Z HISTÓRIE REGIÓNU A LESNÍCTVA
Napriek okrajovej geografickej polohe na samom severovýchode Slovenska sa dejiny tohto regiónu viažu a boli celé stáročia ovplyvňované všetkými významnými udalosťami v histórii jednotlivých štátnych útvarov a Európy.
V dobách raného uhorského štátu bola táto oblasť veľmi riedko osídlená. K podstatnej zmene dochádza v súvislosti s kráľovským rozhodnutím Karola Róberta, ktorý v roku 1317 daroval rodu Drughetovcov rozsiahle majetky na severovýchodnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Drughetovci na svojom neobývanom území začali postupne usadzovať valašských gazdov - kenézov.
Od tohto obdobia až po začiatok 15. storočia, keď sa datuje ukončenie druhej vlny valašskej kolonizácie, dochádza k osídľovaniu tohto územia a z tohto obdobia pochádzajú prvé písomné zmienky vzniku jednotlivých osád a dedín.
Od prvých počiatkov osídľovania tohto regiónu človek získaval z tunajších lesov všetko, čo potreboval k svojmu životu. Pôvodné pralesy sa stali prekážkou pri získavaní poľnohospodárskej pôdy a rozvoja valašského dobytkárstva. Dochádzalo ku klčovaniu lesov a ich premene na ornú pôdu, lúky a pastviny. Tento proces trval niekoľko storočí a rozhodujúcou mierou sa podieľal na vyformovaní prírodného prostredia a krajinného rázu tohto regiónu, ako ho poznáme v dnešnej podobe.
Hlavnou živiteľkou tunajšieho obyvateľstva bola pôda a jej produkty či už z poľnohospodárskej výroby alebo z lesov. Základy modernejšieho a cieľavedomejšieho obhospodarovania lesov sa začínali vytvárať po skončení 2. svetovej vojny.
Povojnový vývoj a celospoločenské zmeny do dnešných dní mali a majú vplyv na hľadaní primeraného modelu pre potreby správy a riadenia tak špecifického územia a výrobných odvetví, ako sú lesníctvo a poľnohospodárstvo.
Obhospodarovanie lesov štátnymi organizáciami sa traduje od roku 1946, kedy bola zriadená Vnútená správa skonfiškovaných lesných majetkov v Stakčíne. V roku 1947 došlo k prvej reorganizácii, v rámci ktorej boli vytvorené Správy štátnych lesov v Uliči a Stakčíne, čim boli položené základy obhospodarovania lesov lesnými závodmi Ulič a Stakčín.
Tieto závody prešli rôznymi organizačnými zmenami, ktoré boli vykonané v odvetví lesného hospodárstva.
Najdôležitejšie medzníky medzi rokmi 1947 - 2007:
- 1947 - Vznik Správy štátnych lesov v Uliči.
- 1952 - K 1.1.1952 bola v rámci reorganizácie zriadená Správa lesného hospodárstva v Uliči, ku ktorej bol pričlenený bývalý Lesný závod Dúbrava.
- 1956 - V dôsledku reorganizácie bol vytvorený Lesný závod Ulič so šiestimi polesiami a expedičným skladom.
- 1973 - Na základe medzirezortnej dohody dvoch ministerstiev bol vytvorený Lesopoľnohospodársky závod Ulič s cieľom riešiť poľnohospodársku výrobu v podhorských oblastiach Východoslovenského kraja.
- 1981 - Došlo k rozdeleniu závodu na dva samostatné závody - Lesný závod Ulič a Poľnohospodársky závod Ulič.
- 1986 - Z týchto dvoch závodov bola vytvorená nová organizačná jednotka s novým názvom - Lesopoľnohospodársky majetok, národný podnik Ulič.
- 1988 - Na základe zákona o štátnom podniku vzniká terajší LPM Ulič, š.p.
PROFIL SPOLOČNOSTI
Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik bol založený zakladacou listinou Ministerstva pôdohospodárstva a výživy SR Bratislava zo dňa 30.6.1988 č. 5150/1988-63 ORP. Zapísaný je v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Pš, vložka č. 5/P. Tento štátny podnik je v zmysle Obchodného zákonníka hospodárskou organizáciou s trvalou prevádzkovou výrobou, obchodom a právom poskytovania služieb. Hospodári na lesnom a poľnohospodárskom pôdnom fonde. Jeho výrobné zameranie je v spojení poľnohospodárskej výroby, lesníctva a spracovania drevnej suroviny v piliarskej výrobe.
Sídlom podniku je obec Ulič. Leží v južnej časti Bukovských vrchov, v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou a Poľskom. Je to kraj bohatý na jedinečné prírodné prostredie so strmými stráňami, hlbokými lesmi a pramenitými horskými bystrinami. Územie pokrývajú súvislé lesy s dominantným zastúpením dreviny buk. Zachovali sa tu lesy s pralesovitou štruktúrou, ktoré nemajú na Slovensku obdobu a dnes sú prísne chránené ako rezervácie. Nachádza sa tu 7 národných prírodných rezervácií - Riaba skala, Stužica, Stinská, Rožok, Havešová, Pľaša, Pod Ruským a 12 prírodných rezervácií. Podnik sa nachádza na území Biosférickej rezervácie Východné Karpaty, ktorá je od roku 1993 jedinou rezerváciou na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov - Slovenska, Poľska a Ukrajiny.
V súčasnosti podnik obhospodaruje 24 759 ha lesného pôdneho fondu, z ktorých je vo vlastníctve štátu 18 457 ha a 2 384 ha poľnohospodárskej pôdy, z čoho 617 ha pôdy je ornej. Takmer celé obhospodarované územie podniku sa nachádza na území Národného parku Poloniny, z čoho vyplývajú závažné obmedzenia hospodárskej činnosti. V súvislosti s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina bolo vysťahovaných 7 obcí a podnik v pásmach hygienickej ochrany vodného zdroja Vodárenskej nádrže Starina obhospodaruje 3 600 ha lesnej a takmer 900 ha poľnohospodárskej pôdy so značne obmedzujúcimi podmienkami vyplývajúcimi z režimu hospodárenia v PHO.
Obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a lesného pôdneho fondu v podmienkach poloninského subregiónu s dlhoročnou tradíciou sa javí ako najprirodzenejšie a najefektívnejšie spojenie, umožňujúce zachovanie trvalo udržateľného osídlenia a sociálno-ekonomického rozvoja tohto okrajového regiónu SR.
Od 1.1.2023. sa LPM Ulič pričlenil k LESOM SR.
Pre zachovanie vidieckeho osídlenia a sociálno-ekonomického rozvoja tohto regiónu podnik plní rozhodujúcu funkciu. Zamestnáva priamo 192 pracovníkov a ročne spolupracuje s ďalšími 50 - 70 živnostníkmi v rámci dodávateľsky poskytovaných služieb.