Z histórie lesného hospodárenia v okolí Rožňavy
Veľká časť lesov tohto územia patrila cez niekoľko storočí šlachtickým rodom Bebekovcov, Koháryovcov a Andrássyovcov. História štátneho lesníctva na tomto území sa datuje od roku 1933, ked vytvorená Správa lesov Betliar dostala od užívania od vtedajšieho Štátneho pozemkového úradu v Prahe poštátnené časti veľkostatku Gejzu Andrássyho v Betliari a v roku 1934 čast majetku Ľudovíta Maldeghema z Krásnohorského Podhradia. Išlo o výmeru lesa zhruba 16.200 ha, čo vytvorilo základ organizácie štátnych lesov na území dnešného OZ. Od roku 1945 prešli dalšie skonfiškované majetky do vlastníctva štátu. Cez mnohé organizačné zmeny sa v roku 1956 vytvorili na území dnešného OZ tri lesné závody (Betliar, Rožnava, Krásnohorské Podhradie), ktoré splynuli od 01.01.1973 do jedného Lesného závodu Rožnava, ktorý obhospodaroval 65.146 ha lesov.
Základná charakteristika odštepného závodu
Územie OZ Rožňava sa rozprestiera vo východnej (rožňavskej) časti Gemera. Lesy tohto územia sú rozložené od rovinnej časti Rožňavskej kotliny, ktorá vytvára stred opisovaného územia až po horské chrbty Slovenského Rudohoria, Stolické vrchy a Volovské vrchy (Volovec, Pipítka). Západnú časť územia vytvára zvlnený terén Revúckej vrchoviny. Južnú časť vypĺňa rozsiahly orografický celok Slovenský kras svojimi planinami a strmými svahmi, padajúcimi do údolí riek Slaná, Štítnik, Turna. V minulosti išlo vo väčšine prípadov o spustnuté pôdy, dnes stromová zeleň na úpätí svahov a v upravených stržiach a výmoľoch dokumentuje priekopnícku činnosť lesníckej generácie z 50. a 60. rokov 20. storočia pri pretváraní spustnutej krajiny. Prevažná časť územia OZ patrí do povodia rieky Slaná.
Aj na rozvoj poľovníctva sú v tomto regióne dobré podmienky. V poľovných revíroch, obhospodarovaných v réžii odštepného závodu je významne zastúpená zver jelenia, srnčia a diviačia, vo Zverníku Betliar danielia a muflonia zver. Odštepný závod ponúka možnosť poplatkových odstrelov pre tuzemských i zahraničných poľovných hostí aj s vhodným ubytovaním.
Po stránke prírodných krás, ochrany prírody a kultúrno-historických pamätihodností sa v obvode závodu nachádza neuveriteľné veľké množstvo zaujímavostí. Orografický celok Slovenský kras bol ešte v roku 1973 vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť. Slovenský kras predstavuje najväčšie krasové územie Slovenska, vyskytujú sa v ňom mnohé zaujímavé podzemné a povrchové krasové útvary, ako sú jaskyne, závrty, škrapové polia. Niektoré jaskyne (Domica, Gombasek) sú sprístupnené a spolu s takými kultúrno-historickými pamiatkami ako je hrad Krásna Hôrka a kaštieľ Betliar tvoria základ pre rozvoj cestovného ruchu v tomto regióne. Z lesníckeho hľadiska treba spomenúť chránené územia, národné prírodné rezervácie, ako sú Hrušovská lesostep, Brzotínske skaly a Zádielská tiesňava.