Vydra sekunduje kormoránovi

Stanislav GÉCI

(dokončenie z Lesníka č. 7-8)

K údajom o neúmernom náraste vydry riečnej v povodí rieky Hornád, prípadne v iných povodiach, ktoré nám z literárnych prameňov ministerstvo cituje sú jednak 30 rokov staré a tie z rokov 2003-2004 sa opierajú o dielči prieskum, keď na 50 km vodných tokov Hornád, Veľká Biela Voda a Vernársky potok bolo zistených 13 jedincov vydry riečnej, pričom ťažisko teritórii 2-3 jedincov bolo údajne mimo tohto územia.

Keďže SRZ nemá odborníkov na vydru a výskumom vydry sa nezaoberá, ťažko oponovať týmto číslam, ale dovolíme si upozorniť na starší údaj publikovaný Chudíkom, ktorý zistil, že na 1 vydru pripadli v priemere 4 km hlavného toku. Jednalo sa o toky, ktoré boli veľmi dobre až výborne zarybnené. V tomto prípade na 50 km vodných tokoch a zistených 13 jedincov pripadá 3,84 km toku na jeden exemplára vydry, čo potvrdzuje výsledky citovaného autora. Aspoň malá satisfakcia pre rybárov, že sa vzorne starajú o zverené rybárske revíry...

Ku škodám na pstruhových rybníčkoch v Novoveskej Huti sa nemienime vracať, sú oplotené a ako ministerstvo v stanovisku uvádza pre vydru je voľný prístup po vodnom toku do rybníčkov a zároveň priznáva, že „občasné“ prelovenie vydrou potoka Hlinica a ostatných chovných potokov „je možné“. Je preto evidentné, že škody jednoznačne idú na vrub vydre.

V meste Spišská Nová Ves sa vyskytoval jeden jedinec vydry riečnej, ktorý sa celú zimu zdržiaval pod ľadovými kryhami pri vodnom stupni na sídlisku Mier. Jedinec odtiaľ vychádzal o 16,00 hod., a prelovoval úseky rieky Hornád proti prúdu asi 800 m, alebo po prúde asi 2000 m. Z desiatich nočných pozorovaní bol len dvakrát pri tomto jedincovi zistený ďalší jedinec vydry, pričom vždy bol kontrolovaný celý úsek Hornádu cez mesto Spišská Nová Ves. Prítomnosť tejto vydry, vrátane obratného lovu rýb, bola pozitívne a s obdivom vnímaná  verejnosťou. Týmto, že táto vydra bola v úseku asi 3 km pozorovaná v rôznom čase a na rôzných miestach, dospeli pravdepodobne rybári k záveru, že ide o 6 vydier na Hornáde v meste Spišská Nová Ves.

Toľko z odpovede ministerstva na konkrétny poznatok rybárov. Nevylučujeme, že tento poznatok je správny, nakoľko nikto z rybárov v Spišskej Novej Vsi jej chovanie nonstop nesledoval a nie je odborníkom na biológiu vydry.

Pokiaľ to isté chce ministerstvo aplikovať aj na rybničnú sústavu v Košarovciach, nemá pravdu. Tam sú vydry sledované pracovníkmi rybničného hospodárstva, pretože pracovníci strediska sú na rybníkoch nepretržite 24 hodín a vydra je monitorovaná aj v noci. Konštatovanie, že vydry preferujú ryby do 15 cm (80%) je len teória. Prax je úplne iná a vydru práve zaujíma väčšia násada rýb. Ak väčšiu násadu rýb nemá, konzumuje aj menšie ryby. Pár metrov od rybničnej sústavy tečie riečka Oľka, ale vydry jednoznačne preferujú ľahšiu korisť v rybničnom chove. V závere listu sa uvádza: Vo vašom liste uvádzané lokality výskytu vydry sú tradičnými teritóriami, dlhodobo využívanými týmto cicavcom a sú o nich zmienky i v starších prácach venovaných vydre v minulosti. Súčasťou potravy vydry sú samozrejme aj iné druhy rýb ako komerčne (športovo) využívané a iné živočíchy (obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce) a jej predácia nemôže byť hlavnou príčinou úbytku rýb v tokoch.

Priznanie náhrady škôd na „voľných“ vodách z dôvodu predácie vydry nie je zaužívané ani v iných európskych krajinách a v tomto smere MŽP SR neplánuje iniciovať žiadne legislatívne zmeny. V niektorých štátoch EÚ, kde sa vydra vyskytuje sa dokonca neuhrádza ani škoda spôsobovaná vydrou na rybochovných zariadeniach. Nevyhnutným predpokladom priznania náhrady škody je použitie preventívnych opatrení zabraňujúcich vydre v prístupe k nádržiam, rybníkom alebo sádkam. Patrí medzi ne vyššia diverzita a nižšia denzita rybej obsádky, zlepšenie stanovíšť v rybníkoch, oplotenie (zapustenie do zeme aspoň 20-30 cm a vo výške najmenej 100 cm nad povrchom, podpora elektrickým ohradníkom, mreže na prítokoch a odtokoch...), zakrývanie otvorov na zamrznutých rybníkoch a pod.

