Pod týmto mottom si pracovníci OZ Námestovo v apríli 2018 pripomenuli 60. výročie vzniku Odštepného závodu v Námestove (1. 4. 1958 – 1. 4. 2018). Pri tejto príležitosti bola vydaná aj knižná publikácia, ktorá každého čitateľa nenáročnou formou prevedie obdobím zmien v užívaní oravských lesov od roku 1958, aj konkrétne opisuje administratívne členenie obhospodarovania štátnych lesov na Orave v štyroch časových medzníkoch (1. 4. 1958, 1. 4. 1974, 1. 1. 1995, 1. 4. 2018), vývoj zastúpenia drevín v uvedených obdobiach, vývoj technických zariadení v ťažbe a približovaní dreva, históriu škôlkarskej výroby a prác v pestovnej činnosti. Zároveň pomenúva príčiny súčasného ohrozenia oravských lesov a poukazuje, akými opatreniami sa dá zabezpečiť vyššia stabilita a biodiverzita obhospodarovaných lesov. Práve túto časť publikácie bližšie predstavujeme v tomto príspevku, pretože aktuálny stav oravských smrečín bez ohľadu na vlastnícke vzťahy je určite najhorší v rámci celého Slovenska.
Medzi rozhodujúce faktory, ktoré sa podieľali na tomto stave oravských lesov, patria:
1. Klimatické zmeny
Podľa údajov z klimatologickej stanice v Oravskej Lesnej ako jednej z najchladnejších obcí na Slovensku priemerná ročná teplota v tejto obci vzrástla zo 4,5°C v roku 1961 na 6,3°C v roku 2017, z toho za posledných 30 rokov o 1,2°C.
Priemerné atmosférické zrážky vo vegetačnom období sú dlhodobo pod normálom.
2. Nevyrovnané vlastnícke vzťahy
Na Orave sa nachádza niekoľko tisíc hektárov lesa drobných súkromných vlastníkov, ktoré sú bez reálneho obhospodarovania, a lesov, ktoré sú na poľnohospodárskych pozemkoch (biele plochy). V tých je v súčasnosti už viac ako 1 000 000 m3 nespracovaných vyletených a aktívnych chrobačiarov, z ktorých sa podkôrny hmyz nekontrolovane šíri do lesov ostatných vlastníkov lesa.
3. Zákon o ochrane prírody územia Natury 2000
Územne obmedzenia cez rôzne stupne ochrany, ktoré si vyžadujú súhlas štátnych orgánov životného prostredia na spracovanie kalamity a realizáciu niektorých opatrení v ochrane lesa, zákaz všetkých lesopestovných prác od 1. 3. do 30. 6. v CHVÚ Horná Orava spôsobujú, že sa potrebné ochranné opatrenia v lesoch robia neskoro, alebo vôbec.
4. Zákon o verejnom obstarávaní
Do procesu obstarávania prác cez verejno-obchodné súťaže, pri ktorých prakticky jediným kritériom úspechu je najnižšia cena, spôsobilo, že na trh vstupuje veľa nových firiem, často bez absolútnej skúsenosti a schopnosti zabezpečiť vysúťažené práce, s cieľom úžerníckym spôsobom profitovať z firiem a živnostníkov, ktorí práce dokážu realizovať; žiaľ, tých je z roka na rok menej. Toto veľmi výrazne ovplyvňuje pružnosť a účinnosť hospodárskych opatrení, zvlášť v ochrane lesa. Nedodržujú sa agrotechnické termíny a kvalita prác v pestovaní lesa sa zhoršuje, je absolútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, najmä vo výchove lesných porastov.
5. Drevinová skladba a priestorová výstavba lesných porastov
Rovnorodé a rovnoveké smrekové porasty ako výsledok rúbaňového hospodárenia v rámci pestovného systému lesa podľa vekových tried neumožňujú rozložiť ekologické riziko rozpadu na viac drevín a stromových vrstiev.
Zhrnutie
Trend otepľovania, deficit zrážok vo vegetačnom období, častý výskyt sprievodných javov (prepadavé vetry, víchrice, záplavy, požiare), zakyslené pôdy budú spôsobovať smreku ako dominantnej drevine stresové situácie, čo využijú biotickí škodcovia na stupňovanie svojej škodlivosti a zväčšovanie počtu svojich generácií. Rovnoveké priestorové štruktúry lesných porastov nebudú schopné nahrádzať vypadávajúci smrek, nárast holín a následných pestovných prác.
Akútne riešenie situácie lesov drobných vlastníkov a bielych plôch by si vyžadovalo v krajnom prípade až obmedzenie vlastníckych práv, na čo nebude politická odvaha, a tak budú naďalej zdrojom šírenia nákazy do okolitých lesov.
Stupňujúci sa tlak environmentálnej loby, ktorá bude využívať tento zlý stav lesov, hoci je spôsobený prevažne objektívnymi príčinami, ale aj spoločenská objednávka laickej verejnosti na väčšie využívanie lesa pri regenerácii svojej pracovnej sily, budú klásť čoraz väčší dôraz na taký typ lesa ako výsledok cieľavedomej hospodárskej lesníckej činnosti, ktorý najviac uspokojí ich stupňujúce sa požiadavky.
Legislatívne zmeny na poli externého obstarávania sú vždy parketa na zvýšenie aktivity záujmových skupín a na presadzovanie ich vlastných záujmov, bez ohľadu na potreby celej spoločnosti.
Tak ako ďalej?
