Vábenie v žemberovskej škole

Jana STAŇOVÁ

„Ahojte kamaráti, máte radi prírodu? Nemusíte mi ani odpovedať, pretože z toho množstva kresieb a malieb, ktoré tu všade v triede máte, vidím, že ste priatelia prírody, a teda aj lesa. Ozaj, čo to vlastne tá príroda je?“

Takto uviedol začiatok svojej prezentácie kolega Ing. Marek Homola v druhej triede žemberovskej základnej školy, ktorú navštevuje aj môj syn Adam.

Približne v januári zorganizovala triedna učiteľka Mgr. Ingrid Košťúrová krátke besedy s jednotlivými rodičmi svojich žiakov na tému: povolanie môjho ocka, mamičky.

Ja, oblastná kontrolórka, som im v podstate nemohla predstaviť svoju prácu inak, ako porovnaním svojej pracovnej náplne s tým, čo robí aj školská inšpekcia. Čo, samozrejme, deti rýchlo pochopili. Veď koho by už len nadchla práca študovania smerníc a zákonov, a tie potom porovnávať so skutočnosťou, overovať si, či to tak naozaj v tom „teréne funguje“.

Oveľa väčší úspech zožal môj manžel - lesník. Deti si radi vypočuli, ako taký les vzniká, ako sa musia o neho lesníci starať kým je malý, prečo sa musí starý les vypíliť a kedy je vlastne les starý, čo lesu škodí, ako nám ľuďom les pomáha (túto tému deti prevzali do svojej réžie - veď nie sú to žiadne „mestské“ detičky, ktoré poznajú les len z obrázkov).

Ďalšou vďačnou témou boli zážitky z nečakaných stretnutí so zverou. Samozrejme nevynechal ani zážitky zo stretnutí s niektorými ľudskými návštevníkmi lesov, ktorí majú s ľudským spoločné iba to, že ľudský je odvodené od slova ľudia. Títo návštevníci sa správajú neohľaduplne k prírode, k majetku štátu. Kvôli takýmto „ilegálnym“ návštevám a svojej vlastnej obrane si manžel zakúpil aj zbraň- revolver, ktorého ukážka mala značný ohlas najmä u chlapcov (daň za akčné krváky televízie).

Pri svojich poľovných skúsenostiach spomenul aj vábenie, ako činnosť, ktorou sa dá privolať a pozorovať inak plachá zver. No on sa vábeniu nevenuje, a tak deťom prisľúbil, že osloví kolegu, ktorý sa tomu lepšie rozumie. Slovo dalo slovo a 3. mája som uviedla kolegu Mareka medzi žiakov v žemberovskej škole.

Takmer ani 45 minút vyučovacej hodiny nestačilo na to, aby sme počúvali ručanie jelenej zveri, zvuky spokojnosti, ktoré vydáva diviačia zver pri nachádzaní potravy, viaceré hlasové prejavy mladej a dospelej srnčej zveri, vábenie líšky myškovačkou a zajačím vrešťadlom, ktoré musel imitátor na požiadanie žiakov viackrát predviesť (možno preto, že školákom vreskot pripomína nimi vydávaný hluk cez prestávky). Celá zvuková prezentácia bola vhodne dopĺňaná vysvetlením významu a pôvodu predvádzaných zvukov s názorným porovnaním s ľudskou rečou. To, že Marekove hlasové ukážky na rôznych vábničkách mali úspech svedčí aj to, že ho deti pozvali na stretnutie aj na budúci školský rok.

Ing. Jana Staňová, oblastná kontrolórka