Lesnícky náučný chodník Morské oko
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NÁUČNOM CHODNÍKU MORSKÉ OKO (PDF, 698 kB)
- Kraj: Košický
- Okres: Sobrance
- Pohorie: Vihorlatské vrchy
- Chránené územie: Chránená krajinná oblasť Vihorlat a národná prírodná rezervácia Morské oko
- Prístup: bus Remetské Hámre a cca 8 km (autom na parkovisko) pod Morské oko a pešo 1,8 km po modrej turistickej značke k rázcestiu Morské oko, Rybárka
- Východisko: (Remetské Hámre) Morské oko, rázcestie Rybárka, GPS súradnice: N 48°55'5.49 E 22°11'36.62
- Trasa: Morské oko, rázcestie Rybárka a oblúkom severne ponad Morské oko
- Dĺžka: 2,5 km, prevýšenie 60 m
- Čas prechodu: 1,5 hod.
- Počet zastávok: 9
- Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné,
- Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
- Náročnosť terénu: nenáročný
- Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočne je prepojený s modrou turistickou značkou
- Rok otvorenia, garant: 2006, Lesy SR, š. p., Odštepný závod Sobrance
- Textový sprievodca: nie je
- Kontakt: Lesy SR, š. p., Odštepný závod Sobrance, Kúpeľská 69, 073 01 Sobrance, tel. 056 / 6522 275
- Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.
- Poznámka: Pozdĺž náučného chodníka sú ukážky zariadení na prácu v lese, napr. lanovka, premostenia, poľovnícke zariadenia, altánky a pod.
- Údaje o náučnom chodníku boli prevzaté z webovej stránky www.naucnechodniky.eu
Využitelnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.
Názvy informačných panelov
ZAUJÍMAVOSTI NA TRASE A V OKOLí
LNCH Morské oko sa nachádza v tesnej blízkosti jazera rovnomenného názvu v Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Morské oko alebo tiež Veľké Vihorlatské jazero je najväčšie hradené sopečné jazero na Slovensku. Leží v nadmorskej výške 618 metrov, jeho maximálna šírka je 312 m, dĺžka 775 m. Na jeho dne sú dve výrazné preliačiny, z ktorých hlbšia má až 26 m. Teplota vody od hĺbky 9 m po dno je takmer stála, 4,4 - 4,8°C. Do jazera ústí 6 - 8 stálych i príležitostných prameňov a MORSKÉ OKO prebytočnú vodu odvádza do potoka Okna hrádza priehradného múru, postaveného v 80. rokoch 19. storočia. Práve touto hrádzou, ktorú dala postaviť grófka Wanderbildtová, vtedajšia majiteľka okolitých lesov, sa pôvodná rozloha Morského oka zvýšením hladiny takmer o tri metre, zväčšila z pôvodných necelých 8 ha na súčasných 13,84 ha. Tmavozelená voda Morského oka je významným biotopom mnohých druhov rýb. Žije tu pstruh potočný a dúhový, čerebľa pestrá, slíž severný, karasy a iné vzácne druhy. Morské oko je tiež domovom raka riečneho a vodná hladina občas priláka i kŕdle kačíc. Nad Morským okom sa vypína jedna z dominánt Vihorlatských vrchov – Sninský kameň, ktorý je známy prekrásnym výhľadom na okolité vrchy a doliny, ako aj na Východoslovenskú nížinu. Lesy zaberajú viac ako 90 % územia. Pôvodné lesné porasty kvetnatých bučín, kyslomilných bučín a lipových javorín s charakteristickou druhovou skladbou majú na území miestami pralesovitý charakter a spadajú so svojimi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami typickými pre podložie z vyvretých hornín pod súčasť najvyššieho stupňa ochrany prírody. Od roku 2007 sú súčasťou Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Dolinou potoka Okna smerom na juh od Morského oka ešte nedávno viedla železnička. V roku 1906 postavili v doline Okny nad Remetskými Hámrami vtedajší majitelia "železničku" s drevenými koľajnicami. Vozíky na dopravu ťahali konské záprahy. Na konci dediny je vystavený exponát ešte pôvodného rušňa. Železničná trať bola prebudovaná na asfaltovú cestu, ktorá tvorí hlavnú prístupovú spojnicu turistickú trasu i náučný chodník z Remetských Hámrov k Morskému oku.
