Kontakty

Z histórie lesného hospodárenia na Horehroní

Organizačná zložka OZ Horehronie vznikla reorganizáciou štátneho podniku LESY Slovenskej republiky od 1.1.2022 zlúčením OZ Čierny Balog, OZ Beňuš, časť OZ Slovenská Ľupča (LS Predajná).


Organizačná zložka OZ Horehronie dnes, tak ako v minulosti, je jednou z tých organizačných zložiek štátnych lesov, ktorej centrum nie je tvorené mestom, alebo aspoň mestečkom, ale obcou, alebo ak chcete - dedinou. Je to tým, že tunajšie komplexy lesov nedávali predpoklady pre vznik koncentrovaných ľudských sídiel, ale o to lepšie boli predpoklady pre typickú, klasickú lesnícku činnosť. Aj samotná obec Čierny Balog, hoci mávala až okolo šesť tisíc obyvateľov, je rozťahaná na mnohých kilometroch hlavnej doliny Čierneho Hrona a na rozvetvených bočných dolinách. Je tvorená trinástimi osadami. Obhospodarovanie lesov tu vždy prebiehalo na pomerne malej rozlohe, no s o to nečakanejšími objemami drevnej suroviny. Z toho vyplýva, že tu bola značná zásoba hmoty na plošnú jednotku. Preto aj objemy na ťažbu nadväzujúcich prác nie sú ani malé, ani príliš veľké.

Predstavíme Vám históriu jednotlivých zlúčených OZ:

Z HISTÓRIE OZ ČIERNY BALOG

Obrázok Mnohé lesné porasty sú obhospodarované prírode blízkymi spôsobmi.

Lesný závod Čierny Balog vznikol v roku 1951 zlúčením vtedajších lesných správ Dobroč a Krám. Od r. 1952 do r. 1956 namiesto závodu fungovalo v Č. Balogu Stredisko lesného hospodárstva (SLH). V r. 1957 sa organizácia št. lesov znova vrátila k lesným závodom.
Do r. 1973 patril Lesný závod Čierny Balog ku štátnym lesom v Banskej Bystrici. V lete 1973 pri významnej reorganizácii štátnych lesov, sa závod zlúčil so susedným LZ Hronec. Súčasne zanikli polesia, a vzniklo šesť lesných správ - Šaling, Dobroč a Krám z pôvodného LZ Čierny Balog, a LS Osrblie, Hronec a Sihla z bývalého LZ Hronec. Sídlo závodu, aj vzhľadom na prevažujúcu časť objemov výroby, zostalo v Čiernom Balogu. V obci sa postavila na tú dobu moderná administratívna budova ústredia, ktorá slúži na ten istý účel (po rekonštrukcii v r.1998) dodnes. Vedľa budovy stojí žulovo - bronzový pamätník rodáka z Čierneho Balogu - Dobroče, zakladateľa plánovitého slovenského lesníctva, Jozefa Dekreta Matejovie.

Do náročnej práce uprostred hlbokých lesov závodu, lákalo nových a nových lesníkov okrem lásky k prírode aj poľovníctvo. To malo v oblasti tradície už od čiaš Mateja Korvína, keď boli tieto revíry vyhradené pre kráľa. Silné jelenie trofeje, hodnotné srnčie trofeje, strieborné diviačie zbrane a zlaté trofeje medveďov, rysov i vlkov sa objavovali pravidelne. Do výrobného procesu v lesoch Odštepného závodu Čierny Balog boli práve vďaka jeho typickému horskému charakteru prednostne nasadzované progresívne ťažbové technológie vtedajších rokov, ako boli napríklad prvé špeciálne kolesové traktory Kockum a ŠLKT, vyvážania súprava Valmet, či procesory ÖSA. Horské terény však vyžadujú až dodnes využívanie ťažných koní.
Územie závodu patrilo v minulosti k tým, ktorého krásy zostávali utajené a neznáme pred masovejšou turistikou. To lesom logicky prospelo po stránke ochrany prírody a krajiny.

Reorganizácia v r. 1995 priradila k Odštepnému závodu Čierny Balog dve lesné správy - Michalová a Ďumbier - z pôvodného Odštepného závodu Brezno.
Reorganizácia štátnych lesov, ktorá priniesla na svet celoslovenský štátny podnik Lesov Slovenskej republiky Banská Bystrica koncom roka 1999, sa do zmien na Odštepnom závode Čierny Balog nepremietla. Závod zostal v pôvodnej organizačnej podobe.

