Stmeľováky nám treba!

Jozef MARKO

Nedávno mi jeden dlhoročný zamestnanec podniku reprodukoval vetu jeho kolegu: „V našom podniku je tá chyba, že ľudia, ktorí v ňom pracujú, sa málo poznajú. Stmeľováky nám treba robiť!“ A hneď dodal, že je to veru tak, pretože inak sa nám komunikuje s niekým v rámci závodu, alebo na inom závode, ak ho osobne poznáme a inak, keď poznáme iba jeho meno. Inak pristupujeme ku kolegovi a inak pochopíme jeho starosti vtedy, keď o ňom vieme viac ako len to, na akej pozícii pracuje. Potom aj akosi ľahšie podáme očakávanú pomocnú ruku pri riešení výrobných a iných problémov, ktoré sú iba zdanlivo problémami jednotlivca.

Nie, nedá sa povedať, že by vo vedeniach odštepných závodov tieto staré pravdy nechápali. A v praxi im aj venujú určitú pozornosť. Niekde organizujú športové hry, niekde dokonca letné i zimné, sprevádzané spoločenským programom, inde umiestňujú porady mimo kancelárií do prírodného prostredia, v ktorom po pracovnej časti stretnutia skonzumujú chutný guľáš, vypijú nejaké to pivko, ale hlavne – spoznávajú jeden druhého inak, ako za stolom v kancelárii. Hlbšie, dôkladnejšie a pravdivejšie.

Isté je jedno a v tom sa nedá s vetou nášho kolegu z úvodu článku nesúhlasiť. Takýchto stmelovákov nikdy nie je dosť. Využime každú príležitosť spoznať sa. Napríklad tak, ako lesníci zo Smoleníc, ktorí chceli vidieť, ako hospodária vojenskí lesníci pod Tatrami. Pri tejto príležitosti navštívili aj kolegov v Štátnych lesoch TANAP-u. Riaditeľ smolenického závodu Ing. Ondrej Kičák ďalej veľmi rád spomína na to, s akou úctou a pozornosťou sa jemu venoval riaditeľ bardejovského závodu Ing. Štefan Beňa, s ktorým si dovtedy iba párkrát podal ruku na poradách a nič viac. Teraz očakáva Bardejovčanov na domovskom závode a rád im oplatí ich prístup a pohostinnosť. Ani jedna strana nepochybuje o tom, že to bude zasa obojstranne prospešné a príjemné stretnutie. Inšpirujúce, však?