Remetské Hámre. Jedna z najmladších obcí najvýchodnejšej časti Slovenska, ležiaca pozdĺž riečky Okna vo výbežku Východoslovenskej pahorkatiny do Vihorlatských vrchov severne od Sobraniec. Dozvedáme sa o nej až koncom 18. storočia a to v súvislosti s rozvojom železiarskej výroby. Obyvatelia sa zaoberali železiarstvom, drevorubačstvom a pálením dreveného uhlia. Železiareň – v istom čase jedna z najvýznamnejších v celom Uhorsku – dosiahla najväčší rozmach po roku 1864, keď sa začala stavať valcovňa, zlieváreň a neskoršie výrobňa poľnohospodárskeho náradia. Vytavená železná ruda sa spracúvala v troch hámroch. Samostatnou obcou sa Remetské Hámre stali pravdepodobne medzi rokmi 1869 – 80, dovtedy boli uvádzané iba ako miestna časť Vyšných Remiet. Začiatkom 20. storočia začala železiarska výroba upadať a po požiari v roku 1922 zanikla. V rokoch 1922 – 23 grófka amerického pôvodu Gladys Vanderbilt-Széchenyi založila pílu na vodný pohon, neskôr posilnenú pohonom pary. Drevom ju zásobovala lesná úzkokoľajná železnica od Morského oka. Vďaka grófke bola obec v roku 1929 ako jedna z prvých v okolí elektrifikovaná – vodná elektráreň s Kaplanovou turbínou v budove dnešnej požiarnej zbrojnice pracovala až do roku 1958. Grófka dala v roku 1931 vybudovať vodovod, jeden z prvých v michalovskom okrese, ktorý s menšími technickými úpravami slúži dodnes. V rokoch 1939 – 44 bola obec pripojená k Maďarsku. Počas druhej svetovej vojny časť píly zničili Nemci, dnes už nepracuje. V súčasnosti sú najväčšími zamestnávateľmi v obci Lesy SR, š. p., a pekáreň, časť obyvateľov dochádza do zamestnania do Michaloviec a Sobraniec.
Národná prírodná rezervácia Morské oko. Chránené územie vyhlásené v roku 1984 na ochranu biologických hodnôt zosuvom zahradeného jazera Morské oko vo Vihorlatských vrchoch nad Remetskými Hámrami, rastlinných a živočíšnych spoločenstiev typických pre východoslovenské vyvreliny a krajinárskych hodnôt územia s pestrým zložením lesných porastov a bohatou avifaunou. Jazero, ktoré vzniklo zahradením doliny Okny mohutným zosuvom zo svahu Motrogonu a Jedlinky, bolo upravené vybudovaním priehradného múra v 80. rokoch 19. storočia a má hĺbku 25 m. Práve hrádzou sa zvýšením hladiny takmer o tri metre zväčšila plocha jazera z pôvodných necelých 8 ha na súčasných vyše 13 ha. Vodné organizmy v Morskom oku: pstruh potočný, pstruh dúhový, čerebľa pestrá, slíž severný. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Morské oko a chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy (obe kategórie tvoria sústavu Natura 2000).
Kaštielik Morské oko. Poľovnícky zámoček, ktorý dala pri juhozápadnom brehu Morského oka vo Vihorlatských vrchoch v roku 1924 postaviť grófka amerického pôvodu Gladys Vanderbilt-Széchenyi, majiteľka okolitých lesov do roku 1945, aby sa jej dcéra mohla liečiť v prírodnom prostredí jazera. Dnes tento osemlôžkový objekt Lesov SR, š. p., slúži ako reprezentačná lesnícka chata, ktorú môže využívať aj verejnosť.
