Lesník 06/2019

Aktuálne vydanie časopisu Lesník na stiahnutie. Prečítajte si novinky zo sveta lesov.

Stiahnuť PDF Archív vydaní

Lesníci a ochranári ruka v ruke

Lesníci a ochranári v Biosférickej rezervácii Poľana sa spoločnými silami podieľajú na jej rozvoji, organizujú sčítania populácií veľkých šeliem, chovateľské prehliadky z Chráneného poľovného revíru Poľana....
 „Do lesa nechoď, kto nemáš citu, kto len ničiace snahy máš. Vyhni sa stromom, lúkam svitu, vyhni sa i nám, si nepriateľ náš.“

Keď sa chce, cesta sa vždy nájde. O tom svedčia aj viaceré spolupráce lesníkov a ochranárov v rôznych častiach Slovenska. Preto ma vždy trochu zamrzí, keď média, či už zbytočne alebo zámerne poukazujú na konflikty týchto dvoch skupín.

Ale poďme pekne poporiadku. Začneme priamo od srdca, a to v regióne nazývanom Podpoľanie. Tu to vďaka veľkej dôvere a ukážkovej spolupráci medzi lesníkmi z OZ Kriváň a ochranármi z CHKO Poľana doslovne prekvitá. Ako prvý príklad predstavíme spoluprácu v rámci Biosférickej rezervácie (BR) Poľana.

Podpoľanie je malebný kút uprostred Slovenska, známy ako vrchársky kraj s panenskou prírodou, originálnou ľudovou kultúrou, stále živými tradíciami a v básňach, povestiach, či piesňach ospievanou prírodou a ľuďmi. Rozprestiera sa v okolí Poľany, najvyššieho sopečného pohoria na Slovensku, ktorá patrí k najzachovalejším sopkám v Západných Karpatoch. Nachádza sa v centrálnej časti Slovenska, pričom na jej severnom okraji leží geografický stred Slovenska - kóta Hrb 1255 m n. m.. Pre svoje hodnoty bolo územie v r. 1981 vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť a v r. 1990 bolo zaradené do svetovej siete biosférických rezervácií (BR) UNESCO, čím pristúpilo k plneniu programu Človek  biosféra (MAB).V r. 2016 bola BR Poľana rozšírená o malebné Hriňovské lazy, mozaiky maloblokových pásových oráčin, lúk a pasienok. Súčasná výmera BR Poľana je 20.360 ha.

V rámci štruktúry štátneho podniku LESY Slovenskej republiky územie, ktoré je v územnej pôsobnosti Štátnej ochrany prírody SR - Správy CHKO Poľana, sa rozprestiera v rámci troch odštepných závodov (OZ Kriváň, OZ Slovenská Ľupča a OZ Čierny Balog). Keďže model riadenia biosférickej rezervácie je postavený na participatívnom manažovaní územia v úzkej spolupráci so všetkými, ktorí v danom území pôsobia, prinášame príklady toho ako pracovníci CHKO Poľana spolupracujú s našimi kolegami z OZ Kriváň.

Čo si pod pojmom Biosférická rezervácia môžeme predstaviť?

Biosférické rezervácie sú veľkou príležitosťou, ktoré môžu prispieť k modernému chápaniu ochrany prírody za úzkej spolupráci jej obyvateľov. Každá z nich podporuje riešenia zosúladené s ochranou biodiverzitu a jej trvalo udržateľné využívanie. Sú nominované národnými vládami a zostávajú pod zvrchovanou jurisdikciou štátov, v ktorých sa nachádzajú. Ich status je medzinárodne uznávaný.

Pozostávajú z troch vzájomne prepojených zón:

Jadrová zóna zahŕňa prísne chránenú zónu, ktorá prispieva k ochrane krajiny, ekosystémov, druhov a genetické zmeny.

Nárazníková zóna obklopuje alebo spája oblasť jadra a používa sa pre činnosti kompatibilné s ekologickými postupmi, ktoré môžu posilniť vedecký výskum, monitorovanie, odbornú prípravu a vzdelávanie.