V prvom rade sa od nás lesníkov právom očakáva, že vrátime riešenie odpovede na túto otázku na odbornú rovinu a začneme ovplyvňovať a meniť tie procesy vo svojom hospodárení, na ktoré máme dosah. A to tak, že sústredíme všetky svoje kapacity tam, kde sme doma, teda do pestovania a ochrany lesa, v tomto prípade do prebudovy smrekových porastov na prírode blízky, tzv. trvalo rôznoveký les, založený na vyváženom zastúpení pôvodných drevín (smrek, jedľa, buk), priestorovo usporiadaný vo vertikálnom zápoji s niekoľkými stromovými vrstvami, prípadne vekovo a plošne odlíšenými porastovými skupinami (hlúčikmi).
Súčasná situácia oravských smrekových lesov sa dala predpokladať už začiatkom 90. rokov pri transformácii vlastníckych pomerov. Preto sme už v tomto období začali s uplatňovaním a overovaním pestovných postupov vo výchove a obnove trvalo rôznovekého lesa vo vybraných lesných porastoch (tzv. objektoch Pro Silva) a na základe viac ako 20-ročných praktických skúsenosti s prebudovou smrekových porastov môžeme predpokladať tri scenáre ďalšieho vývoja:
Optimistický scenár
Rozsah kalamity umožní popri jej spracovaní začať prebudovu lesných porastov úmyselne – cieľavedome. Použité hospodárske postupy by mali kopírovať spôsob obnovy prírodného lesa v našej oblasti, kde prirodzeným úbytkom stromov alebo skupiny stromov v hornej vrstve dochádza k zmene svetelných pomerov a v takto vytvorených medzerách vzniká nová generácia. Zrýchľuje sa odrastanie už existujúcej následnej generácie v najspodnejšej vrstve a súčasne nastáva presun niektorých stromov strednej vrstvy do uvoľnenej medzery v hornej vrstve. Tie jedince, ktoré nedokážu alebo nemôžu využiť zvýšený prísun svetla, ktorý sa postupne zmenšuje zapĺňaním vytvorenej medzery, pomaly chradnú a odumierajú v procese prirodzenej autoredukcie. Tak sa prirodzene formuje vertikálny zápoj tohto lesa s uplatnením všetkých pôvodným drevín.
Teda vznik a odrastanie následného porastu sa po celý čas deje v tieni materského porastu, ktorý ho chráni, redukuje a prirodzene dopĺňa.
Teda aj my pri obnove použijeme podrastový hospodársky spôsob, pri ktorom budeme kombinovať nepravidelnú maloplošnú skupinovú formu s jednotlivým výberom, a predĺžením obnovenej doby môžeme začať už v 60-ročných porastoch s tým, že vytvoríme priestor následnej generácii lesa na jej drevinové, vekové a plošné diferencovanie.
Takýto vývoj možno predpokladať už len na veľmi malej výmere lesov, a to najmä tam, kde rozsah kalamity neprekračuje 50% celkovej ročnej ťažby dreva.
Realistický scenár
Odráža približne dnešný stav väčšiny územia, kde podiel kalamity dosahuje 80 až 90% celkovej ročnej ťažby dreva. Ide predovšetkým o rozptýlenú kalamitu alebo kalamitu, pri ktorej vznikajú menšie otvorené plochy nerovnomerne rozmiestnené po ploche. Ak sa podarí aktívnou a včasnou ochranou udržať podiel ťažby vo výške etátu tak, aby stromy materského porastu čo najdlhšie clonili a diferencovali následný porast, nedeje sa nič dramatické, len na rozdiel od predchádzajúceho scenára stromy do ťažby nevyznačuje odborný lesný hospodár, ale niektorý škodlivý činiteľ. Z pohľadu prebudovávania lesných porastov na vekovo a drevinovo diferencovanú štruktúru v konečnom výsledku nebude veľký rozdiel medzi oboma scenármi. Pri obidvoch týchto scenároch sa počíta s masívnou podsadbou chýbajúcich pôvodných drevín (jedľa, buk) na čiastočne presvetlených plochách či už po úmyselnej alebo náhodnej ťažbe dreva.
Pesimistický scenár
Zlyhajú všetky ochranné opatrenia a snahy o záchranu alebo pomalý rozpad smrekových porastov. Dôjde k veľkoplošnému rozpadu celých lesných komplexov. Vzniknú rozsiahle holiny, nastanú veľké, ťažko zvládnuteľné úlohy pri zakladaní budúcich lesných porastov a následne ich výchove.
Aj v takejto situácii treba hľadať podobnosť s prírodným lesom. Aj tu z času na čas dôjde k veľkoplošnému rozpadu vplyvom napr. vetra a odclonenú plochu nezaplnia cieľové dreviny pôvodného prírodného lesa, ale dreviny prípravného a rýchlorastúceho lesa (jarabina, breza) a až po ich čiastočnom odrastení sa v ich tieni začínajú presadzovať pôvodné tienne dreviny.
Niečo podobné bude treba aplikovať aj na takto vzniknutých rozsiahlych holinách, rozfázovať ich zalesnenie do dlhšieho časového obdobia a pri vnášaní hlavných drevín naplno využiť priaznivý efekt prípravného lesa.
Budúci trvalo etážový les sa bude musieť založiť bez pomoci tieňa materských stromov pôvodného lesa, výchovnými opatreniami zameranými na štrukturalizáciu od prvých výchovných zásahov v mladinách až po prebierky.
Bude do klásť vysoké nároky na odbornosť lesného personálu, ako aj pracovníkov, ktorí budú uvedené opatrenia vykonávať.
Pavol Dendys
OZ Námestovo