Kontakty

Milí návštevníci a priatelia lesa, vitajte na stránkach organizačnej zložky OZ Tribeč. 

 

Základná charakteristika

Obrázok Budova OZ

Pri organizačnej zmene štátneho podniku uskutočnenej 1. januára 2022, boli zrušené viaceré Odštepné závody na Slovensku. Novovzniknuté OZ začali pôsobiť pod novými názvami. Týmto dňom vznikol OZ Tribeč, vytvorený z pôvodného OZ Žarnovica, OZ Topoľčianky a Lesnej správy Partizánske.

Katastrálna výmera novovzniknutého OZ Tribeč je 244 529 ha. Okrem obce Topoľčianky, ktorá je sídlom ústredia Odštepného závodu, sa v rozsiahlom katastrálnom území OZ nachádzajú mnohé menšie, väčšie ale aj veľké mestá ako Zlaté Moravce, Nová Baňa, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Kremnica, Banská Štiavnica či  Partizánske. Lesnatosť OZ Tribeč je 29,13 %, obhospodaruje celkovo 70 187 ha lesných pozemkov. Z tejto výmery OZ tvoria 50 975 ha hospodárske lesy, 9 337 ha tvoria ochranné lesy a + 875 ha tvoria lesy osobitného určenia. Z celkovej výmery obhospodarovaných lesov zaberajú prenajaté lesy plochu 2 996 ha a neštátne neodovzdané lesy zaberajú výmeru 10 277 ha. Drevinové zloženie obhospodarovaných lesov je pestré, 14 % tvoria ihličnaté dreviny a 86% listnaté dreviny. Najnižšia nadmorská výška lokalít v teritóriu OZ Topoľčianky je v okolí Zlatých Moraviec ( 190 m. n .m.) a najvyššie položené lesné porasty sa nachádzajú v pohorí Vtáčnik ( cca 1345 m. n .m.). V súčasnosti Odštepný závod Tribeč obhospodaruje lesy v horských polohách pohorí Tribeč, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Štiavnické vrchy či lesy v okolí Kremnice. OZ Tribeč obhospodaruje lesy pri významných slovenských riekach Žitava a Hron. Odštepný závod Tribeč je organizačne rozdelený na osem lesných správ, stredisko služieb a päť skladov určených na manipuláciu a expedíciu dreva. V súčasnosti organizačnú štruktúru OZ tvoria  lesné správy - Topoľčianky, Hrušov, Tribeč, Partizánske, Brod, Žarnovica, Šášov a Žiar. Na manipuláciu a expedíciu dreva sú určené expedične sklady – Topoľčianky, Jelenec, Veľké Uherce, Žarnovica a Šášov. Stredisko služieb obhospodaruje škôlku okrasných drevín, vinohrad a pivnicu, zariadenie na spracovanie diviny a do jeho kompetencie spadá aj údržba a rekonštrukcia zámockého parku.

Ročný objem ťažby je cca 322 100 m3. Obnova lesa 116 ha, z toho prirodzená 45 ha. Podiel listnatého dreva na ťažbe je 83% (bk 53%, db 16%). Odštepný závod Tribeč má v zastúpení drevín nízky podiel ihličnatého dreva, čo má vplyv aj na tržby. Odštepný závod stratu na tržbách vyvažuje pomerne vysokým podielom predaja dubových výrezov, ktoré sú známe svojou vysokou kvalitou (vhodné aj na sudárenské výrezy). Tržby za drevo tvoria hlavný zdroj príjmov závodu, ale OZ Tribeč je závod s najväčšou diverzifikáciou tržieb, v rámci celého podniku LESY SR š .p., okrem predaja dreva. Pri obnove lesov sa OZ Tribeč snaží uplatňovať najmä prirodzenú obnovu lesa a pri výchove lesných porastov sa stále častejšie uplatňuje prírode blízke obhospodarovanie lesov „ Pro silva“.