Prechodná zóna je miestom, kde sa spoločenstvá podporujú sociálno-kultúrne a ekologicky udržateľné hospodárske a ľudské činnosti

V súčasnosti sa vytvoril jedinečný model riadenia BR Poľana, ktorý by mal priniesť pre región Podpoľania nové príležitosti. V rámci Biosférickej rezervácie Poľana vznikla tzv. Koordinačná rada, ktorá spoločne manažuje územie. Členmi rady sú zástupcovia samospráv, vlastníkov a užívateľov, podnikateľov, lesníkov, poľnohospodárov, zástupcov kultúrnych, vzdelávacích a výskumných inštitúcií. Jedine korektná komunikácia, poctivá práca, úcta a rešpekt môže všetkým, ktorí v BR žijú a pracujú, pomôcť. Múdrosť - uvedomenie, jednoduchosť (bez zbytočných legislatívnych prekážok) a samozrejme financie môžu reálne prispieť k rozvoju územia .

V r. 2017 UNESCO ocenilo prestížnou cenou Michela Batisa za najlepší manažment biosférickej rezervácie na svete. Uznanie tak patrí všetkým, ktorí pomáhajú zveľaďovať územie, zachovávajú tradície a propagujú prírodné hodnoty. Zástupcovia Odštepného závodu Kriváň stáli pri zrode Koordinačnej rady a v r. 2014 sa zúčastnili významnej zahraničnej pracovnej cesty do Švajčiarska do BR Entlebuch. V spolupráci s ostatnými kľúčovými partnermi vytvorili Akčný plán BR Poľana.

OZ Kriváň v skratke

Územie OZ Kriváň sa nachádza pod Poľanou a v regióne Novohradu. Vyznačuje sa veľmi rozmanitou faunou a flórou na prakticky všetkých vegetačných stupňoch na celkovej výmere cca 158 tis. ha katastrálnej výmery.

V 12. stor. lesy Vígľašského panstva slúžili najmä na poľovnícke účely. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť od konzumných stredísk dreva a drevného uhlia v tých časoch bolo hospodárenie v lesoch v tejto oblasti veľmi obmedzené, preto majitelia bez námietok povoľovali svojim poddaným, aby ich klčovali. 19. stor. znamená obrat v lesnom hospodárstve v Uhorsku a rodina Esterházyovcov sa začala viac zaujímať o lepšie využitie svojho lesného bohatstva. Roku 1801 vydali nariadenie na úpravu hospodárenia v lesoch tohto panstva. V druhej polovici 19. stor. dali Esterházyovci svoje lesy do árendy. Po prvej svetovej vojne sa lesy Vígľašského panstva zoštátnili a dňa 1.5.1925 vznikla prvá štátna inštitúcia - Správa lesného hospodárstva Vígľaš.

Odštepný závod Kriváň v dnešnej podobe vznikol po reštrukturalizačných zmenách k 1.1.2000, kedy došlo k spojeniu OLZ Kriváň a OLZ Lučenec. Pôsobnosť nového Odštepného závodu Kriváň sa rozšírila od Šiatorošskej Bukoviny a hraníc s Maďarskom až po Ľubietovú.

Všetko je o vzťahoch – teda všetko je o ľuďoch. Netreba zabúdať, že nič nie je ideálne, ale vždy si treba vyčistiť pracovný stôl. Pri jednom so spoločných stretnutí riaditeľa OZ Kriváň René Kozáčika a riaditeľky CHKO Poľana Vladimíry Fabriciusovej prišla reč na spoluprácu týchto dvoch inštitúcií. Bolo zaujímavé počúvať o začiatkoch nastavenia priateľských vzťahov...