Od 1.1.2008 má Odštepný závod Čierny Balog podobu 7 Lesných správ (Osrblie, Hronec, Krám, Šaling, Dobroč, Sihla, Michalová), ES Hronec a stredisko Lesnícky skanzen.

Reorganizáciou štátneho podniku od 1.1.2022 došlo k zrušeniu Odštepného závodu Čierny Balog a k jeho delimitácii pod organizačnú zložku OZ Horehronie so sídlom v Čiernom Balogu.

Z HISTÓRIE OZ BEŇUŠ

Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Beňuš sa rozprestieral na území, ktoré v 19 a začiatkom 20 storočia patrilo slávnemu protestantskému, kniežaciemu rodu Coburgovcov s pôvodom v Sasku. Ferdinand Juraj sa oženil s Antóniou Koháryovou. Rod Koháry bol jeden z najbohatších šľachtických rokov Uhorska a smrťou Antona Koháryho sa Antónia stala dedičkou celého Koháryovského majetku . Ferdinand po svadbe založil Jelšavsko - Muránsky fideikomis /rodové zverenstvo/ Koháry - Coburg, ktorý len na Slovensku mal ešte v r. 1919 82.300 ha prevažne lesov. Bol jeho užívateľom do r. 1851, a do r. 1881 jeho syn Augustín Ľudovít.

O rozvoj nielen lesného hospodárstva ale aj priemyslu sa najviac zaslúžil jeho prvý syn Filip, generál C.K. Armády, ktorý viedol vzorové lesné hospodárstvo, zveľaďoval železiarske podniky, hámre a valcovne, z ktorých mnohé pozostatky sú ešte i dnes vidieť na Horehroní. Bol medzinárodne uznávaným poľovným hospodárom a vďaka nemu sa Slovenské Rudohorie a Nízke Tatry zazverili kvalitnou jeleňou zverou. Poľovných hostí prijímal v reprezentačnom zámku v Pohorelskej Maši. Na poľovačky na Slovensko chodil aj brat Filipa Ferdinand I., bulharský cár, ale až po jeho smrti a po zosadení z trónu. Filipovou smrťou r. 1921 sa začali rodinné spory o majetok, ktorý mal dostať podľa závetu Cyril, mladší syn Ferdinanda. Majetok nebolo možné rozdeliť kvôli dedičským sporom, vyriešiť právne otázky a vyplatiť daň z dedičstva. Preto československý štát ustanovil na majetok národnú správu a v roku 1928 zadlžený majetok vykúpil a pričlenil ho pod správu lesov, Riaditeľstvo štát. lesov a majetku v B. Bystrici.

Po roku 1948 došlo k reorganizácii štátnych lesov, vznikli správy lesného hospodárstva, na Horehroní SLM Závadka, kde patrili štátne lesy od Beňuša po Červenú Skalu. Ťažbu, manipuláciu a dopravu dreva zabezpečoval Horehronský lesný priemysel. V roku 1956 bolo vytvorené Podnikové riaditeľstvo štátnych lesov v B. Bystrici a touto reorganizáciou vznikli aj LZ Beňuš a LZ Červená Skala. Do socialistického vlastníctva boli postupne preberané lesy urbárske a lesy pasienkových spoločností. Ďalšia reorganizácia prišla v roku 1973, kedy sa v apríli zlúčili LZ Beňuš s LZ Červená Skala do jedného LZ Beňuš s rozlohou lesov 30.473 ha celkom 32.142 ha, ktorý trval do konca roka 1990. Na území LZ Beňuš bol k 1.1.1991 vytvorený štátny podnik Lesy Beňuš. Počas jeho štvorročného trvania do 1.10.1994 dochádza k prinavracaniu lesov urbárom a pasienkovým spoločnostiam. V roku 1999 dochádza k ďalšej reorganizácii a na území LZ Beňuš je vytvorený závod Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Beňuš, ktorý patril pod podnik s celoslovenskou pôsobnosťou - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom v Banskej Bystrici. K 31.12.2021 bol Odštepný závod Beňuš zrušený a delimitovaný od 1.1.2022 v rámci reorganizácie pod LESY Slovenskej republiky štátny podnik, organizačnú zložku OZ Horehronie.

Obrázok Pohľad na jednu  z dominánt  OZ - Klenovský Vepor (1338 m n.m.)

