Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Lôžky



Najčítanejšie články

Málokto pozná tento názov a rovnako ako zaujímavo pomenovanie lôžky znie, tak zaujímavo aj vyzerajú a určite upútajú pozornosť náhodného okoloidúceho. Na prvý pohľad sú to diery v zemi, no ich vznik siaha až do čias tureckého pustošenia Uhorska. V týchto ťažkých časoch lesy našej krajiny poskytovali obyvateľstvu útočisko a úkryt pre nich aj ich zásoby pred rabovaním nepriateľa. Ešte aj dnes vidieť ako premyslene sú tieto otvory vytesané do tufu a krásne vidieť aj otvory žitných jám.

Keď v auguste 1526 v bitke pri Moháči utrpeli uhorské vojská porážku, začalo sa plienenie a rabovanie Turkami, ktoré neobišlo ani okolie Tekova. Obyvatelia obce Čaradice – vtedy Chorad sa už v rokoch 1470-1490 presťahovali z pôvodného osídlenia severnejšie. Na novom mieste boli usadlíci dobre chránení aj vtedy, keď Turci obsadili blízke Levice a okolie. Čaradice tak Turci objavili až v roku 1618 a vtedy sa začali pre obyvateľov ťažké časy. Čaradice boli jedna zo 60 obcí, ktoré museli platiť dane Turkom aj cisárovi. Nebola to veru zanedbateľná čiastka, 41 rodín obce muselo ročne platiť 105 zlatých,20 meríc žita a ovsa, 20 holieb medu a masla a pre Turkov museli chystať fúry sena a týždenne im dávať päť párov žencov. Úľava pre obyvateľov Čaradíc nastala až v roku 1683, kedy sa bitkou pri Viedni skončila turecká okupácia Uhorska.

Lôžky sú v tieni stromov ukryté ako memento na tieto ťažké časy našich predkov. Diery zapadané lístím dnes z času na čas vyvolajú paniku medzi turistami a neraz sa okolím šíria fámy o medvedích brlohoch neďaleko Čaradíc a odhady o množstve medveďov, ktoré tu žijú. Z času na čas ich však využívajú len jazvece, ktoré ich krásne vyčistia a možno aj vďaka týmto čistotným lesným obyvateľom lôžky stále vidieť a tak nezapadli do zabudnutia.

Katarína Garajová, OZ Topoľčianky