Drevienka v doline Okny. Nad Remetskými Hámrami južne od Morského oka v doline Okny zvážala od roku 1894 drevo do píly “železnička” s drevenými koľajnicami. Jej vozíky ťahali konské záprahy. V roku 1925 ju nahradila parná úzkokoľajná lesná železnica s niekoľkými odbočkami, ktoré sprístupňovali doliny vedľajších potokov. Lesná železnica bola zrušená v roku 1973 a jej nahradená asfaltovou cestou, tvoriacou dnes hlavnú prístupovú spojnicu, turistickú trasu i náučný chodník z Remetských Hámrov k Morskému oku. Na konci obce je vystavený rušeň parnej úzkokoľajky.
Chránená krajinná oblasť (CHKO) Vihorlat. Chránené územie vyhlásené v roku 1973 v strednej časti Vihorlatských vrchov, pohoria sopečného pôvodu, ktoré dosahuje výšku 1 076 m n. m. (vrch Vihorlat). Patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska – 90 % jeho územia zaberajú lesné ekosystémy, predovšetkým bukové a jedľovo-bukové, kde hlavnú drevinu predstavuje buk lesný (Fagus sylvatica). Miestami, najmä pozdĺž hlavného chrbta pohoria, sú lesy človekom narušené len minimálne a majú charakter prírodných lesov s pralesovou štruktúrou a tvoria chránené územia rôznych kategórií: Jedlinka, Veža, Motrogon, Sninský kameň, Morské oko). Viac ako storočné buky môžu dosahovať aj 40metrovú výšku. Významným miestom výskytu pôvodnej jedle bielej (Abies alba) a smreka obyčajného (Picea abies) v tomto pohorí je prírodná rezervácia Jedlinka. Na vrcholoch Tŕstie a Malé Tŕstie rastú statné buky obrastené drevokaznými hubami. Sporadicky sú tu prítomné izolované kyslomilné bukové a lipovo-javorové sutinové lesy. Na území CHKO sú dve územia európskeho významu (Morské oko a Vihorlat) a celá je súčasťou chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy (obe kategórie tvoria sústavu Natura 2000).
Vihorlatský prales v severnej časti CHKO Vihorlat, prekrývajúci aj viaceré vyššie spomenuté chránené územia, je jedným z 82 areálov sústavy Svetového prírodného dedičstva UNESCO so spoločným názvom „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“ ležiacich v 12 európskych krajinách (stav v roku 2018). Pôvodný zápis sústavy „Karpatské bukové pralesy“ v roku 2007 tvorilo 10 lokalít na území slovensko-ukrajinských Karpát, včítane Vihorlatského pralesa. Sú domovom viacerých vzácnych druhov rastlín a živočíchov a predstavujú nenahraditeľné prírodné laboratóriá.
Prírodná pamiatka Sninský kameň. Chránené územie vyhlásené v roku 1982 na ochranu skalného vrcholu Sninského kameňa (1 005 m n. m.) vo Vihorlatských vrchoch nad Remetskými Hámrami s biocenózami xerotermnej flóry a výskytom endemických druhov rastlín. Je príkladom inverzie reliéfu: plochý skalný útvar na vrchole predstavuje zvyšok (trosku) lávového prúdu, pôvodne vyliateho a utuhnutého na dne doliny, neskôr erózne vypreparovaného z okolitých menej odolných hornín, najmä tufov. Ide aj o významnú botanickú lokalitu na hranici karpatskej a panónskej flóry s výskytom kostravy vihorlatskej, rozchodníka ročného a jedinej horskej liany Karpát, plamienka alpínskeho. Žijú tu aj chránené živočíchy: vydra riečna, orol krikľavý, výr skalný. Pamiatka je súčasťou územia európskeho významu Morské oko a chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy (obe kategórie tvoria sústavu Natura 2000).
