Spýtali sme sa:

Nárast cien energii spôsobuje zvýšený záujem o palivové drevo. V súvislosti s tým sa množia jeho krádeže, ktoré majú na svedomí najmä občania zo sociálne slabších vrstiev.

Aké riešenie by mohlo zamedziť krádežiam dreva?

 

Ing. Ján Vavrek, riaditeľ OZ Rožňava

Príčina škôd a krádeží nesúvisí len s nárastom cien energií. Zo skúsenosti z Krásnohorského Podhradia, kde došlo k postupnej likvidácii dospelého lesného porastu na výmere cca 200 ha a aj k nelegálnemu záberu lesnej pôdy na výstavbu chatrčí „osady,“ je to problém dlhodobý a v tejto dobe neriešiteľný. Skúšali sme všetko: ochranné služby, stráženie SBS-kami, spoluprácu s políciou, hlásenia nelegálnych záberov lesnej pôdy, spoluprácu a stráženie s „autoritami“ z radov „občanov zo sociálne slabších vrstiev“... Dosiahnuté výsledky boli čiastkové, dočasné a celková činnosť v tejto oblasti z pohľadu konečného efektu len alibistická.

Jiří Junek, žurnalista, SILVA BOHEMICA

Ze zkušeností nepomáhá ani darování palivového dříví méně přizpůsobivým spoluobčanům, obratem je zpeněží. Proto by v inkriminovaných oblastech podle mého názoru pomohlo zvýšení počtu personálu lesní stráže a její kontakt s vajdy. Krádeže dříví by se podstatně snížily, pokud by byli tito spoluobčané zapojeni do pracovního procesu a měli by tak prostředky na zakoupení paliva. Příklad: osada méně přizpůsobivých spoluobčanů u Letanoviec, kde téměř nikdo nepracuje, a bezproblémová osada v obci Spišské Tomášovce, kde pevnou rukou vládne starostka, která jim pomohla najít práci.

Juraj Lukáč, náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK

Predovšetkým si na základe nášho monitoringu na území celého Slovenska nemyslím, že hlavným problémom krádeží dreva sú občania zo sociálne slabších vrstiev (v otázke sa myslia pravdepodobne Rómovia). Krádeže dreva, ktoré praktikujú obyvatelia podhorských obcí, sofistikovanými metódami, s pomocou najmodernejšej techniky, s logistickým zabezpečením odkupu palivového dreva spoluobyvateľmi poprípade spracovaním v regionálnych pílach, vysoko presahujú svojim objemom (niekoľko stonásobne) démonizované drobné krádeže rómskeho obyvateľstva.  Na odstránenie tohto problému by sa mala sústrediť pozornosť verejnosti i zodpovedných štátnych orgánov.

A riešenie je podľa mňa jediné - čestný, neskorumpovateľný a poctivý horár na svojom mieste - v lese.

Ing. Igor Viszlai, riaditeľ OZ Revúca

Nie je to len „agenda“ sociálne slabších vrstiev, ale masovo narastajúca hrozba, ktorá reálne vzniká. Na našom závode sme skúsili už všeličo, ale ako najúčinnejšie sa nám javí byť nekompromisní a oznamovať všetky zistenia na políciu. Aj keď je spolupráca väčšinou dobrá, vyskytnú sa prípady „zahratia prípadu do autu“, dokonca aj v spolupráci s lesným úradom, a vtedy je zle (rozvádzať podrobnejšie netreba)... V zmysle novej legislatívy ideme rozšíriť počet lesnej stráže, no a potom už len byť dôslední a mať podporu polície i štátnej správy !

Ing. Oto Pisarovič, ved. výrobného úseku OZ Smolenice

Na OZ Smolenice nemáme problémy s krádežami dreva spôsobenými ľuďmi so sociálne slabších vrstiev. Krádeže palivového dreva sú väčšinou uskutočňované ľuďmi, ktorí by si drevo radi kúpili, z kapacitných dôvodov OZ to však nie je možné. Množstvo výroby palivového dreva je totiž limitované zmluvnými dodávkami vlákninového dreva ako aj dreva na výrobu lesnej štiepky.

Najjednoduchším riešením na zníženie krádeží dreva by teda bolo navýšenie množstva výroby palivového dreva. Ekonomika tejto výroby je tiež priaznivá. Ceny paliva na odvoznom mieste sa približujú cenám vlániny na expedičných skladoch.

Ing. Ján Líška, riaditeľ OZ Prešov

Riešenie existuje a v krátkej budúcnosti sa musí realizovať. Občania zo sociálne slabších vrstev si drevo, ktoré nevyhnutne potrebujú na prežitie musia v lese odpracovať. K tomu musia byť organizovaní, práca  sa im musí podrobne zadať, kontrolovať a prevziať (napr. prerezávky).

V takom prípade budú rúbať len to, čo je potrebné a nebudú odkázaní … . Dnes však naša prevádzka na to nemá dostatok ľudí, času a ani prostriedkov.