„Keď som sa pred deviatimi rokmi stala riaditeľkou CHKO Poľana, bolo to obdobie konfliktov o územie Zadnej Poľany, ktoré sa začali vyhrocovať už v roku 2010. Komunikácia medzi ochranármi a lesníkmi tu doslova škrípala. Po istom období, viacerých spoločných spoločne prospešných podujatiach a osobných stretnutiach sa však vzťahy menili,“ prezrádza Vladimíra Fabriciusová. Trvalo to pár rokov, ale vďaka ochote krokov, ktoré podnikli obidve inštitúcie sa vytvorila spolupráca, ktorá by mala byť príkladom pre ďalšie regióny.

Čo ich spojilo a spája?

Sčítania medveďov

Jednou z otázok, ktorá trápila tunajších lesníkov rovnako ako aj tunajších ekológov, bola početnosť medvedej populácie. 8.-9.12.2012 sa uskutočnilo spoločné sčitovanie veľkých šeliem a mačky divej na snehu. Prebiehalo na území CHKO Poľana, ktoré bolo rozdelené na 32 trás. Pobytové znaky (stopy, trus, srsť) sa v teréne zapisovali do zápisníkov a podľa smeru pohybu zveri boli znaky zakresľované do máp. Mapovania sa zúčastnilo 54 mapovateľov – pracovníci Štátnej ochrany prírody, členovia stráže prírody, pracovníci LESOV SR, š.p., členovia poľovných združení a ďalší dobrovoľníci.

Nasledujúci rok sa jarné sčítanie medveďov hnedých v Chránenej poľovnej oblasti (CHPO) Poľana a v priľahlých poľovných revíroch konalo v dvoch termínoch, a to 26.4. a 24.5.2013. Akciu organizovali LESY SR (OZ Kriváň a Čierny Balog) a ŠOP SR, Správa CHKO Poľana za účasti zástupcov spomenutých organizácií, členov SPZ dotknutých poľovných revírov, stráže prírody a vybraných dobrovoľných spolupracovníkov. Metodika sčitovania je zhodná ako v r. 2012, kedy sa jarné sčítanie realizovalo v oblasti Poľany prvýkrát, avšak plocha sčítavania medveďov bola rozšírená na približne 52.000 ha. Sčítanie sa uskutočnilo na 29 lokalitách (v rámci 12 poľovných revírov) – vnadiskách, v odľahlejších častiach revírov.

Spoločne sme tak dospeli nielen k približnému číslu, ale najmä k zblíženiu a k vzájomnej úcte, čo je najväčší predpoklad pre korektnú komunikáciu a spoluprácu.

Výstava trofejí a zhodov

Vyhodnotenia poľovníckej sezóny sú podľa zákona o poľovníctve každoročnou aktivitou, ktorú poľovnícke združenia organizujú. Výstavu, na ktorej si návštevníci môžu prezrieť tie najhodnotnejšie zhody a trofeje z CHPO Poľana otvárajú na lesnej správe Kyslinky v lokalite Zálomská spoločne lesníci so zástupcami CHKO Poľana. Práve spomínaný poľovný revír ako prvý na Slovensku získal 30.4.2013 od medzinárodnej poľovníckej organizácie CIC cenu Edmonda Blanca. Toto prestížne ocenenie je udeľované tým, ktorí hospodária trvale udržateľným spôsobom, vytvárajú najlepšie podmienky pre život a riadený chov zveri a tieto činnosti majú celosvetový prínos pre poľovníctvo.

Kosenie lúky Zálomská

Na Zálomskej ešte chvíľku ostaneme. Práve tu sa lesníci spoločne s pracovníkmi štátnej ochrany prírody sa každý rok stretnú, aby spoločnými silami pokosili 2,5–hektárovú lúku pri Kyslinkách, v Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Chránený areál Dolná Zálomská je časťou lúky, ktorú obhospodaruje štátny podnik LESY SR priamo v kaldere Poľany. Prezentuje biotopy charakteristické zachovanými, druhovo bohatými spoločenstvami pramenísk, slatín a stredne vlhkých rastlinných spoločenstiev. Lokalita je z botanického hľadiska považovaná za jednu z najcennejších v CHKO Poľana. Okrem vzácneho páperníka pošvatého tam rastie napr. zvonček hrubokoreňový či vstavačovec májový. Kosenie každý rok organizuje OZ Kriváň. Podmáčané územie a štatút chráneného prírodného areálu (vyhláseného v roku 2000). Aj napriek tomu, že časť lúky sa dá pokosiť aj ľahkými motorovými kosačkami, lesníci a ochranári sa snažia dodržiavať tradície a túto časť CHKO kosia ručne. 

