Ohnivý kohút opäť kikiríkal

Peter GOGOLA

Tohtoročný suchý a horúci júl mal za následok okrem plných kúpalísk aj ďalší, neželaný efekt: lesný požiar v lokalite Orlová nad obcou Pohorelá (starí Rimania vravievali: nomen omen – meno predurčuje). Beňušský závod je po veternej kalamite v novembri 2004 každoročne postihnutý lesnými požiarmi.

Požiar bol zistený v popoludňajších hodinách v utorok 18. júla - spozorovala ho po 15.00 h osádka vrtuľníka, ktorá z ťažko prístupného terénu približovala kalamitné drevo. Ako povedal riaditeľ OZ Beňuš Ing. Vladimír Iždinský, „v tom čase som sa práve chystal v rámci dovolenky vybrať zo Štúrova do Ostrihomu. Správa ma zastihla na hraničnom moste Márie Valérie. Nasledovala otočka o 180 stupňov a smer Pohorelá. Trochu ma prekvapilo, že som prišiel skôr autom zo Štúrova, ako priletel prvý vrtuľník.“

Beňušania nasadili všetky ľudské i technické zdroje – na likvidácii požiaru sa v prvý deň podieľalo 110 dobrovoľníkov - živnostníci, dodávatelia prác a ďalší občania z Pohorelej a Heľpy - a 30 technicko hospodárskych pracovníkov z beňušského závodu. Proti ohňu bojovali 3 LKT, 2 zemné stroje KOMATSU, v plnom nasadení boli 4 Avie a 8 terénnych vozidiel. V noci pracovalo v teréne 60 dobrovoľníkov a 10 THZ. Požiarna technika v extrémnych svahoch bola takmer bezmocná – nebyť lesného kolesového traktora, bol by aj ruský ZIL s cisternou bez šance dostať sa k ohňu. Úspech protipožiarneho zásahu spočíval v rýchlom nasadení 2 vrtuľníkov s hasiacimi vakmi: jeden z letky Ministerstva vnútra SR, a druhý, vyžiadaný LESMI SR z popradskej firmy Air Transport Europe (ATE). Tretí priletel až v stredu z Vojenskej leteckej základne v Prešove. Na druhý deň hasiči, lesníci a dobrovoľníci pokračovali v hasení. Požiarovisko o rozlohe cca 3 hektáre sa nachádzalo v prevažnej miere v spracovanej kalamite, okrajom zasahovalo do stojaceho porastu, ktorý vietor v novembri 2004 ušetril. Napriek počiatočnému optimizmu sa situácia začala zhoršovať, keď začal fúkať západný vietor. Oheň sa zrazu „prebral k životu“ a začal ohrozovať porast. Situáciu sa podarilo zvládnuť až vo štvrtok 20. júla.

„Pri lokalizácii a hasení požiaru zasahovalo približne dvesto ľudí, z nich bolo asi 60 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), vrátane príslušníkov Záchrannej stanice HaZZ zo Žiliny. Leteckými silami na požiarovisko sme dopravili asi 100 tisíc litrov vody, ďalších 120 tisíc litrov vody sme doviezli cisternami po kamenistých cestách v ťažko prístupnom teréne. Pri likvidácii požiaru ľahšie zranenie utrpel iba jeden strojník, ktorý si narazil ruku pri vedení vozidla v kamenistom teréne. Nik iný počas zásahu nebol zranený,“ uviedol riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Brezne a veliteľ zásahu Ivan Švantner.

Na záver pointa: rozsiahle lesné požiare na kalamitných plochách by nemali také ničivé následky, ak by boli horiace lesné porasty a kalamitiská dostatočne sprístupnené lesnými cestami. LESY SR po ničivej vetrovej kalamite z novembra 2004 ešte na jar minulého roka zaslal žiadosti na Krajský úrad životného prostredia (KÚŽP) v Banskej Bystrici o výstavbu celkovo 23 lesných ciest a zvážnic s dĺžkou takmer 30 kilometrov v NAPANT-e a jeho ochrannom pásme. KÚŽP v Banskej Bystrici nevydal súhlas na výstavbu ani jednej z lesných ciest a zvážnic, o ktoré štátne lesy žiadali. Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutia KÚŽP potvrdilo. Takže to, že požiar nad Pohorelou sa nerozšíril až po Šumiac, bolo vďaka nasadeniu leteckej techniky a hlavne vďaka tomu, že nefúkal vietor. Bez siete lesných ciest je nasadenie automobilovej hasičskej techniky nemožné. Ostáva dúfať, že tento fakt si na KÚŽP uvedomia...

 

Tatra v Nízych Tatrách Porada koordinačného štábu Lokálne požiare sa ťažko hasia