Z histórie lesného hospodárenia

V malebnom prírodnom prostredí horného Požitavia, na úpätí pohorí Tribeča a Pohronského Inovca sa rozprestierajú Topoľčianky. Prvá známa písomná zmienka o tejto obci pochádza z roku 1293. Jej história je spojená so sídlom starého hradu, pevnosti a neskôr klasicistického kaštieľa, ktorý sa v roku 1924 stal letným sídlom prvého československého prezidenta T. G. Masaryka. Na majetok Habsburgovcov, ktorí boli dovtedy vlastníkmi aj okolitých lesov, bola v roku 1919 daná nútená správa štátu. V marci 1920 bola vytvorená Štátna lesná správa v Topoľčiankach, ale zoštátnenie celého majetku bolo právne potvrdené až zákonom 351 v auguste 1921. Práve tento dátum sa traduje ako dátum vzniku Štátnych lesov v Topoľčiankach. Ich hlavným zameraním bolo v tom čase, okrem ťažby a pestovania lesa, práve poľovníctvo zamerané na chov a lov zvery, vo Veľkej a Malej zvernici. Poľovnícky zámok bol odovzdaný do správy štátnych lesov. Slúžil na ubytovanie pre významných poľovníckych hostí prezidenta a vlády Československej republiky. V období keď sa Topoľčianky stali letným sídlom prezidenta, začala sa aj tradícia diplomatických poľovačiek na diviaky, ktorá trvala až do roku 1990. Štátne lesy v Topoľčiankach prešli v období po druhej svetovej vojne viacerými organizačnými zmenami. Dňa 1.1. 1956 sa Štátne lesy v Topoľčiankach stali samostatným podnikom, s názvom Správa lesov Topoľčianky. Podnik trval so zmenami názvu až do roku 1994. Vtedy bol zaradený do organizačnej štruktúry Západoslovenských štátnych lesov š .p. v Bratislave, ako Odštepný závod Topoľčianky. Po piatich rokoch, v roku 1999, sa Odštepný závod Topoľčianky stal súčasťou novovytvoreného štátneho podniku LESY Slovenskej republiky š .p., so sídlom v Banskej Bystrici. V roku 2022 prešiel podnik LESY Slovenskej republiky š.p. reorganizáciou, zmenilo sa obhospodarovávané územie a odštepný závod Topoľčianky sa zlúčil z OZ Žarnovica a premenoval sa na organizačnú zložku OZ Tribeč. Z historie okolia Žarnovice stojí za spomenutie prvá písomná zmienka o využívaní dreva v Žarnovici, výroba páleného uhlia a drevo na banské účely z roku 1332. Od roku 1851 existoval Banský a lesný fiškalát v Banskej Bystrici. Jeho účtovníci vtedy pracovali v Banskej Štiavnici, sklad dreva sa nachádzal v Žarnovici, pracovalo sa a poľovalo v revíroch v Banskej Štiavnici, Banskej Belej, Voznici, Pukanci, Novej Bani, v Brode a Hliníku. Správa panstva sídlila vtedy v Revišti. Po osamostatnení lesného priemyslu od baníctva v roku 1871 vznikol v Žarnovici „ Erárny lesný závod“, jeden zo štyroch štátnych lesníckych podnikov na teritóriu Slovenska, riadiacich fungovanie štátnych lesov. V roku 1949 Riaditeľstvo štátnych lesov vo Zvolene vytvorilo dva samostatné lesné závody v Žarnovici. V rokoch 1995 - 2021 je vytvorený Odštepný závod Žarnovica, ktorý vznikol zlúčením závodov v Žarnovici a Žiari nad Hronom. V Žarnovici v súčasnosti funguje Stredné odborné učilište drevárske a v Banskej Štiavnici Stredná odborná škola služieb a lesníctva. Pre tieto bol Lesný závod v Žarnovici vždy významným partnerom a technickým zázemím.

Ostatné činnosti OZ TRIBEČ

Spracovanie a predaj zveriny

V tesnej blízkosti závodu sa prevádzkuje Zariadenie na spracovanie diviny, kde sa spracováva zverina z vlastných poľovných revírov ako aj cudzích revírov zo všetkých častí Slovenska - najmä z raticovej zveri (jeleň, srnec, muflón, daniel, diviak). Ročne sa vykúpi viac ako 100 ton zveriny v koži. Časť sa predáva ďalej v koži a časť sa spracováva na mrazené výrobky. Mrazené výrobky sú vákuovo balené. Po splnení noriem EU vlastní prevádzka od roku 2003 povolenie na vývoz svojich výrobkov do členských štátov EU. Súčasťou zariadenia je aj predajňa určená pre verejnosť.

Pestovanie vínnej révy a výroba vína

Odštepný závod Tribeč je producentom vlastných vín najvyššej kvality. Vo  vlastníctve OZ Tribeč sa nachádza jediná vinica Lesov SR o rozlohe 4 ha (produkčná plocha tvorí 3,7 ha.) Vinica v Topoľčiankach bola založená v roku 1970 a dnes je tvorená zhruba 10 000 koreňmi viniča. Produkcia vinice je zhruba 24 ton hrozna, z ktorého sa vyrobí ročne okolo 18.000 litrov vína.  Na topoľčianskej vinici sa v súčasnosti pestujú odrody Rizling rýnsky, Chardonnay, Rulandské biele a Cabernet Suvignon.

Nosnou odrodou je Cabernet Sauvignon, z ktorého sa vyrába aj veľmi žiadané ružové polosladké víno. V roku 2020  boli dosádzané korene odrody Alibernet a Tramín.

