatíva neprichodí z centra, ale z lesnej prevádzky. LNCH sú zrozumiteľnou a veľmi efektívnou formou vysvetľovania funkcií lesa a našej práce v ňom. A ak ich raz vybudujeme, potom už fungujú sťaby perpetuum mobile – bez veľkého úsilia priťahujú nových a nových návštevníkov, ktorí sa navyše radi vracajú. Vďaka lesnému prostrediu sú tieto chodníky bezkonkurenčnou kombináciou poučenia a relaxu. Toto nevyužívať by bol hriech. A hoci sme len na začiatku, spätná väzba potvrdzuje, že sme trafili presne. To, čo považujeme za úplnú samozrejmosť, vyvoláva u návštevníkov chodníkov úprimné podivenie – „Tak aj toto lesníci robia? Aj takto funguje les?“. A preto cieľová predstava rozsiahlej podnikovej siete lesných náučných chodníkov, jednotných pôsobivým dizajnom a jedinečných svojim posolstvom je správna. Ich pestrosť je príťažlivá už dnes: V Oravskej Polhore chodník začína priamo na dvore základnej školy, v Gabčíkove posadíme návštevníka do člna, v Rimavskej Sobote nazrie do zvernice, v Smoleniciach medzi tromi LNCH nájde „vriace“ rybníky, v Trenčianskych Tepliciach je chodník účelne napojený na kúpeľne promenády, v Smolníckej Osade je zas les, aký sa vidí málokde a okruh pri Počúvadle priláka aj tých, ktorí pôvodne prišli len za vodou..... A teraz si predstavme, že takýchto chodníkov budeme mať nie deväť, ale deväťdesiat deväť! V takejto sieti sa už naozaj dá „zachytiť“ veľa priateľov lesa i „odchytiť“ jeho potenciálnych škodcov.

 

Máte príležitosť konfrontovať svoje skúsenosti so zahraničím? Nie je žiadnym tajomstvom, že kolegovia u Lesov Českej republiky sa angažujú aj pri značení turistických chodníkov a budovaní oddychových zón. Hľadáte inšpiráciu aj v tomto smere?

 

V tomto smere sme tak trochu samoukovia, čo je však škoda. Možno tak niekedy objavujeme už objavené. Rozhodne by nám prospelo, keby sme v oblasti práce s verejnosťou častejšie zašli za Moravu na priateľskú „špionáž“. A nielen tam, v práci s verejnosťou sú asi ešte ďalej susedia v Poľsku. Naši správcovia, hospodári i lesníci by mali svojich kolegov v okolitom zahraničí častejšie navštevovať. Žiada sa mi však dodať, že ani náučné chodníky, ani študijné cesty nemôžu byť pri získavaní verejnosti samospasiteľné. Na prvom mieste vždy ostane lesník, ktorý nemusí vedieť všetko, ale vždy by mal byť ochotný poradiť, poučiť, pomôcť. To sa pamätá najlepšie.

Ďakujem za rozhovor.