Z histórie lesného hospodárenia na Záhorí
Vplyvom pôsobenia ľudskej činnosti, najmä rozvojom feudálnej spoločnosti lesnatosť Záhoria klesala. Lesy boli v obrovskom rozsahu klčované a premenené na polia a pasienky. Najmenšia lesnatosť bola pravdepodobne v prvej polovici 17. storočia. Vtedy na veľkých odkrytých plochách začína veterná erózia a piesok sa dáva do pohybu, čo vyvolalo potrebu začať so znovuzalesňovaním piesčitých pôd.
Väčšina lesov terajšieho Záhoria bola za feudalizmu rozdelená medzi hradné panstvá, ktoré vznikali okolo hradov Holíč, Šaštín, Korlát, Ostrý Kameň, Branč, Plavecký hrad a Pajštún. Panstvá Holíč a Šaštín dostávajú v roku 1489 od panovníka Mateja Korvína Czoborovci, ktorí na nich vládnu až do roku 1736, kedy obidve panstvá predávajú panovníkovi Františkovi Lotrínskemu a jeho manželke Márii Terézii. Majetkom panovníckeho rodu zostávajú až do roku 1918, kedy ich skonfiškovali a na ich základe vznikli v tom roku Správy štátnych lesov Holíč a Šaštín ako jedny z prvých na Slovensku.
Inú históriu mali panstvá Malacky a Stupava, ktoré pôvodne patrili hradom Plaveč a Pajštún. Ich vlastníkom bol hlavne veľmi bohatý a vplyvný rod Pálffyovcov, ktorí ich predali v roku 1838 židovskému obchodníkovi Hanušovi Weimannovi, ktorému bol roku 1943 skonfiškovaný a na jeho základe vznikla Správa štátnych lesov Malacky.
Pri podrobnejšom zahladení sa do histórie lesníctva na Záhorí môžeme byt hrdí na našich predchodcov. Veď už od roku 1650 sa začalo s umelým zalesňovaním borovice v okolí Malaciek. V roku 1761 bol pre panstvá Holíč a Šaštín vyhotovený prvý lesný hospodársky plán, ktorý je zároveň aj najstarším na Slovensku.
Základná charakteristika odštepného závodu
Územie OZ sa vertikálne pohybuje od 150 m. n. v. pri rieke Morave až do 750 m. n. v. na najvyšších hrebeňoch Malých Karpát.
V nadväznosti na výškové členenie je potom možné rozdeliť územie OZ na 3 oblasti :
1. Lužné lesy okolo rieky Moravy, ktoré reprezentujú dreviny typického tvrdého luhu ako je dub a jaseň. Predstavujú čo do rozlohy, pôvodnosti a zachovanosti spolu s priľahlými lúkami a mokraďami mimoriadne cenné územie z hľadiska ochrany prírody i lesníckeho.
2. Centrálna časť Záhorskej nížiny, v ktorej kvôli piesčitému podložiu dominuje borovica sosna
3. Oblasť Malých a Bielych Karpát a pahorkatín, kde dominuje buk, dub, hrab a lipa.
Vplyvom pôsobenia ľudskej činnosti, najmä rozvojom feudálnej spoločnosti lesnatosť Záhoria klesala. Lesy boli v obrovskom rozsahu klčované a premenené na polia a pasienky. Najmenšia lesnatosť bola pravdepodobne v prvej polovici 17. storočia. Vtedy na veľkých odkrytých plochách začína veterná erózia a piesok sa dáva do pohybu, čo vyvolalo potrebu začať so znovuzalesňovaním piesčitých pôd.
Pestré prírodné podmienky OZ dávajú vela možností na ich turistické využitie. V centrálnej časti sa nachádza množstvo štrkovní a vodných nádrží s možnostou vodných športov.Oblasti Malých Karpát a pahorkatín je možné využívat na pešiu turistiku s možnosťou návštevy viacerých hradov a zrúcanín. V okolí rieky Moravy je vybudovaných niekoľko desiatok kilometrov cykloturistických trás.
Lesy OZ poskytujú bohatosť zveri hlavne srnčej a diviacej, v podhorských oblastiach aj danielej a muflónej. Aj napriek tomu sú možnosti poľovníckeho vyžitia u OZ velmi obmedzené, pretože vplyvom predošlých období OZ obhospodaruje len velmi malú výmeru režijných poľovných revírov (necelých 5000 ha).