Z histórie lesného hospodárenia v okolí Prešov
História štátneho lesníctva viažuca sa na územie dnešného OZ je veľmi bohatá. Najstaršie lesnícke stredisko Solivar (dnešná miestna časť Prešova), bolo známe už v X. storočí ako Castrum salis - Soľný hrad. V XI. a XII. storočí patril rodine Debrey a Kakaš. V roku 1285 daroval kráľ Ladislav Kun panstvo i so soľným prameňom grófovi Mitzbanovi. Neskoršie prešiel celý majetok do vlastníctva rodiny Sóos, ktorá spolu s kráľovským erárom od r. 1583 toto panstvo viedla až do roku 1753.
V roku 1780 bol vymenovaný prvý lesmajster, čím sa začínajú rysovať prvé zárodky Lesného úradu, ktorého existencia je doložená prvýkrát v roku 1793. Lesný úrad tvoril jednu z podriadených jednotiek Hlavného solného úradu v Solivare. V roku 1813 bola zriadená Správa lesov pre obhospodarovanie lesných majetkov solivarského komorského panstva. V roku 1871 došlo k oddeleniu riadenia lesníctva od baníctva. Lesný majetok uhorského štátu opisovaného územia spravoval Lesný úrad v Solivare (neskôr Riaditeľstvo štátnych majetkov) prostredníctvom Lesnej správy Kokošovce a casti územia Lesnej správy Kecerovské Peklany.
Ešte pred rokom 1918 sa zväčšila výmera štátneho lesa v oblasti Solivaru odkúpením majetku V. Wengerszkého v katastri obcí Podhradík a Okružná. V roku 1921 sa zriadilo Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov a statkov ako samostatný (VIII.) odbor Ministerstva poľnohospodárstva v Prahe. Hospodárením v štátnych lesoch sa poverili riaditeľstvá štátnych lesov a majetkov, podriadené priamo ústrednému riaditeľstvu. Jedným z nich bolo aj Riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov v Solivare, ktoré vzniklo z bývalých Lesného úradu a pod novým názvom pôsobilo od roku 1919. V spišskej časti dnešného OZ vznikla v roku 1935 Správa lesov Hrabušice na poštátnenom majetku kniežaťa Coburga v oblasti Hrabušíc, Stratenej a Vernára. V roku 1943 odkúpili štátne lesy majetok Oblík od veľkostatkára Dessewfyho z Hanušoviec nad Topľou.
Od r.1945, ale predovšetkým po roku 1948 prešli do vlastníctva štátu mnohé lesné veľkostatky na Spiši, ako aj v oblasti Prešova. V r.1950 sa vytvoril národný podnik Československé štátne lesy, oblastné riaditeľstvo v Bratislave a súčasne krajské inšpektoráty. Súčasné územie Lesov Slovenskej republiky štátny podnik Odštepného závodu Prešov spadalo pod krajský inšpektorát Štátnych lesov v Solivare a krajský inšpektorát Štátnych lesov v Košiciach. Od r.1952 nasledovalo mnoho organizačných zmien a usporiadaní. Pred rokom 1990 bolo na území dnešného OZ päť lesných závodov (Bardejov, Svidník,Poprad, Spišská Nová Ves a Prešov) v rámci podniku Východoslovenské štátne lesy so sídlom v Košiciach Pred rokom 1990 boli na území dnešného Odštepné závody tri lesné závody (Poprad, Spišská Nová Ves a Prešov) v rámci podniku Východoslovenské štátne lesy so sídlom v Košiciach. K 1.7.1997 vznikli podniky Lesy Prešov š.p. a Lesy Košice š.p.
Súčasný Odštepný závod vznikol k 1.1.2000 ako územne jeden z najrozľahlejších závodov v rámci štátneho podniku LESY Slovenskej republiky.
V rámci štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky Odštepný závod Prešov vznikol k 1.1.2000. Súčasný Odštepný závod Prešov ako územne jeden z najrozľahlejších závodov Lesov Slovenskej republiky štátny podnik bol vytvorený k 1.2.2011 po zrušení Odštepného závodu Bardejov a jeho delimitácii.
Základná charakteristika odštepného závodu
Územie odštepného závodu sa nachádza vo východnej časti republiky a rozprestiera sa od východných výbežkov Nízkych Tatier zo západu až za hreben Slánskych vrchov na východe resp. Čergov a Ondavskú Vrchovinu na severe . Územie je rozdelené pohorím Branisko na dve odlišné oblasti - oblast Šariša a oblasť Spiša. OZ je situovaný do dvoch krajov - Prešovského a Košického.
Prevažná časť územia Odštepného závodu Prešov patrí do povodia Hornádu /rieky Hornád a Torysa/, iba východný okraj patrí do povodia Bodrogu /vody odvádza rieka Topľa/ a úzky pruh severnej časti územia patrí do povodia Popradu.
Geografické celky na území OZ: Slánske vrchy, Šarišská vrchovina, Levočské vrchy, Volovské vrchy, Cergov, Slovenský raj, Nízke Tatry, Spišská Magura, Ondavská Vrchovina.