Lesnícky náučný chodník Kamjana

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NÁUČNOM CHODNÍKU
  • Kraj: Prešovský
  • Okres: Medzilaborce
  • Pohorie: Laborecká vrchovina
  • Chránené územie: nie je
  • Prístup: bus a vlak Medzilaborce
  • Východisko: Medzilaborce, mestský úrad, GPS súradnice N 49°16'20.96" E 21°54'7.55"
  • Trasa: Medzilaborce, mestský úrad – kultúrno-športový areál na Mierovej ulici – lesopark Kamjana – Kameň
  • Dĺžka: 3,4 km, prevýšenie 125 m
  • Čas prechodu: 2 hod.
  • Počet zastávok: 7 + informačný panel pri Mestskom úrade v Medzilaborciach
  • Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, ochranárske, historické,
  • Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
  • Náročnosť terénu: nenáročný
  • Nadväznosť na turistickú značku: nie je
  • Rok otvorenia, garant: 2009, Lesy SR, š. p., Odštepný závod Vranov nad Topľou
  • Textový sprievodca: nie je
  • Kontakt: Lesy SR, š. p., Odštepný závod Vranov nad Topľou, Čemernianska 136, 093 03  Vranov nad Topľou
  • Aktuálny stav: Informačné panely sú dobrom stave.
  • Poznámka: chodník je rozčlenený na dva úseky: kratší má dĺžku 2 196 metrov, 5 stanovíšť, prístupný aj pre cyklistov, celá trasa chodníka má 7 stanovíšť, dĺžku 3 346 m a prevýšenie 124 m
  • Údaje o náučnom chodníku boli prevzaté z webovej stránky www.naucnechodniky.eu
Využitelnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

obsah informačných panelov

Informačné tabule približujú funkcie lesa, pripomínajú históriu pálenia dreveného uhlia, odhaľujú kolobeh vody v lese, umožňujú spoznať dreviny lesa i jeho obyvateľov, aby návštevníka priviedli na najatraktívnejšie miesto – Čertov Kameň.

ZAUJÍMAVOSTI NA TRASE A V OKOLí

Informačné tabule približujú funkcie lesa, pripomínajú históriu pálenia dreveného uhlia, odhaľujú kolobeh vody v lese, umožňujú spoznať dreviny lesa i jeho obyvateľov, aby návštevníka priviedli na najatraktívnejšie miesto – Čertov Kameň. Tu sa ponúka nielen ďaleký výhľad, ale aj zaujímavý pohľad na geologickú stavbu územia, kde prekvapí málo známy fakt, že sa tu až do 50-tych rokov minulého storočia ťažila ropa. Po prekonaní 124 metrového prevýšenia sa turistom otvorí prekrásny výhľad na okolitý kraj pri povestnom Čertovom kameni, nazvanom podľa vyrytého reliéfu čertovej hlavy v skale. S týmto mystickým miestom je spojená aj minulosť neďalekého baziliánskeho kláštora (monastiera) v Krásnom Brode. Na severe sa zas nachádza lokalita Brúsy, známa vďaka dávnym kameňolomom, roztrúseným balvanom a originálnym skalným útvarom. Geologické podložie tvoria flyšové horniny - pieskovce, ílovce, zlepence a ílovité bridlice, pochádzajúce z obdobia druhohôr a starších treťohôr (vrchná krieda a paleogén). Pre pohorie Laboreckej vrchoviny sú typické bučiny, s bohatým zastúpením ostatných listnatých drevín - javora, jaseňa, brestu, brezy, osiky a čerešne. Z ihličnanov dominuje smrek, jedľa, smrekovec a borovica. Zo živočíchov je tu zastúpených 8 druhov plazov, 12 druhov obojživelníkov, viac ako 50 cicavcov a vyše 100 vtákov. K najbežnejším patrí diviak, jeleň, srnec, jazvec a líška. Tiež sa tu vyskytuje medveď, vlk, rys, mačka divá, kuna a vydra. Z Poľska sem občas zablúdi los a zubor.

Medzilaborce. Mesto v Laboreckej vrchovine na sútoku Laborca a Vydraňky. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1543 (Kis Laborcz). Mesto je významným centrom rusínskej a ukrajinskej kultúry. Počas oboch svetových vojen bolo viackrát zničené. Dominantou je pravoslávny chrám sv. Ducha (1949), postavený ako pamätník padlým vo svetových vojnách v starom ruskom štýle, ktorý zaujme aj ikonami Dimitria Leussisa, gréckeho ikonopisca.

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Prvé múzeum na svete venované americkému maliarovi, grafikovi, filmovému tvorcovi a osobnosti amerického hnutia pop-art, ktorého rodičia pochádzali z neďalekej Mikovej. Vzniklo v roku 1991. Je inštitúciou múzejno-galerijného typu, ktorá sa zaoberá aktuálnymi tendenciami súčasného umenia.

Mini skanzen Medzilaborce. Expozícia zmenšených stavieb (modelov) tradičných stavieb Rusínov na východe Slovenska, konkrétne v zemplínskom regióne. Sú tu dreveničky aj typický zrubový kostolík. Stavby sú vyrobené autenticky, pôvodnou ľudovou technikou. K dispozícii je lektorský výklad. Okrem turistických prehliadok sa v skanzene konajú i pravidelné kultúrne podujatia rôzneho charakteru. Nachádza sa v blízkosti železničnej stanice, verejnosti je prístupný v sezóne (jún až august) denne, inak na požiadanie.

Kamjana (Kamenná). Horský masív zhruba severo-južného smeru v Laboreckej vrchovine severne od obce Krásny Brod. Od juhu stúpa na vrch Kameň (433 m n. m.) s výraznou pieskovcovou skalou, ktorá je známa pod menom Čertov kameň. Chrbát ďalej stúpa a kulminuje vrchom Brúsy (683 m n. m.). Kamjanu budujú flyšové horniny (pieskovce, zlepence, ílovce a ílovité bridlice) vrchnej kriedy a paleogénu. Pomenovanie masívu – v jazyku Rusínov Kamjana – je odvodené od balvanov a skalných útvarov z pieskovca, ktoré sa tu hojne vyskytujú. Masív Kamjany je súčasťou územia európskeho významu Kamenná a chráneného vtáčieho územia Laborecká vrchovina (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Čertov kameň (Kameň, 433 m n. m.). Monumentálny skalný útvar nazvaný podľa 1,5 m reliéfu “čertovej hlavy”. Nachádza sa v masíve Kamjana (Kamenná) v Laboreckej vrchovine medzi Medzilaborcami a Krásnym Brodom, neďaleko baziliánskeho monastyra v Krásnom Brode. Traduje sa o ňom legenda, podľa ktorej sa čertom nepáčilo, že v krásnobrodskom monastyri sa schádza bohabojný ľud. Rozhodli sa ho teda zničiť. Z Beskyda odvalili veľký kameň, ktorý niesli na malíčkoch svojich rúk, aby ho spustili na monastyr. Niesli ho aj ponad Kamjanu. Keď nadránom v blízkosti Krásneho Brodu zaspieval kohút, stratili svoju moc a kameň im spadol na miesto, ktoré dnes voláme Čertov kameň.