Základná charakteristika oZ HOREHRONIE


    OZ HOREHRONIE sa rozkladá na území okresu Brezno, malá časť zasahuje do okresu Banská Bystrica a nepatrná časť do okresov Detva, Revúca, Poprad a Liptovský Mikuláš.
Vo výrobnom procese dominuje ťažbová činnosť. 8. júl 1996 počas niekoľkých minút veterná smršť zložila takmer 900 tisíc m3 prevažne ihličnatého dreva, z toho takmer 560 tisíc m3 na lesných správach Osrblie a Hronec. Kalamitou bola odkrytá obrovská plocha (za závod OZ Čierny Balog približne dvetisíc hektárov), ktorú sa podarilo práve na LS Osrblie konečne zalesniť v roku 2001.

      Nebolo by však lesnícke, keby sme nespomenuli prírodné pozoruhodnosti závodu. Na tie je závod tiež bohatý. Nie sú to len známe Národné parky Nízke Tatry a Muránska planina, z ktorých časť sa tu nachádza, ale je to aj asi jedna tretina Chránenej krajinnej oblasti s biosférickou rezerváciou Poľana, známa Národná prírodná rezervácia Dobročský prales, ale aj NPR Klenovský Vepor, Ľubietovský Vepor, Fabova hoľa, Hrončokový grúň, Zadná Poľana a prírodné rezervácie Vrch Slatina, Blatá, Havranie skaly a Rosiarka. Sú tu i chránené prírodné výtvory meandre Kamenistého potoka, skalné plató Havranka a vodopád Spády. K týmto CHÚ pribudlo v súvislosti so vstupom SR do EÚ jedno Chránené vtáčie územie a tri Chránené územia európskeho významu.
Dobrý zdravotný stav lesov svedčí o správnej súčinnosti lesníka - ochranára - s vysokým okolnostným potenciálom tunajších lesov. Imisné zaťaženie v tomto klimaticky mierne chladnom až chladnom a vObrázok Mladý hlucháňlhkom pásme, nie je príliš veľké. O to väčšia je radosť z pobytu na niektorej z početných chát závodu, z ktorých viaceré sa nachádzajú v romantických zákutiach.

Poľovníctvo má na OZ Horehronie historicky dobrý zvuk. Na priemernej úrovni je rybárstvo vo vyhradených rybárskych revíroch závodu na Čiernom Hrone a Osrblianke.

V obvode závodu sa nachádzajú v dolinách skryté a málo známe kultúrnohistorické pamiatky, ako napríklad železorudná taviaca pec na Troch Vodách za Osrblím (18. Stor.), Tajch Hroncok (19.stor.) v Kamenistej doline a iné. Atrakciami okolia sú Čiernohronská železnica, fungujúca na trase Čierny Balog - Hronec, areál biatlonu v Osrblí, rozvinutá turisticko-rekreačná oblasť Tále, v ktorej v komplikovaných podmienkach hospodári lesná správa Osrblie. Územím závodu vedie niekoľko turistických aj cyklo-turistických trás. V r. 2003 bol vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu (neďaleko od budovy ústredia Odštepného závodu) slávnostne otvorený Lesnícky skanzen, o ktorý je od začiatku až doteraz značný a rastúci záujem verejnosti. Užitočnými partnermi pri jeho existencii sú obec Čierny BalogVydra - o.z. Čierny Balog a Čiernohronská železnica, n.o..

Text, foto Ing. Boris Pekarovic, 

Tu si môžete pozrieť kreslenú mapu Horehronia:

RÝCHLY KONTAKT

Telefón: +421 48 619 13 26

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Katastrálna výmera: 114 000 ha
Lesnatosť: 80,3%
Drevinové zloženie: ihličnaté 69%, listnaté 31%
Výmera lesného pôdneho fondu v užívaní: 
 70 705 ha 

Výmera lesov vo vlastníctve štátu  99%
Ročná obnova lesa: 437 ha
Ročná ochrana lesa: 403 000 €
Ročný objem ťažby: 389 000 m3

Významné chránené celky:

  • Nízke Tatry
  • Poľana
  • Dobročský prales
  • Muránska planina
  • Veľká Stožka
  • Malá Stožka
  • Fabova hoľa

VZÁCNE DRUHY
FAUNY A FLÓRY

Fauna:

  • Vlk dravý (Canis lupus)
  • Rys ostrovid (Lynx lynx)
  • Medveď hnedý (Ursus arctos)
  • Svišť vrchovský (Marmota marmota latirostris)
  • Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus)

Flóra:

  • Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus)

  • Poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica)

  • Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)

NEPREHLIADNITE

Logo na tejto web stránke Vás pozýva kliknutím naň alebo tu na prehliadku jedinečného a jediného slovenského Lesníckeho skanzenu. Jeho existencia je vhodne skĺbená s existenciou národnej technickej pamiatky "Čiernohronská lesná železnica".