Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Smolenice



Obec Smolenice sa rozprestiera pod juhovýchodným úpätím Malých Karpát. Má 3200 obyvateľov a patrí do okresu Trnava. Smolenice sú po prvýkrát písomne doložené v listine z roku 1256 ako Villa Solmus. Názov Smolenice je pravdepodobne odvodený od smoliarov, výrobcov smoly. (obr. Smolenice).
V 13. storočí patrili do komplexu panstiev pezinsko-svätojurských grófov, koncom 14. stor. Ctiborovi zo Ctiboríc, potom opäť pezinsko-svätojurským grófom. V 16. storočí Országovcom a od 17. storočia sa stali poddanskou obcou hradu Smolenice, ktorý patril Pálfiovcom. Na prelome 15. a 16. storočia sa stali Smolenice mestečkom, boli ohradené stavaným múrom so strážnymi vežami, baštami. Mali svoj erb, stĺp hanby (pranier), drába a dereš. Od 18. storočia sa tu konali týždenné trhy, výkladné dobytčie jarmoky. V súčasnej dobe je tu veľa možností na relaxáciu v prírode, návšteva hradu Smolenice, jaskyne Driny, hradiska Molpír, množstvo turistických a cyklistických trás.

História lesného závodu Smolenice 

História lesného závodu sa datuje rokom 1945, kedy sa dostali  grófske veľkostatky a iné majetky do rúk štátu, v celkovej výmere 9568 ha, spolu so zámkom rodiny Pálfiovcov. Závod sa rozširoval až do roku 1999 na výmeru cca 41 tis. ha. Drevo z lesov bolo v minulosti spracovávané na rezivo, používané ako palivové drevo, na pálenie vápna a tiež na suchú destiláciu v chemickej továrni z roku 1883. Na zvoz dreva v smere Polámané, Nové Domy, Dobrá Voda slúžili úzkorozchodné lesné železnice a gravitačné konské železnice v dĺžke viac ako 100 km. Rovnané drevo sa plavilo potokom Gidra pod hradom Červený Kameň. Do roku 1945 slúžila Píla na vodný pohon v katastri obce Horné Orešany vybudovaná v roku 1889.

V súčasnosti  patrí Odštepný závod Smolenice k štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Organizačne sa člení na 6 lesných správ (Bratislava, Pezinok, Píla, Majdán, Dechtice, Moravany nad Váhom), 3 expedičné sklady (Pezinok, Smolenice, Piešťany), stredisko chovu rýb Parina a rybáreň Dechtice. V roku 1876 dal gróf Móric Pálfi (Pálffy) vybudovať na horskej bystrine Parná sústavy rybníkov pre chov lososovitých rýb. Dnes pozostáva z 18 rybníkov, v ktorých sa chová pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), pstruh dúhový (Salmo gairdneri) a sivoň americký (Salvelinus fontinalis). Hydrologicky patrí celé územie do Povodia Váhu. Predaj rýb je zabezpečený prostredníctvom predajne v sídle OZ na Trnavskej ulici v Smoleniciach, tiež sezónne aj na rybárni v Dechticiach i na predajni v Bratislave na Peknej ceste 19.

Odštepný závod hospodári na výmere 39890 ha lesných pozemkov. Z toho je 31337 ha vo vlastníctve štátu a 8553 ha neštátnych lesov. Podľa kategórií tvoria hospodárske lesy 73,2%, ochranné lesy 14,4% a lesy osobitného určenia 12,4%. Zásoba lesných porastov je 9,7 mil. m3drevnej hmoty, ročný etát ťažby dreva je 201 tis. m3. Drevinové zloženie lesov je veľmi pestré. Najviac zastúpené dreviny sú buk (51%), dub (15%), hrab (9%). Ihličnaté dreviny tvoria 10% podiel, z ktorého je najviac zastúpená borovica (6%). Informácie o závode (odkaz) 

 

V areáli Odštepného závodu Smolenice boli v období rokov 2002-2003 vybudované Lesnícke náučné chodníky MajdánMoravany nad Váhom a Pezinok. Ich úlohou je oboznámiť širokú verejnosť s úlohou a poslaním lesov, prácou lesníkov, históriou lesného hospodárstva i  kultúry regiónu. Návštevník získa nielen voľné úžitky – čistý vzduch, tiché prostredie, ale aj kultúrne vyžitie a možno iný pohľad na les ako bol ten, s ktorým do lesa vstupoval.

Poľovníctvo a chov zveri  má v oblasti Malých Karpát veľkú tradíciu, ktorá siaha ďaleko do  minulosti. Najmä zásluhou rodiny Pálfiovcov, ktorí boli uznávaní poľovníci, jelenia zver z tejto oblasti nikdy nevymizla a v tej dobe dosahovala nadpriemerné hodnoty trofejí. Lesy Malých Karpát a Považského Inovca tvoria ideálny biotop jelenej, danielej, srnčej a tiež muflonej zveri. V roku 1966 bola zriadená zvernica Biela Skala (LS Píla) ako vyhradený poľovný revír na výmere 3145 ha. Poľovné revíry sú prenajaté poľovníckym združeniam, preto odštepný závod poplatkový lov zveri neposkytuje. V pohorí Považského Inovca sa v roku 2010 objavil výskyt medveďa hnedého a v roku 2012 i v Malých Karpatoch.

Hrad Červený Kameň

Hrad Červený Kameň vznikol pred rokom 1240 ako súčasť pohraničných opevnení medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, siahajúcim od Devína až po severné hranice Uhorska. Založila ho kráľovná Konštancia (Kunhuta), vdova po českom panovníkovi Přemyslovi Otakarovi I., dcéra uhorského kráľa Bélu III. V krátkej časovej etape od 13. až do začiatku 16. storočia sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov z radov uhorskej šľachty ako napríklad Matúš Čák Trenčiansky (13. - 14. stor.), Ján Zápoľský (začiatok 16. stor.), Thurzovci. 

V roku 1535 predali Thurzovci hrad spolu s panstvom svojim obchodným partnerom v banskom podnikaní augsburským Fuggerovcom. Rod Fuggerovcov, bankári Habsburgovcov, začal s rozsiahlou prestavbou hradu. Usilovali sa z hradu vybudovať pohodlné renesančné sídlo s moderným fortifikačným systémom, ktorý by chránil sídlo aj k nemu patriace obchodné sklady. Predpokladá sa, že fortifikačný systém vychádzal z plánov A. Durera. No už v roku 1570 sa hrad dostal kúpou do vlastníctva Mikuláša II. Pálfiho. Pálfiovci vlastnili hrad až do roku 1945. Niekoľkokrát hrad prestavovali. K najvýznamnejším patrí baroková prestavba z polovice 18. storočia, realizovaná Rudolfom Pálfim. V roku 1949 bol vyhlásený za štátny kultúrny majetok a postupne sprístupňovaný verejnosti ako múzeum. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po generálnej pamiatkovej obnove, ktorá začala v roku 1976, bol hrad od polovice 90. rokov 20. storočia opätovne postupne sprístupnený verejnosti ako múzeum, prezentujúce historické bývanie šľachty a vývoj vojenstva.

Smolenický zámok 2019