Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Plavebný kanál Zlatá Baňa- Solivar



Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik

  • Typ cieľa: Technická pamiatka
  • Krátky popis: Vodný kanál slúžiaci na dopravu dreva do soľného závodu v Solivare
  • Podrobnejší popis: Pôvodne sa drevo zo soľného podniku plavilo potokom Delňa a od Dulovej Vsi vodným žľabom. Pre podporu plavenia bola v Zlatej Bani postavená aj murovaná vodná nádrž. V rokoch  1819 - 21 bola výnimočná stavba - vodný kanál vedúci zo Zlatej Bane vlastnou trasou priamo do Solivaru. Kanál slúžil svojmu účelu bezmála 100 rokov, v roku 1917 bol nahradený lesnou železnicou. Dnes z celej stavby stojí už iba torzo priehradného múra v Zlatej Bani.
  • Obec: Zlatá Baňa
  • Okres: Prešov
  • Kraj: Prešovský
  • Obdobie návštevy: Celoročne
  • Prístup: Informačná tabuľa sa nachádza v obci Zlatá Baňa pri potoku za hasičskou zbrojnicou.
  • Náročnosť trasy: nenáročná
  • Zaujímavosti v okolí: Lesnícky náučný chodník Sigord
  • Dátum odhalenia: 23.7.2011
  • GPS súradnice: N 48°34'37.44'' E 19°07'31.11''
  • Vhodná pre:

Obrázok Pešia turistika  Obrázok Vhodné pre rodiny  Obrázok Cykloturistika Obrázok Vhodné aj pre kočík 

  • Podrobnejší popis: Plavebný kanál Zlatá Baňa-Solivar viedol po súčasnej zelenej turistickej trase z Ruskej Novej Vsi na Pusté Pole. Soľ sa od 16. stor. získavala varením soľanky z prirodzene vytekajúceho soľného prameňa v Solivare pri Prešove. Od zaplavenia bane soľankou (1752) sa získava výlučne varením. Pre potreby bane sa bralo drevo z okolia, následne z ďalej konskými povozmi, alebo voľne dolu potokom Delňa. Jeho koryto prvýkrát upravili až po Dulovu Ves pre skvalitnenie plavenia dreva smerovo i výškovo (1691). Drevo pomocou hrablí odklonil do dreveného žľabu uloženého na pilótových podperách vedúceho do Solivaru. V rokoch 1819–1821 postavili nový plavebný kanál a priehradu. Kanál s dĺžkou 18,9 km, z jedľových (neskôr bukových) fošien hrúbky 6,5 cm, viedol od Zlatej Bane do Kokošoviec a sa stáčal k Solivaru. V drevosklade ústil do 300 m dlhého žľabu postaveného na štyri až desať metrov vysokých pilótoch s pozdĺžnou manipulačnou lavicou a zasúvadlami (každých 10 m) so samočinnou vykládkou dreva na obe strany (ročne osem až desať tisíc m3). Počas prvej svetovej vojny bol nahradený lesnou železničkou, zrušenou po postavení cesty Kokošovce-Zlatá Baňa (1954-1955). Na časti trasy fungovala pionierska železnica zo Švábov do Sigordu (1958-1969). Pozostatky plavebného kanálu i lesnej železničky tvorí napr. násyp so stavebnými objektmi (mostíky a priepuste), miestami používaný ako lesná cesta.