Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Lesnícky náučný chodník Sigord



ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NÁUČNOM CHODNÍKU
  • Kraj: Prešovský
  • Okres: Prešov
  • Pohorie: Slanské vrchy
  • Chránené územie: nie je
  • Prístup: bus Kokošovce, Sigord, hotel
  • Východisko: Kokošovce, Sigord, Racová, rázcestie s odbočkou modrej značky do doliny Sigordského potoka, GPS súradnice: N 48°57'17.29 E 21°23'7.85
  • Trasa: 1. trasa: Kokošovce, Sigord – škola v prírode – Pamätný háj kráľovnej Alžbety, 1898 – Sigord
    • 2. trasa: Kokošovce, Sigord – Zlatá Baňa (vodná nádrž)
  • Dĺžka: 1. trasa (detská): 2,9 km, prevýšenie 70 metrov
    • 2. trasa (cyklistická): 3 km, prevýšenie 90 m
  • Čas prechodu: 1. trasa: 1,5 h
  • Počet zastávok: 14 + 10 v areáli školy v prírode
  • Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, historické
  • Typ chodníka: samoobslužný, okružný (1. trasa), líniový (2. trasa), obojsmerný, peší (1. trasa), cyklistický (2. trasa), celoročný
  • Náročnosť terénu: 1. trasa: nenáročná
  • Nadväznosť na turistickú značku: prepojenie s modrou turistickou značkou (1. trasa) a zelenou turistickou značkou (2. trasa)
  • Rok otvorenia, garant: 2008, Lesy SR, š. p., Odštepný závod Prešov, Obrancov mieru 6, 080 01  Prešov
  • Textový sprievodca: nie je
  • Kontakt: Lesy SR, š. p., Odštepný závod Prešov, Obrancov mieru 6, 080 01  Prešov
  • Aktuálny stav: Náučný chodník je udržiavaný.
  • Poznámka: Na trasách sa nachádzajú studničky, altánky, niekoľko ohnísk a lavičiek.
  • Údaje o náučnom chodníku boli prevzaté z webovej stránky www.naucnechodniky.eu
Využitelnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie (1. trasa).

Názvy informačných panelov
  1. Vstupná brána
  2. Lesopark
  3. Výchova nárastov, kultúr a mladín
  4. Les a voda
  5. Život v mokradiach
  6. Jeleň lesný (karpatský)
  7. Starostlivosť o zver
  8. Lesná škôlkarstvo
  9. Výchova prebierkou
  10. Lesná železnička
  11. Panovníčka Sisi
  12. Korene a ich funkcia
  13. Vodný kanál a lesná železnička
  14. Význam lesa

V areáli školy v prírode sú ďalšie panely: Huby I., II.; Lesné rastliny I., II.; Lesné vtáky I., II.; Lesná zver a jej mláďatá I., II.; Lesné dreviny I., II.

ZAUJÍMAVOSTI NA TRASE A V OKOLÍ

Kokošovce. Obec na severe Slanských vrchov juhovýchodne od Prešova. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1272, keď kráľ Štefan V. daroval časť majetku šarišským zemanom. Miestni obyvatelia sa živili povozníctvom (vozili soľ z neďalekého Solivaru po stredoeurópskych cestách), drevorubačstvom, roľníctvom a časť ich pracovala pri dobývaní soli v soľnej bani v Solivare. V katastri obce sa nachádza minerálny prameň Šťavica a rekreačná oblasť Sigord.

Pamätný háj kráľovnej Alžbety, 1898 a studnička Sisi. Miesto, ktoré navštívila rakúska cisárovná Alžbeta Bavorská, nazývaná tiež Sisi, v doline Sigordského potoka, pravostranného prítoku potoka Delňa, nad obcou Kokošovce v Slanských vrchoch. Historické záznamy hovoria o ceste cisárovnej Alžbety so sprievodom do Šarišskej stolice v roku 1895, na ktorej navštívila Bardejovské kúpele. Na jej počesť v nich bol pomenovaný liečebný dom Alžbeta, pri ktorom stojí jej socha z roku 1903. Pri návšteve Šariša ju zaujala aj bohatá história Slanských vrchov, hlavne ťažba opálov, soli a minerálne pramene v okolí. Na lúčke pri hornom minerálnom prameni Kyselka pri potoku bol pre cisárovnú a jej sprievod pripravený obed (pečená hovädzina). Po jej zavraždení v roku 1898 bola postavená v tejto lokalite na jej počesť kamenná mohyla s pamätnou tabuľou nad studničkou pomenovanou Sisi.

Bývalý plavebný vodný kanál a bývalá úzkokoľajná lesná železnica v doline Delne. Delniansky potok (Delňa) – ľavý prítok Torysy – a jeho prítoky v severnej časti Slanských vrchov sa v minulosti využívali na dopravu dreva pre soľný závod v Solivare pri Prešove. Umožnil to v roku 1691 smerovou a výškovou úpravou koryta potoka a výstavbou plavebného kanála od obce Dulová Ves lesmajster Štefan Jordán. Zvrat v spracúvaní soli spôsobila katastrofa v roku 1752, keď príval vody zaplavil ťažnú jamu Leopold. Soľ sa odvtedy začala získavať výlučne varením, čím sa zvýšila spotreba dreva. To viedlo v rokoch 1819 – 1821 k výstavbe dreveného plavebného kanála (s dĺžkou 18,9 km, prevýšením 515 m a profilom 82 × 45 × 60 cm) a priehrady v Zlatej Bani na hornom toku Delne. Kanál viedol od Zlatej Bane pozdĺž potoka Delňa do Kokošoviec, kde sa stáčal k Solivaru. V roku 1917 plavebný kanál nahradila novovybudovaná úzkokoľajná lesná železnica pre zvoz dreva. Na výstavbu bolo pridelených 200 ruských vojenských zajatcov. V roku 1926 bola trasa dobudovaná až na Pusté pole. V roku 1928 sa uvádza dĺžka koľají 25,8 km. V rokoch 1954 – 1955 bola trať zrušená ako nerentabilná po tom, čo bola postavená cesta z Kokošoviec do Zlatej Bane a drevo sa začalo zvážať nákladnými autami.

Národná prírodná rezervácia Kokošovská dubina. Chránené územie severovýchodne od obce Kokošovce v Slanských vrchoch vyhlásené v roku 1965 na ochranu dubových porastov svetoznámeho kokošovského duba (varieta duba zimného), zvláštneho morfologicky i anatomicky, čím javí vzťahy k slavónskemu dubu. Územie predstavuje vedeckovýskumný lesnícky objekt, ktorého účelom ochrany je aj zber semien spomenutej variety duba. Rezervácia je súčasťou chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy (súčasť sústavy Natura 2000).