Náučné chodníky

– osvedčený spôsob výchovy a propagácie v teréne

Július BURKOVSKÝ

Náučné chodníky môžeme definovať ako v teréne vyznačené výchovne – vzdelávacie trasy situované v  prírodne i kultúrne pozoruhodných oblastiach, v rámci ktorých sú vybraté niektoré významné objekty a javy, ktoré sú zvlášť vysvetlené na informačných tabuliach umiestnených na jednotlivých zastávkach.

Vznikli začiatkom 20. storočia v USA, po prvej svetovej vojne sa rozšírili cez Nemecko postupne do celej Európy, avšak sú aj na iných kontinentoch. Na Slovensku otvorili prvý náučný chodník v roku 1960 v Prielome Dunajca (Pieniny) od Červeného Kláštora po Lesnický potok. Dnes je na Slovensku takmer 200 náučných chodníkov rôzneho typu, z čoho 9 je lesníckych a pripravujú sa aj ďalšie. Najviac lesníckych náučných chodníkov je v Nemecku a Rakúsku, v poslednom období sa rozširujú aj v Čechách.

Typy náučných chodníkov možno rozlišovať podľa najrôznejších kritérií, napr. podľa tematického zamerania (prírodne - ochranárske, prírodovedné, lesnícke, dendrologické, kultúrne – historické, vlastivedné alebo kombinované), podľa určenia (pre širokú verejnosť, mládež, odborníkov či špecialistov), podľa dĺžky trasy (krátke – do 5 km, stredné – do 15 km a dlhé – nad 15 km), podľa obtiažnosti (nenáročné, stredne náročné, veľmi náročné), podľa spôsobu pohybu (pešie, cyklistické, motoristické, lyžiarske, špeciálne – napr. na koni, člnoch a pod.), podľa smerovania (jednosmerné, obojsmerné), podľa tvaru trasy (lineárne, okružné), podľa spôsobu informovania (bez sprievodcu - samoobslužné, so sprievodcom alebo kombinované), podľa vzťahu k ochrane územia (v územiach s rôznym stupňom ochrany).

 

Typy náučných chodníkov možno rozlišovať podľa najrôznejších kritérií,

napr. podľa tematického zamerania, podľa určenia, podľa dĺžky trasy,

podľa obtiažnosti, podľa spôsobu pohybu, podľa smerovania, podľa tvaru trasy,

podľa spôsobu informovania, podľa vzťahu k ochrane územia

 

Lesnícke náučné chodníky môžu byť odborne zamerané na niektoré typy lesa, napr. prírodný les (prales) alebo hospodárenie vo výberkovom lese ako je tomu na náučnom chodníku pri Smolníckej Hute, prípadne aj spôsoby hospodárenia a technologické postupy v rôznych druhoch ochranných či hospodárskych lesov. Poučné môžu byť aj náučné chodníky prezentujúce príčiny vzniku a zvládnutie následkov lesných kalamít vrátane požiarov. Nielen poľovníkov môžu zaujať náučné chodníky s tematikou vývoja spôsobov chovu a lovu rôznych druhov poľovnej zveri a loveckých zariadení ako je tomu na náučnom chodníku „Zvernica Teplý Vrch“ na Gemeri. Pre deti sú vhodné náučné chodníky zamerané najmä na spoznávanie života lesa vrátane lesnej fauny a flóry. Širokú verejnosť zas môže zaujať náučný chodník znázorňujúci vývoj lesa ako aj významné produkčné i všeobecne prospešné, mimoprodukčné funkcie lesov. V Poloninách dokonca na počesť niekdajšieho známeho lesníka a ochranára Ing. Miroslava Poliščuka nazvali náučný chodník jeho menom. Vo všeobecnosti možno povedať, že najčastejšie sa budú používať kombinované lesnícke náučné chodníky s využitím všetkých daností územia (prírodné, lesnícke, kultúrne, historické a pod.), ktoré je možné v teréne názorne prezentovať. Každý OLZ by mohol disponovať aspoň jedným náučným chodníkom, pričom si však treba uvedomiť, že sa nejedná len o kvantitu, ale predovšetkým o kvalitu.

Náučný chodník je možné vytvoriť len so súhlasom vlastníka dotknutých pozemkov a rešpektovať pritom príslušné predpisy, najmä zákon o lesoch, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o ochrane pamiatkového fondu, stavebný zákon, prípadne aj vodný zákon, banský zákon a pod.

Tvorbe náučného chodníka predchádza jeho dobré naplánovanie. Vytypujú sa miesta zastávok, vhodné na prezentáciu príslušných javov a atraktivít a navrhne sa ich prepojenie. Vyhnúť sa treba pritom citlivým biotopom a iným rizikovým miestam.