Pretože na voľných vodách i vo vodných nádržiach a rybničných sústavách pôsobia mnohé iné faktory (klimatické vplyvy, znečistenie, zlé hospodárenie, pytliactvo, iní predátori), nie je možné pripísať vydre všetky straty na hospodárení i úbytok rýb v tečúcich vodách. Nápadné je to u lipňa tymiánového: na jeseň do voľnej vody vypustené na granuliach odchované jednoročné lipne sa nevedia v krátkej dobe adaptovať na prirodzenú hmyziu potravu a sú z väčšej časti len potravou pstruhov. Na škodu spôsobenú vydrou je rybármi usudzované len na základe malého počtu vylovených rýb na jeseň.

V rámci dotácií cez Environmentálny fond bolo pre Slovenský rybársky zväz a jeho organizácie poskytnutých v r. 2004 celkovo 5,3 mil. Sk na projekty Obnova priaznivého stavu ichtyocenóz vo voľných vodách v rybárskom užívaní SRZ a Potravná dotácia rybích násad pre vydru riečnu, v r. 2005 to bolo celkovo 3,67 mil. Sk na projekty Zachovanie priaznivého stavu ichtyocenóz vo voľných vodách v rybárskom užívaní SRZ a revitalizácie Hrona a Rimavy (zdroj:www.envirofond.sk).

Z uvedeného dôvodu sme preto toho názoru, že MŽP SR venuje uvedenej problematike dostatok priestoru aj finančných prostriedkov, ktorých prerozdelenie a použitie realizuje samotný Slovenský rybársky zväz. Toľko na záver z listu .

Ani raz v liste neodznelo, že vydra je mäsožravec špecializujúci sa najmä na ryby. Zabezpečenie ochrany rýb pred vniknutím do chovov rýb podľa predstáv ochranárov má ďaleko od racionálneho myslenia. Práve zlepšenie čistoty vôd od začiatku 90 rokov minulého storočia „môže“ za to, že nastala priam explózia populácie vydry, klimatické vplyvy práve nahrávajú vydre, ktorá sa v období sucha, ktoré tu bolo v r. 2003 a koncom minulého roku priam realizuje v tokoch s minimálnymi prietokmi vody, pytliactvo sa viac ako po iné roky darí rybárom eliminovať a zlé hospodárenie, tomu nerozumieme, čo pod týmto bolo myslené. Podľa slov niektorých ochrancov prírody sa vydrám darí preto, lebo „rybári ich dobre kŕmia“. Zrejme toto bolo myslené pod týmto zlým hospodárením. Rybári sú v zmysle zákona o rybárstve povinní revíry riadne zarybňovať. Áno, sú v tom aj iní predátori, na prvom mieste kormorán veľký, ktorému spomínané milióny z Environmentálneho fondu vystačia na dva týždne zimného hodovania na slovenských vodných tokoch a nádržiach.

Posledným nezmyselným tvrdením na záver je, že jednoročná násada lipňa je odchovávaná výlučne na granulách a vypúšťaná je na jeseň do voľnej vody, kde sa v krátkej dobe nedokáže adaptovať na prirodzenú hmyziu potravu a je z väčšej časti potravou pstruha potočného.

Po prvé: rapídne úbytky rýb sú evidované v posledných rokoch a podotýkame kombinovaný odchov lipňa t.j. z časti na granulách, ale aj na prirodzenej zložke potravy na Slovensku beží aspoň 15 rokov. Po druhé: lipeň je veľmi adaptabilná ryba, lepšie adaptabilna ako pstruh a je vysadzovaná v drvivej väčšine do 15. októbra, kedy je ešte dosť náletového hmyzu a po tretie, fenotypové správanie lipňa je úplne odlišné, ako fenotypové správanie pstruha potočného. Ak pstruh potočný hľadá útočisko pri brehoch v skrýšach (ak vodný tok nie je zregulovaný), lipeň uteká hore prúdom toku v skupinkách a stáva sa preto ľahkou korisťou či už vydry, alebo kormorána. Pstruh je samozrejme dravec a v lipňových, resp. v pstruhových vodách vhodných pre život lipňa sa nedá vyhnúť tomu, aby neskonzumoval napríklad aj lipňa. Ale toho lipňa kúpili tiež len rybári zo svojich skromných finančných prostriedkov ...

Páčil sa nám citát z knihy, ktorej autorom je Jozef Sládek a kolektív vydanej v roku 1989 pod názvom „Aby prežili rok 2000“. Autor v ňom na záver  kapitoly o vydre riečnej píše: „Prvú etapu vybíjania vydry nielen u nás, ale v celej Európe mali na svedomí predovšetkým rybári. Ich nenávisť proti tomuto zvieraťu nepoznala hraníc a ničili ho všetkými prostriedkami. Intenzita vybíjania narastala s rozvojom rybochovných zariadení a pri umelom vysadzovaní rýb do rybníkov, riek a potokov. Na nejednej rybárskej výstave napríklad v Čechách ešte v 50.rokoch (myslí sa minulého storočia) boli inštalované nápisy „VYDRÁM ZMAR“ z vydrích lebiek a kožuchy z vydrích koží neboli veľkou vzácnosťou“. To nepotrebuje komentár. Garde sa obrátilo a môžeme v súčasnej dobe nápis zaktualizovať „RYBÁM ZMAR“.

Ing. Stanislav Géci je ichtyológ R SRZ Žilina