Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Semenné sady



Najčítanejšie články

Základným predpokladom úspešnej umelej obnovy lesov je zabezpečenie dostatočného množstva vhodného a kvalitného osiva. Zakladanie semenných sadov vzniklo zo snahy skrátiť obdobie, potrebné pre zabezpečenie osiva a zjednodušiť realizáciu zberu, a to využitím starých záhradníckych skúseností. Relatívne malé plochy môžu pokryť pomerne vysokú spotrebu semena. V súčasnej dobe okrem zabezpečenia dostatočného množstva osiva hrá pri zakladaní semenných sadov veľmi dôležitú úlohu zachovanie biodiverzity a genofondu lesných drevín. Preto zakladáme napríklad semenné sady smreka z vyšších lesných vegetačných stupňov, založili sme semenné sady jarabiny oskorušovej, brekyňovej, bresta horského a hrabolistého  atď.

V zmysle zákona 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiály je semenným sadom uznaná účelová výsadba klonov alebo potomstiev výberových stromov. Semenný sad je založený a obhospodarovaný tak, aby sa vylúčilo alebo obmedzilo oplodnenie cudzím peľom.

Semenný sad sa zakladá z jedincov získaných vegetatívnym (klonové semenné sady) alebo generatívnym (jadrové semenné sady) spôsobom z výberových stromov pochádzajúcich z jednej semenárskej oblasti, jedného vegetačného stupňa a je určený na produkciu semena alebo semennej suroviny známej alebo predpokladanej genetickej hodnoty s cieľom zachovania genofondu výberových stromov. Pri zakladaní semenných sadov (SS) sa zohľadňuje hospodársky význam a dlhodobá potreba lesného reprodukčného materiálu príslušnej lesnej dreviny. Najnižší počet výberových stromov zastúpených v semenných sadoch je 50. Rozdiel počtu vrúbľovancov najviac a najmenej zastúpeného výberového stromu nesmie byť väčší ako trojnásobný.

Projekt semenného sadu schvaľuje Národné lesnícke centrum, rozhodnutie o uznaní zdroja lesného reprodukčného materiálu vydáva príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor ako orgán štátnej správy. Evidenciu semenného sadu tvorí uznávací list a kniha semenného sadu.

OZ Semenoles v súčastnosti obhospodaruje 27 semenných sadov o výmere 49 ha. Ostatné odštepné závody 21 semenných sadov o výmera 39 ha. Do výmery sú započítané len uznané SS, sady ktoré sú založené, ale ešte neprešli procesom uznania nie sú započítané. Drevinové zloženie našich semenných sadov (aj zatiaľ neuznaných) je nasledovné: Picea abies (7 x), Picea omorica (1 x), Larix decidua (20 x), Pinus sylvestris (6 x), Pinus nigra (1x), Pinus strobus (1 x),  Abies alba (1 x), Fraxinus excelsior (1 x), Fraxinus angustifolia (1 x), Alnus glutinosa (2 x), Cerasus avium (2 x), Betula verrucosa (1x), Tilia cordata (1 x), Ulmus montana (2 x), Ulmus minor (1 x), Quercus petraea (1 x), Sorbus domestica (1 x), Sorbus torminalis (2 x). Jadrový semenný sad je zatiaľ len jeden, ide o sad jedle bielej, pripravujeme založenie semenného sadu duba letného z oblasti Podunajskej nížiny a Záhoria. V jeseni budeme zakladať na Smižanoch klonový semenný sad smreka obyčajného zo 6 lesného vegetačného stupňa (LVS). Pripravujeme založenie klonového semenného sadu jaseňa štíhleho na základe vybratých jedincov so zvýšenou toleranciou k infekcii hubou Hymenoscyphus fraxineus, javora hroského z 3 LVS a lipy malolistej z 2 resp. 3 LVS.

Medzi  najstaršie semenné sady patria semenné sady smrekovca opadavého: Korimovo na LHC Muráň, Kmeťová a Dolné Mlynárovo na LHC Slovenská Ľupča, Políčko na LHC Majdán, Handlová na LHC Ráztočno a borovice lesnej na LHC Hanušovce, ktoré boli zakladané v rokoch 1970 – 1979.