OZ Tribeč spravuje aj zmodernizovanú vlastnú pivnicu, kde sa hrozno z vlastných viníc aj spracováva. Množstvo ocenení z rôznych vinárskych súťaží a aj zväčšujúci sa záujem verejnosti o kvalitné vína, inšpiroval Odštepný závod Tribeč aj k prevádzkovaniu vlastnej predajne vína. Tak sa produkcia veľmi kvalitného vína, pôvodne určená len pre vnútorné potreby podniku LESY SR, š. p. dostala aj do povedomia širokej skupiny milovníkov kvalitného vína. Sortiment predajne sa v posledných rokoch rozšíril aj o mäsové výrobky z diviny a rôzne druhy produktov z lesných plodov predávané pod menom LESNÍCKE POCHÚŤKY  (sušenú šípkovú dužinu, brusnice, čučoriedky, šípkový čaj, šípkový sirup)

Virtuálna prehliadka predajne



Poľovníctvo

Obrázok Lovecký zámočekLESY Slovenskej republiky, štátny podnik organizačná zložka OZ Tribeč obhospodaruje 12 poľovných revírov. V šiestich poľovných revíroch je odlov riešený predaným odstrelom a šesť poľovných revírov je v réžiji. Výmera režijných poľovných revírov je 25 891 ha a výmera poľovných revírov s predaným odstrelom je 15 007 ha. OZ Tribeč spolu poľovnícky obhospodaruje takmer 41 000 ha. Sú určené na chov jelenej, danielej, muflónej, srnčej a diviačej zveri. Poľovníctvo je zamerané najmä na chov trofejovej zveri. Organizovanie individuálnych poľovačiek a odborné doprovody poľovníckych hostí sa stali neodmysliteľnou súčasťou života zamestnancov OZ Tribeč. Významnou ponukou pre poľovníkov je aj organizovanie spoločných poľovačiek na diviačiu zver s bohatými výradmi. Na ubytovanie poľovných hostí slúžia vlastné chaty, ktoré prešli rekonštrukciami a prispievajú tak ku spokojnosti a pohodliu hostí. Lov v našich poľovných revíroch ma vysoký kredit nielen na domácej ale aj zahraničnej scéne. Výsledky trofejovej kvality a kvantity hovoria za všetko. V poľovných revíroch OZ Tribeč boli ulovené impozantné trofeje ako jeleň, ktorého trofej získala 244,31 bodov C.I.C., daniel 202,22 bodov C.I.C., muflón, ktorého rohy boli ohodnotené na 230,00 bodov C.I.C. a diviak s bodovou hodnotou trofeje 124,00 C.I.C.


Škôlka okrasných drevín

Škôlka okrasných drevín je organizačne začlenená pod správu Strediska služieb v Topoľčiankach. S pestovaním a rozmnožovaním okrasných drevín a kríkov sa v tejto škôlke začalo už začiatkom 20. storočia, keď bol Topoľčiansky park pridelený do starostlivosti Štátnych lesov v Topoľčiankach. Celková výmera škôlky je 8,80 ha, z toho produkčná plocha je 4,23 ha. Pestuje sa tu cca. 150 druhov drevín (80 ihličnatých a 70 listnatých). Základný sortiment tvoria sadenice v kontajneroch.

Virtuálna prehliadka škôlky okrasných drevín



Park Topoľčianky

Virtuálna prehliadka oranžérie v parku Topoľčianky

Zubria zvernica

Obrázok ZuborNajznámejším a aj najvýznamnejším zariadením v rámci aktivít Odštepného závodu Tribeč, samozrejme iba z hľadiska ochrany a zveľaďovania prírody, je Zubria zvernica. Táto zvernica významne prispela svojimi výsledkami v chove zubrov, k záchrane zubra hrivnatého, ako živočíšneho druhu.. Má výmeru 140 ha, z toho 27 ha zaberá chovateľské jadro a 113 ha zaberá ochranné pásmo. V súčasnosti stádo chovaných zubrov pozostáva z 22 kusov. Tento počet je na krajnej hranici úživnosti zvernice. Návštevnosť zvernice sa z roka na rok zvyšuje a v súčasnosti sa pohybuje na hranici, približne sedem tisíc návštevníkov za rok. V posledných rokoch boli zrekonštruované oba senníky, pričom na jednom senníku bola vybudovaná vyhliadková terasa, aby návštevníci Zubrej zvernice mali ničím nerušený výhľad na zubriu čriedu. Okolo chovateľského jadra OZ Tribeč vybudoval lesnícky náučný chodník, ktorého trasa vedie nenáročným terénom a trasu zvládnu aj deti a menej zdatný dospelí návštevníci. 

viac informáci: http://www.lesytopolcianky.sk  t.č.: +421 37 285 800 

Turistické zaujímavosti OZ TRIBEČObrázok Zrúcanina hradu

V rámci rozsiahleho teritória odštepného závodu Tribeč sa nachádza nespočetné množstvo turistických zaujímavostí.

