Lesnícky náučný chodník Dunajskými luhmi

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NÁUČNOM CHODNÍKU
  • Kraj: Trnavský
  • Okres: Dunajská Streda
  • Geomorfologická jednotka: Podunajská rovina
  • Chránené územie: Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy
  • Prístup: bus Gabčíkovo
  • Východisko: hrádza VD Gabčíkovo, GPS súradnice N 47°52'54.38" E 17°32'27.03"
  • Trasa: hrádza VD Gabčíkovo-1,5 km asfaltová cesta do prístaviska-plavba loďou a späť
  • Dĺžka: 1,5 km pešo k začiatku plavby, plavba – 1,3 km, bez prevýšenia
  • Čas prechodu: 30 min pešo ku začiatku plavby, 30 min plavba
  • Počet zastávok: 5
  • Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, ochranárske,
  • Typ chodníka: okružný, obojsmerný, peší, sezónny – 01.mája do 15.októbra v čase od 9,00 do 14,00 hod.
  • Náročnosť terénu: nenáročný
  • Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je čiastočne prepojený so značenou cyklotrasou.
  • Rok otvorenia, garant: 2005, LESY SR, š. p. Odštepný závod Levice Lesná správa Gabčíkovo
  • Textový sprievodca: nie je
  • Kontakt: LESY SR, š. p. Odštepný závod Levice, Lesná správa Gabčíkovo (tel. 0908/ 754 033)
  • Aktuálny stav: náučný chodník je zlom stave
  • Poznámka: Odborného sprievodcu je možné na základe telefonickej objednávky zabezpečiť z Lesnej správy Gabčíkovo (tel. 0908/ 754 033). Náučný chodník je v zime uzatvorený. Hlavná sezóna trvá od 01.mája do 15.októbra v čase od 9,00 do 14,00 hod.
  • Údaje o náučnom chodníku boli prevzaté z webovej stránky www.naucnechodniky.eu
Využitelnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Pozri upozornenie v poznámke vyššie.

Názvy informačných panelov
  1. Dunaj – veľtok Európy
  2. Hospodárenie v lužných lesoch
  3. Fauna lužných lesov
  4. Flóra lužných lesov
  5. Drevo – surovina budúcnosti
ZAUJÍMAVOSTI NA TRASE A V OKOLí

Vodné dielo Gabčíkovo. Medzinárodná Zmluva medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, zo 16.septembra 1977 určila spôsob prípravy, realizácie a prevádzky spoločnej investície Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVD G-N). Táto sústava vodných diela bola navrhnutá a budovaná tak, aby splnila viacero účelov na úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť a na jeho priľahlých tokoch a územiach. Ide najmä o ochranu územia pred veľkými vodami Dunaja, umožnenie prakticky celoročnej lodnej dopravy na celom úseku Dunaja od Bratislavy až po Budapešť pri zabezpečení plavebnej hĺbky 3,5 m, využitie energetického potenciálu Dunaja na úseku Bratislava – Budapešť, športovo – rekreačné využitie priľahlých území. Samotná realizácia objektov SVD G-N sa začala v roku 1978. V roku 1989 maďarská strana jednostranne zastavila práce na Sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Objekty na československej strane boli z veľkej časti už zrealizované a tak začali prebiehať rokovania za účelom pokračovania prác. Po sérii neúspešných medzivládnych rokovaní v rokoch 1990 – 1991 rozhodla vtedajšia československá vláda, z dôvodu prehlbovania ekonomických a environmentálnych strát na slovenskom území, uviesť do prevádzky aspoň Vodne dielo (VD) Gabčíkovo tzv. dočasným riešením, známym ako „Variant C“. Vybudovali sa nové objekty stupňa Čunovo v rkm 1 851,75, ktoré nahradili pôvodné spoločné objekty umožňujúce vytvoriť potrebnú zdrž Hrušov – Dunakility a umožnili odkloniť vody Dunaja, na základe čoho bolo možné v októbri 1992 uviesť VD Gabčíkovo do prevádzky.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Dunajské luhy. Chránené územie na západnom konci Podunajskej roviny pozdĺž Dunaja od Kopáčskeho ostrova (pri Slovnafte v Bratislave) po Veľkolélsky ostrov (pred Zlatnou na Ostrove v okrese Komárno) vyhlásené v roku 1998, pozostávajúce z piatich samostatných častí. Zaberá čiastočne plochu recentného (t. z. nedávno či aktuálne sa vyvíjajúceho) agradačného valu Dunaja, ktorý je osou svojrázneho územia so sústavou dunajských riečnych ramien a akumulačných depresií medzi nimi. Pre tvarovú i vývojovú podobnosť s normálnymi riečnymi deltami sa táto podunajská oblasť nazýva vnútrozemskou deltou. Vyvinula sa ešte pred zásahmi človeka do prirodzeného hydrologického režimu Dunaja pod miestom jeho prerezania sa cez Karpaty – pričom cca 12 km dlhý úsek toku Dunaja medzi Hainburgom an der Donau v Rakúsku a hradným vrchom v Bratislave môžeme označiť ako prielomový – a jeho vstupom do tektonicky poklesávajúcej severozápadnej časti Malej dunajskej kotliny, v ktorej rieka sedimentovala veľké množstvo štrkov a štrkopieskov prinášaných najmä počas povodní zo svojho horného toku. Takto vytvorená ramenná sústava sa po reguláciách a výstavbe vodného diela Gabčíkovo zachovala čiastočne už len v úseku od Dobrohošťa po Sap. V závislosti od hydrologických podmienok sa tu na pomerne malom území vyskytujú pestré a to aj vzácne či ohrozené spoločenstvá – lesné, vodné, mokraďové, lúčne aj psamofilné – so zastúpením chránených druhov napr. vodných rastlín otvorených plôch ramennej sústavy – lekno biele, leknica žltá, vzácna salvínia plávajúca, kotvica plávajúca, leknovec štítnatý a i.; v lúčnych spoločenstvách a v bývalých mŕtvych ramenách sú to vstavač ploštičný, v. vojenský, v. obyčajný, kruštík širokolistý, vemenník dvojlistý a i. V závislosti od výšky hladiny podzemnej vody a prípadných záplav na území lesa tu rastú vŕbové jelšiny, jaseniny s topoľom, dubom, hrabom či brestom a na najsuchších miestach drieňové dúbravy. Rozšírenie zoocenóz od vodných až po xerotermné je rovnako ovplyvnené najmä hydrologickými podmienkami. Zoogeograficky je územie pod vplyvom Panónskej nížiny, ale v dôsledku prepojenia Dunajom i Álp. Najviac sú tu zastúpené močiarne a vodné biocenózy a spoločenstvá lužných lesov (22 druhov ohrozených mäkkýšov, viac ako 1 800 druhov chrobákov – z nich je pozoruhodný najmä výskyt doteraz vo svete neznámeho druhu Thinobius korbeli –, reliktný hraboš severský). Osobitný význam má územie pre hniezdenie, zimovanie či migráciu vodného vtáctva s pravidelným výskytom vzácnych druhov vtákov (orliak morský, beluša malá, volavka purpurová a i.). V Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska – zo vzácnych a chránených druhov tu žije divá forma kapra (sazan), blatniak tmavý, šabľa krivočiara a býčko škvrnitý. V hraniciach CHKO leží viacero území európskeho významu a celá je súčasťou chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000) a celá je zapísaná do zoznamu mokradí medzinárodného významu (Ramsarská lokalita Dunajské luhy).