Prvou a najdôležitejšou úlohou pri zakladaní semenného sadu je výber vhodného genotypu, t,. j. výberových stromov. Pod pojmom výberový strom rozumieme jedinca, ktorý svojimi morfologickými a fyziologickými vlastnosťami prevyšuje všetky stromy v jeho okolí. Po ukončení výberu sa pri zakladaní klonového semenného sadu odoberajú  vrúble, pri zakladaní jadrového semenného sadu semeno alebo semenná surovina. Semeno alebo semenná surovina sa zbiera v úrodnom roku v čase zrelosti. Vrúble musia byť pri odbere v štádiu vegetačného pokoja, možno ich rezať len po ukončení vegetácie.. t. j. v zime, keď strom prerušil svoj rast. Najvhodnejšie obdobie je koniec februára, začiatok marca, najlepšie z hornej tretiny stromu. Vrúble sa nemajú odoberať vo veľkých mrazoch alebo daždivom počasí. Vrúbľovanie sa vykonáva na podpníky dopestované z príslušnej semenárskej oblasti a LVS. Výrobu vrúbľovancov ako aj zakladanie semenných sadov zabezpečuje Stredisko genofondu a okrasných drevín OZ Semenoles. 

Pri výbere plochy na založenie semenného sadu sa zohľadňujú ekologické  nároky príslušnej dreviny a to predovšetkým pedologické, klimatické a jej pôvod. Výhodná je poloha na rovine, kvôli použitiu mechanizácie, optimálne sú polohy mimo severnej expozície, slnečné polohy, pôdy ľahké a dobre priepustné. Dôležité je, aby k semennému sadu viedla komunikácia.   Pozícia jednotlivých vrúbľovancov je zakreslená do schémy semenného sadu. Vrúbľovance z rovnakého výberového stromu musia byť čo najďalej od seba, aby sa obmedzila možnosť samoopelenia a mali by mať i rôznych susedov. Rozmiestnenie jednotlivých vrúbľovancov sa v teréne vymerá a miesta výsadby sa označia kolíkmi. Spony medzi jednotlivými vrúbľovancami sú rôzne, závisí to do druhu dreviny. Obvykle 6 x 6 m, ale aj väčšie.  Zakladanie SS veľkých rozlôh je už minulosťou, v súčasnosti zakladáme semenné sady rozlohy 1 – 2 ha. 

Predpokladom ochrany vrúbľovancov proti zveri je bezchybné oplotenie, preto je nutné funkčnosť oplotenia sadu niekoľkokrát ročne kontrolovať a zistené nedostatky operatívne odstraňovať. V semennom sade je potrebné hlavne v prvých piatich rokoch robiť pravidelne inventarizáciu a chýbajúce klony sa doplnia z rezervy, alebo sa zabezpečí doplňujúce vrúbľovanie. Prvých 5 - 7 rokov po výsadbe sa vrúbľovance musia okopávať v závislosti od ich vývoja a vývoja ich koruny. V prípade veľkých ročných výškových prírastkov treba tieto pred príchodom zimného obdobia znovu voľne vyviazať ku kolíkom. Po zime, ale hlavne pred začiatkom drevnatenia  treba vyviazanie prekontrolovať, prípadne vyviazaním korigovať krivý rast. Týmto opatrením sa dosiahne rovný rast kmienka po prvé korunové vetvy.

 Orez koruny je potrebné vykonávať podľa aktuálnej potreby, dynamiky rastu a veľkosti korún vrúbľovancov, so zameraním na dosiahnutie primeranej veľkosti korún a zabezpečenie ich dostatočnej priedušnosti. Rez stromov sa realizuje tak, aby mohol byť zároveň urobený zber. Pri zakladaní semenných sadov sa robí rozbor pôdy, podľa ktorého je potom v semennom sade realizované hnojenie. V súčasnosti používame na hnojenie univerzálne hnojivo CERERIT, ktoré sa zapracováva do pôdy. Hnojenie uskutočňujeme hlavne na jar (marec - apríl). Testujeme aj hnojivá na list na podporu kvitnutia a zvýšenie produkcie semenných sadov.

Hoci frekvencia semenných rokov v SS je častejšia ako v uznaných porastoch, nie každý rok môžeme zabezpečiť osivo zo semenných sadov, úroda je závislá od mnohých klimatických faktorov, ako sú jarné mrazy, vlaha a teploty počas roka. Priemerne je zo semenných sadov smrekovca opadavého nazbierané okolo 2 000–3 000 kg semennej suroviny v zberovej sezóne, pri borovici lesnej 3 000 – 5 000 kg semennej suroviny, borovice čiernej 450 kg semennej suroviny, jelše lepkavej 100 kg semennej suroviny, jaseňa štíhleho 70 kg semennej suroviny. Najviac osiva zo semenných sadov za posledných 10 rokov bolo zozbieraných v roku 2011 zo SS borovice lesnej 20 400 kg semennej suroviny, z ktorej bolo vylúštené 351 kg semena, v roku 2007 zo SS smrekovca opadavého, konkrétne 13.500 kg semennej suroviny, z ktorej bolo vylúštené 410 kg semena. V tohtoročnej zberovej sezóne sa zdá byť úroda v semenných sadoch slabá.

Mgr. Gabriela Luptáková PhD.

referent pre lesné semenárstvo a genofond, OZ Semenoles