Povrchová úprava chodníkov je spravidla zemná s prirodzene zhutneným povrchom, na strmších úsekoch sú vhodné schodíky zo skál alebo s dreveným prahom. Menej zamokrené úseky je možné vyložiť skalami alebo dreveným roštom, na silne zamokrených úsekoch sa používajú drevené povalové chodníky. V zárezoch sa niekedy používajú menšie oporné alebo zárubné múriky zo skál. Skracovaniu chodníka je možné zabrániť drevenými bariérami. Chodník by mal viesť podľa možnosti po vrstevniciach, v strmých úsekoch serpentínovite. Vždy treba dbať na vhodné odvodnenie chodníka, napr. aj odrážkami. Na rizikových a nebezpečných miestach sa umiestňujú rôzne bezpečnostné zariadenia (zábradlia, oplotenia, v skalnatom teréne rebríky, stupačky, reťaze a pod.). Náučný chodník môže byť vybavený aj rôznymi doplnkovými zariadeniami (upravené studničky, odpočívadlá, prístrešky, mostíky alebo brody, vyhliadkové plošiny, prípadne aj rozhľadne). Zásadne na trase neumiestňujeme piknikové miesta, ohništia, ani odpadkové nádoby.

Značka náučného chodníka

Najdôležitejšou súčasťou náučného chodníka sú informačné tabule na jednotlivých zastávkach, ktoré môžu mať rôzny rozmer, ktorý by sa na trase nemal meniť. Osvedčeným podkladom je 2 mm hrubý nehrdzavejúci eloxovaný hliníkový plech na ktorý sa nanesie podkladová farba, počítačovou technológiou vyhotovený stručný text, ručné alebo skenované ilustrácie (kresby, fotografie, mapky a iná grafika) a napokon ochranný krycí lak. Stvárnenie môže byť rôzne, ale vždy esteticky pôsobivé. Nemal by chýbať názov zastávky, značka s číslom zastávky, vybraté zákazové a príkazové piktogramy a emblém (znak) lesníckej organizácie, ktorá náučný chodník zriadila. Na úvodnej tabuli by mal byť názov náučného chodníka, mapka s vyznačením trasy a jednotlivých zastávok, základné údaje (dĺžka a tvar trasy, náročnosť, stručná charakteristika náučného chodníka a názvy jednotlivých zastávok). Nosné konštrukcie tabúl sú drevené s jednoduchou strieškou. Osadené sú kovovou koncovkou, ktorá zabraňuje priamy styk dreva s pôdou, obyčajne do betónovej pätky.

Každý náučný chodník by mal byť vyznačený zaužívanou značkou (ČSN 01 8025), ktorou je štvorec s rozmermi 10 x 10 cm so šikmým 3 cm širokým pruhom smerujúcim z ľavého horného do pravého dolného rohu, ktorý oddeľuje dva biele rovnoramenné trojuholníky. Na zastávkach je táto značka doplnená uprostred 6 cm vysokou oranžovou číslovkou zodpovedajúcou číslu zastávky. Vyznačenie má byť v súlade so zásadami turistického značenia, pričom ak ide o súbeh s turistickým chodníkom, tvarová značka náučného chodníka sa umiestňuje vždy pod pásovú značku turistického chodníka.

Slávnostné otvorenie náučného chodníka je vhodné medializovať. Po čase sa náučný chodník prirodzene opotrebúva a niekedy je žiaľ aj úmyselne poškodzovaný, preto vždy treba počítať aj s jeho údržbou.

V záujme podrobnejšieho informovania návštevníka o hodnotách prezentovaných na náučnom chodníku sa vydáva sprievodcovská brožúrka, ktorá môže byť podľa finančných možností od skromnejšej skladačky po reprezentatívnu plnofarebnú publikáciu. Napriek možnej variabilite stvárnenia by jej členenie malo zodpovedať počtu zastávok. Vhodné sú cudzojazyčné varianty (týka sa to aj textov tabúl náučného chodníka) alebo aspoň súhrny.

Okrem náučných chodníkov rozoznávame aj náučné lokality, ktoré predstavujú spravidla ohraničené priestory s náučnými zariadeniami, v ktorých sa môžu okrem prezentovaných prírodných hodnôt „in situ“ v kontexte s prírodným prostredím vystavovať v exteriéroch aj príslušné exponáty. Patria k nim okrem sprístupnených jaskýň a paleontologických nálezísk aj arboréta, botanické a zoologické záhrady. Zaradiť sem možno aj Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline. Solitérne prírodné i kultúrne – historické zaujímavosti rozptýlené v širšej oblasti, ktoré sú vybavené informačným panelom nazývame náučnými bodmi, ku ktorým patria aj vysunuté (externé) exponáty Lesníckeho skanzenu.

Ing. Július Burkovský je emeritný lesník - ochranár