  • Kaštieľ Topoľčianky
  • Poľovnícky zámok
  • Topoľčiansky park, ktorý patrí k najvýznamnejším krajinárskym parkom Slovenska
  • Vápenné pece Skýcov
  • Zrúcanina kostola sv.Michala na Vrch Hore
  • Zrúcaniny hradov: Hrušov, Čierny hrad, Studený hrad, Jelenec, Oponice
  • Zrúcaniny strážnej veže-Živanská veža
  • Kamenné more Malá Lehota
  • Jazvinská jaskyňa Malá Lehota
  • Malý kaštieľ v Oponiciach
  • Šášovský hrad
  • Hrad Revište
  • Vyhniansky travertín
  • Kamenné more Vyhne
  • Žarkov
  • Dobrolínske skaly
  • Kaštiel v Žiari nad Hronom
  • Hvezdáreň v Žiari nad Hronom
  • Rozhladne: Skýcov, Drieňová - Jedľové Kostoľany, Háj - Nová Baňa, Rozhladňa Chotenovec - Veľký Klíž

    

Prírodné zaujímavosti OZ TRIBEČ

Vzhľadom k rozsiahlosti teritória OZ a jeho veľkej rôznorodosti z hľadiska výskytu rozličných biotopov neprekvapí ani množstvo prírodných rezervácií a chránených území, prírodných pamiatok.

Chránené územia

  • Arborétum Mlyňany
  • Huntácka dolina
  • Jelenecká gaštanica
  • Topoľčiansky park

Národné prírodné rezervácie

  • Včelár
  • Zoborská lesostep
  • Vtáčnik
  • Kašivárová

Prírodné rezervácie

  • Solčiansky háj
  • Žibrica
  • Kovarská hôrka
  • Kojatín
  • Bujakov vrch
  • Sokolec
  • Saboová skala

Prírodné pamiatky

  • Nitriansky dolomitový lom
  • Svoradová jaskyňa
  • Veľký Inovec
  • Sivý kameň
  • Ostrovica
  • Putikov vŕšok
  • Jastrabá skala

Chránené vtáčie územia

  • Tríbeč

 

K najvýznamnejším lokalitám z hľadiska ochrany dravých vtákov patrí celé pohorie Tribeč, v ktorom hniezdi v súčasnosti asi najväčšia populácia orla kráľovského v Strednej Európe. Dokonca tu hniezdi aj najväčší zástupca európskych orlov – Orliak morský. Na toku Žitavy a jej prítokov si stále častejšie budujú svoje hrady, novo osídlenci našej krajiny bobry. V menších tokoch sa vyskytuje aj vydra. Na vhodných miestach v Žitavskej pahorkatine si zakladajú svoje hniezdne kolónie , včeláriky zlaté, ktoré sú „doslova a do písmena“ ozdobou slovenskej prírody. V lesoch Tribeča a Pohronského Inovca sa stále častejšie vyskytuje medveď, zriedkavejšie rys a vlk.

RÝCHLY KONTAKT

Telefón: 037/ 640 3424

Email: lesy.tribec@lesy.sk

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Katastrálna výmera 244 529 ha
Lesnatosť 29,13 %
Drevinové zloženie 14% ihličnaté, 86% listnaté
Výmera lesných pozemkov v užívaní 71 235 ha
Ročná obnova 153 ha
Ročný objem ťažby 322 100 m3

Významné chránené celky:

  • CHKO Ponitrie
  • CHKO Štiavnické vrchy
  • CHVÚ Tribeč

 

VZÁCNE DRUHY
FAUNY A FLÓRY

Fauna:

  • Roháč obyčajný (Lucanus cervus)

  • Fúzač alpský (Rosalia alpina)

  • Fúzač veľký (Cerambyx cerdo

  • Skokan zelený (Rana esculenta)

  • Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra)

  • Orol kráľovský (Aquila heliaca)

  • Orliak morský (Haliaeetus albicilla)

  • Včelár lesný (Pernis apivorus)

  • Včelárik zlatý (Merops apiaster)

  • Vydra riečna (Lutra lutra)

  • Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus)

Flóra:

  • Jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum)

  • Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)

  • Peniaštek slovenský (Thlaspi jankae)

  • Zemežlč horký (Centária montana)

  • Pavinec horský (jasione montana)

  • Jarabina mukyňová (Sorbus aria)

  • Dub stopkatý (Quercus pedunculiflora)

 

LESY VYSOKÉHO
SPOLOČENSKÉHO VÝZNAMU: