ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NÁUČNOM CHODNÍKU
- Kraj: Prešovský
- Okres: Prešov
- Pohorie: Slanské vrchy
- Chránené územie: nie je
- Prístup: bus Kokošovce, Sigord, hotel
- Východisko: Kokošovce, Sigord, Racová, rázcestie s odbočkou modrej značky do doliny Sigordského potoka, GPS súradnice: N 48°57'17.29 E 21°23'7.85
- Trasa: 1. trasa: Kokošovce, Sigord – škola v prírode – Pamätný háj kráľovnej Alžbety, 1898 – Sigord
- 2. trasa: Kokošovce, Sigord – Zlatá Baňa (vodná nádrž)
- Dĺžka: 1. trasa (detská): 2,9 km, prevýšenie 70 metrov
- 2. trasa (cyklistická): 3 km, prevýšenie 90 m
- Čas prechodu: 1. trasa: 1,5 h
- Počet zastávok: 14 + 10 v areáli školy v prírode
- Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, historické
- Typ chodníka: samoobslužný, okružný (1. trasa), líniový (2. trasa), obojsmerný, peší (1. trasa), cyklistický (2. trasa), celoročný
- Náročnosť terénu: 1. trasa: nenáročná
- Nadväznosť na turistickú značku: prepojenie s modrou turistickou značkou (1. trasa) a zelenou turistickou značkou (2. trasa)
- Rok otvorenia, garant: 2008, Lesy SR, š. p., Odštepný závod Prešov, Obrancov mieru 6, 080 01 Prešov
- Textový sprievodca: nie je
- Kontakt: Lesy SR, š. p., Odštepný závod Prešov, Obrancov mieru 6, 080 01 Prešov
- Aktuálny stav: Náučný chodník je udržiavaný.
- Poznámka: Na trasách sa nachádzajú studničky, altánky, niekoľko ohnísk a lavičiek.
- Údaje o náučnom chodníku boli prevzaté z webovej stránky www.naucnechodniky.eu
Využitelnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie (1. trasa).
Názvy informačných panelov
- Vstupná brána
- Lesopark
- Výchova nárastov, kultúr a mladín
- Les a voda
- Život v mokradiach
- Jeleň lesný (karpatský)
- Starostlivosť o zver
- Lesná škôlkarstvo
- Výchova prebierkou
- Lesná železnička
- Panovníčka Sisi
- Korene a ich funkcia
- Vodný kanál a lesná železnička
- Význam lesa
V areáli školy v prírode sú ďalšie panely: Huby I., II.; Lesné rastliny I., II.; Lesné vtáky I., II.; Lesná zver a jej mláďatá I., II.; Lesné dreviny I., II.
ZAUJÍMAVOSTI NA TRASE A V OKOLÍ
Kokošovce. Obec na severe Slanských vrchov juhovýchodne od Prešova. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1272, keď kráľ Štefan V. daroval časť majetku šarišským zemanom. Miestni obyvatelia sa živili povozníctvom (vozili soľ z neďalekého Solivaru po stredoeurópskych cestách), drevorubačstvom, roľníctvom a časť ich pracovala pri dobývaní soli v soľnej bani v Solivare. V katastri obce sa nachádza minerálny prameň Šťavica a rekreačná oblasť Sigord.
Pamätný háj kráľovnej Alžbety, 1898 a studnička Sisi. Miesto, ktoré navštívila rakúska cisárovná Alžbeta Bavorská, nazývaná tiež Sisi, v doline Sigordského potoka, pravostranného prítoku potoka Delňa, nad obcou Kokošovce v Slanských vrchoch. Historické záznamy hovoria o ceste cisárovnej Alžbety so sprievodom do Šarišskej stolice v roku 1895, na ktorej navštívila Bardejovské kúpele. Na jej počesť v nich bol pomenovaný liečebný dom Alžbeta, pri ktorom stojí jej socha z roku 1903. Pri návšteve Šariša ju zaujala aj bohatá história Slanských vrchov, hlavne ťažba opálov, soli a minerálne pramene v okolí. Na lúčke pri hornom minerálnom prameni Kyselka pri potoku bol pre cisárovnú a jej sprievod pripravený obed (pečená hovädzina). Po jej zavraždení v roku 1898 bola postavená v tejto lokalite na jej počesť kamenná mohyla s pamätnou tabuľou nad studničkou pomenovanou Sisi.
Bývalý plavebný vodný kanál a bývalá úzkokoľajná lesná železnica v doline Delne. Delniansky potok (Delňa) – ľavý prítok Torysy – a jeho prítoky v severnej časti Slanských vrchov sa v minulosti využívali na dopravu dreva pre soľný závod v Solivare pri Prešove. Umožnil to v roku 1691 smerovou a výškovou úpravou koryta potoka a výstavbou plavebného kanála od obce Dulová Ves lesmajster Štefan Jordán. Zvrat v spracúvaní soli spôsobila katastrofa v roku 1752, keď príval vody zaplavil ťažnú jamu Leopold. Soľ sa odvtedy začala získavať výlučne varením, čím sa zvýšila spotreba dreva. To viedlo v rokoch 1819 – 1821 k výstavbe dreveného plavebného kanála (s dĺžkou 18,9 km, prevýšením 515 m a profilom 82 × 45 × 60 cm) a priehrady v Zlatej Bani na hornom toku Delne. Kanál viedol od Zlatej Bane pozdĺž potoka Delňa do Kokošoviec, kde sa stáčal k Solivaru. V roku 1917 plavebný kanál nahradila novovybudovaná úzkokoľajná lesná železnica pre zvoz dreva. Na výstavbu bolo pridelených 200 ruských vojenských zajatcov. V roku 1926 bola trasa dobudovaná až na Pusté pole. V roku 1928 sa uvádza dĺžka koľají 25,8 km. V rokoch 1954 – 1955 bola trať zrušená ako nerentabilná po tom, čo bola postavená cesta z Kokošoviec do Zlatej Bane a drevo sa začalo zvážať nákladnými autami.
Národná prírodná rezervácia Kokošovská dubina. Chránené územie severovýchodne od obce Kokošovce v Slanských vrchoch vyhlásené v roku 1965 na ochranu dubových porastov svetoznámeho kokošovského duba (varieta duba zimného), zvláštneho morfologicky i anatomicky, čím javí vzťahy k slavónskemu dubu. Územie predstavuje vedeckovýskumný lesnícky objekt, ktorého účelom ochrany je aj zber semien spomenutej variety duba. Rezervácia je súčasťou chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy (súčasť sústavy Natura 2000).