Deň otvorených vecí CHKO Poľana

Už tretí ročník dňa otvorených dverí pripravujú spoločnými silami členovia Koordinačnej rady BR Poľana. Pomocnú ruku pridávajú aj lesníci z OZ Kriváň. Aj tento rok privítajú návštevníkov na priestranstve amfiteátra v Detve dňa 1.6.2019. Organizátori srdečne pozývajú na príjemne strávené chvíle osláv DOD BR Poľana i Medzinárodného dňa detí. Súčasťou bude i súťaž Krúžku mladých priateľov prírody a poľovníctva.

-as-

Ing. Vladimíra Fabriciusová, PhD.

Riaditeľka CHKO Poľana

Poľana je čarovné miesto na Slovensku. Jej genius loci spočíva v obrovskej sile sopečného masívu a v intimite, kde vždy nájdem pokoj v duši. Poľana je ako mať - chráni, učí, karhá, hladí. Jej sila nie je len v nádhernej prírode, lesoch, pestrých lúkach a pasienkoch, ale aj v ľuďoch, ktorí si ju vážia a odovzdávajú tradície, zvyky pre svojich potomkov.

Spolupráca s lesníkmi je pre mňa úplne prirodzená. Kým oni sú „doma“ ja som v práci. Zľahčujem...Úprimne si vážim ich každodennú prácu, lebo poznajú územie ako svoju dlaň a milujú prírodu rovnako ako ja. Uvedomujem si, že mám veľké šťastie spolupracovať s uvedomelými lesníkmi a snáď nebude vadiť keď priznám, že sa medzi nimi cítim veľmi dobre. Ďakujem všetkým lesníkom za spoluprácu a empatiu. Dúfam, že sa nám spoločne bude dariť v zdraví, zverené územie zveľaďovať, chrániť a propagovať. Lesu, lovu a prírode zdar!

 

Ing. René Kozáčik

riaditeľ OZ Kriváň

Ako riaditeľ OZ Kriváň som vo funkcii pomerne krátko, ale i tento čas stačil Poľane na to, aby si ma získala a podmanila svojou divokou krásou, rozmanitosťou a osobitým čarom. Spoluprácu s pracovníkmi CHKO a zvlášť s pani riaditeľkou Ing. Fabriciusovou vnímam ako veľmi konštruktívnu, založenú na vzájomnom rešpekte a pochopení svojich stanovísk a presadzovaných hodnôt. Tento rok plánujeme množstvo spoločných podujatí, kde bude ďalší priestor na prezentovanie svojich pripravovaných zámerov, úloh a cieľov. Veľmi oceňujem, že priority ochrany prírody a manažovanie BR Poľana sú úzko previazané s potrebami tunajších ľudí a prostredia, v ktorom žijú a pracujú. Na Koordinačnej rade BR Poľana, ktorej členom je aj OZ Kriváň, riešime spoločne rozvoj cestovného ruchu, cykloturistiky a veľa ďalších závažných problémov týkajúcich sa regiónu Podpoľania a Poľany. Každá dobrá spolupráca, každé spolužitie je možné len pri vzájomnej úcte, pochopení a vzájomných kompromisoch. Zámerne som použil slovo vzájomný trikrát. Vyjadrujem presvedčenie, že pozitívne vzťahy medzi lesníkmi a ochranármi na Poľane sa budú naďalej rozvíjať a možno ukazovať aj iným „že sa to dá„.LESU ZDAR!