Na zlepšenie našich služieb používame cookies. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.
Krátky popis: Vodný kanál slúžiaci na dopravu dreva do soľného závodu v Solivare
Podrobnejší popis: Pôvodne sa drevo zo soľného podniku plavilo potokom Delňa a od Dulovej Vsi vodným žľabom. Pre podporu plavenia bola v Zlatej Bani postavená aj murovaná vodná nádrž. V rokoch 1819 - 21 bola výnimočná stavba - vodný kanál vedúci zo Zlatej Bane vlastnou trasou priamo do Solivaru. Kanál slúžil svojmu účelu bezmála 100 rokov, v roku 1917 bol nahradený lesnou železnicou. Dnes z celej stavby stojí už iba torzo priehradného múra v Zlatej Bani.
Obec: Zlatá Baňa
Okres: Prešov
Kraj: Prešovský
Obdobie návštevy: Celoročne
Prístup: Informačná tabuľa sa nachádza v obci Zlatá Baňa pri potoku za hasičskou zbrojnicou.
Podrobnejší popis: Plavebný kanál Zlatá Baňa-Solivar viedol po súčasnej zelenej turistickej trase z Ruskej Novej Vsi na Pusté Pole. Soľ sa od 16. stor. získavala varením soľanky z prirodzene vytekajúceho soľného prameňa v Solivare pri Prešove. Od zaplavenia bane soľankou (1752) sa získava výlučne varením. Pre potreby bane sa bralo drevo z okolia, následne z ďalej konskými povozmi, alebo voľne dolu potokom Delňa. Jeho koryto prvýkrát upravili až po Dulovu Ves pre skvalitnenie plavenia dreva smerovo i výškovo (1691). Drevo pomocou hrablí odklonil do dreveného žľabu uloženého na pilótových podperách vedúceho do Solivaru. V rokoch 1819–1821 postavili nový plavebný kanál a priehradu. Kanál s dĺžkou 18,9 km, z jedľových (neskôr bukových) fošien hrúbky 6,5 cm, viedol od Zlatej Bane do Kokošoviec a sa stáčal k Solivaru. V drevosklade ústil do 300 m dlhého žľabu postaveného na štyri až desať metrov vysokých pilótoch s pozdĺžnou manipulačnou lavicou a zasúvadlami (každých 10 m) so samočinnou vykládkou dreva na obe strany (ročne osem až desať tisíc m3). Počas prvej svetovej vojny bol nahradený lesnou železničkou, zrušenou po postavení cesty Kokošovce-Zlatá Baňa (1954-1955). Na časti trasy fungovala pionierska železnica zo Švábov do Sigordu (1958-1969). Pozostatky plavebného kanálu i lesnej železničky tvorí napr. násyp so stavebnými objektmi (mostíky a priepuste), miestami používaný ako lesná cesta.
