Lesník 06/2019

Aktuálne vydanie časopisu Lesník na stiahnutie. Prečítajte si novinky zo sveta lesov.

Stiahnuť PDF Archív vydaní

Rybné hospodárstvo na OZ Smolenice

Stredisko chovu rýb Parina ležiace v doline potoka Parná má dnes už 15 chovných a jeden sedimentačný rybník.

 

Stredisko chovu rýb Parina

Rybárstvo na Slovensku delíme na riečne rybárstvo a rybnikárstvo. Na území dnešného Slovenska, tak isto ako aj v iných častiach sveta, bol lov rýb pravdepodobne odjakživa jednou z foriem zdroja obživy. Na našom území máme dôkazy, že sa ním zaoberali Kelti a Rimania. Starí Slovania taktiež využívali rybárstvo ako doplnkový zdroj obživy. Jeho intenzita vždy závisela od miery poklesov produkcie hlavných zdrojov obživy. Po príchode kresťanstva na naše územie vzrástol význam rýb ako potravy z dôvodu vzniku pôstov.

Lov rýb bol do 11. storočia prístupný celému obyvateľstvu, neskôr bolo rybárstvo súčasťou malého legálneho práva a panovníckych donácií udeľovaných kráľom hlavne cirkvi, ale aj poddaným. Rybárstvo a chov rýb sa zachoval počas všetkých nasledujúcich období histórie Slovenska.

Rybáreň Parina

Ako jednu z prvých pstruhových liahní na území Slovenska dal vybudovať gróf Móric Pálffy (1812–1897) už v roku 1861 prvú pstruhovú liaheň na Parine (pôvodná kamenná stavba už nestojí). O päť rokov neskôr (1866) bola dobudovaná celá Rybáreň (Fischerei) na chov lososovitých rýb. Pozostávala zo sústavy chovných rybníkov, novej budovy pstruhovej liahne, skladu krmiva (tiež prípravňa krmív) a bytu porybného (dnes je byt v súkromnom vlastníctve). Pôvodne tu boli tri väčšie rybníky nepravidelného tvaru a jeden obdĺžnikový, ktoré sa nachádzajú priamo oproti hlavnej budove rybárne (horné rybníky, obr 1). V roku 1962 bolo v dolnej časti rybárne dobudovaných 12 podlhovastých chovných rybníkov veľkosti 50 × 9 m (obr. 2), tiež 24 malých (zaniknuté) rybníčkov pre odchov plôdika (20 × 4 m)  a jeden väčší rybník trojuholníkového tvaru (dolné rybníky). V súčasnosti má areál 15 chovných rybníkov a jeden sedimentačný. Medzi hornými a dolnými rybníkmi bola v roku 2012 dobudovaná rozkŕmovňa rýb (obr. 4) so stálym prietokom vody. Proti rybožravým vtákom, hlavne volavke popolavej (obr. 5), je potrebné vykonať sezónnu ochranu plôdika sieťovými ohrádzadlami (obr. 6). V hlavnej budove rybárne (obr. 3) v prízemí je pstruhová liaheň a v podkroví administratívna miestnosť dobudovaná pri rekonštrukcii strechy v roku 1990. Rybáreň leží v širokej doline na potoku Parná (miestny starší názov Pariná). Dnes zaužívaný názov je Rybáreň Parina, ale v rámci štátneho podniku LESY SR je celý areál vedený ako Stredisko chovu rýb Parina, skratkou SCHR Parina.

V rybníkoch sa ako hlavný druh chová pstruh dúhový (Salmo gairdneri) a pridružený druh pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario). Tiež sa tu chovajú generačné ryby, okrem spomenutých druhov i kapor rybničný (Cyprinus carpio). V súčasnosti (2019) Stredisko chovu rýb Parina zabezpečuje chov rýb od ikier až po generačné ryby. Neresenie rýb, umelý výter, sa vykonáva v mesiacoch november až december, podľa poveternostných podmienok, pričom rozhodujúca je aktuálna teplota vody. Po výtere generačných rýb sa v liahni z oplodnených ikier vyliahne plôdik, ktorý sa po 5–6 mesiacoch vypúšťa do rybníkov (pstruh dúhový) alebo sa vypúšťa na zarybňovanie vodných tokov (pstruh potočný). Konzumná ryba sa v rybníkoch dochová približne za 16–18 mesiacov, kedy dosahuje hmotnosť okolo 250 gramov. Na stredisku tiež vykonávajú odbornú prax žiaci denného štúdia štvorročného študijného odboru rybárstva zo Spojenej školy v Ivanke pri Dunaji. Hydrologicky patrí celé územie Dolnej Pariny do povodia Váhu.

Zaujímavosti okolia- Smreky pri rybníkoch

V roku 1848, na počesť korunovácie cisára Františka Jozefa I., tu dal vysadiť gróf Móric Pálffy  dva solitéry smreka (smrek obyčajný – Picea abies). Prvý (obr. 7), naľavo/západne pri ceste, má výšku 32 m, obvod kmeňa vo výške 1,3 m je 275 cm (priemer d1,3 87 cm). Druhý smrek (obr. 8), pri ceste v dolnej časti rybárne, vysoký 35 m s priemerom 102 cm, bol zničený víchricou 29. januára 2008 o 20:30 hod. vo svojom 160. roku života (obr. 9).

Charakteristika chovaných druhov rýb

Ryby čeľade lososovité (Salmonidae) sú druhy žijúce v čistých chladnejších tokoch alebo v horských jazerách, alebo druhy žijúce v mori a migrujúce na neresenie do riek. V týchto rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový (obr. 1) a pstruh potočný (obr. 2). Chov sivoňa amerického (Salvelinus fontinalis) na Stredisku chovu rýb Parina sa ukončil v roku 2005.

Pstruh dúhový (Salmo gairdneri, syn. Oncorhynchus mykiss)

Druh pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Rastie veľmi rýchlo. Za jeden rok narastie do veľkosti trojročného pstruha potočného. Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách. Je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovité ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20–22(23) °C. Za optimálnu sa považuje teplota vody 13–17 °C.

V týchto rybníkoch sa chová pstruh dúhový pôvodom z Kanady, jazera Camloops, dovezený k nám v roku 1966 z Dánska. Má vynikajúce rastové schopnosti a tržnú hmotnosť (250–300 g) dosahuje v priebehu druhého roku života. Jeho vzácnou vlastnosťou je to, že reprodukcia (neresenie) prebieha od októbra do konca decembra a nie koncom marca až v apríli.

Potomstvo sa získava umelým výterom v liahni. Pre inkubáciu ikier a odchov plôdika vyžaduje teplotu minimálne 6–8 °C. Ikernačka kladie 500–3000 ikier. Vývoj ikry trvá jeden a pol až dva mesiace. Potravu v dospelosti tvorí predovšetkým bentická potrava i menšie druhy rýb. V stojatých vodách využíva i zooplanktón. Potravu zbiera po celý rok kým teplota neklesne pod 5 °C. Jeho existenciu môže ohroziť pokles obsahu kyslíka pod 4 cm3.l–1.

V podmienkach chovu dorastá v 1. roku do 10–12 cm, v druhom dosahuje 20–30 cm. Pstruh dúhový je veľmi atraktívna a žiadaná konzumná ryba najmä pre nízkokalorické mäso, ktoré má výborné chuťové vlastnosti.

Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario)

Pstruh bol pôvodne morským druhom. Zamedzením jeho migrácie sa vytvorila sladkovodná forma pstruh potočný. Ak sa dostane do jazera alebo vodnej nádrže vytvorí sa čiastočne odlišná forma pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris). Rozdielnosti medzi jednotlivými formami (pstruh morský, potočný, jazerný) nie sú geneticky zafixované, všetky tri formy sa považujú za jeden druh.

Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6–8 cm3.l–1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10–16 °C, v prudkých vodách znesie 18–20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Optimálna teplota vody pri neresení je 5–10 °C.

Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3–5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1–2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg. Najväčší známy exemplár pstruha potočného bol ulovený v Taliansku r. 1926 (120 cm; 19,45 kg), v SR 1977 (77/5,19); pstruha jazerného v Juhoslávii r. 1969 (124 cm; 25,6 kg) a v SR 1982 (94/9,50).

Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče. Potrava pozostáva výlučne zo zložiek živočíšneho pôvodu.

Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov. V týchto rybníkoch sa chová len niekoľko jedincov generačných rýb.

Pre zaujímavosť, na celom stredisku SCHR Parina sa priebežne vykonáva modernizácia a zároveň  LESY SR š.p. sa snažia o čerpanie prostriedkov z Operačného programu rybné hospodárstvo 2014-2020.

Spracovali:

Ing. Plavý Rastislav, OZ Smolenice

Ing. Jozef Blažo ( foto), OZ Smolenice