Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Lesník 9/2006: Prírode blízke obhospodarovanie lesa IV. V šľapajach slávneho rodáka



Prírode blízke obhospodarovanie lesa

IV. V šľapajach slávneho rodáka

Rudolf BRUCHÁNIK

Meno J.D.Matejovie je spojené predovšetkým s jeho pôsobením v lesoch stredného Slovenska a zavádzaním umelej obnovy do preťažených banských lesov. Hoci tento pestovateľský prístup nie je dnes programom hnutia Pro Silva, jeho prístup bol v tej dobe novátorský práve tak, ako sa zo súčasnej praxe vymykajú postupy prírode blízkeho obhospodarovanie lesa. Práve lesy v okolí Č. Balogu pre ne poskytujú mnoho príležitostí a nasledovníci čiernobalockého rodáka ich začínajú aj praktizovať. Ako prvý sa myšlienkami Pro Silva nechal inšpirovať Ing. Vojtech Ilčík na LS Sihla  a po pár rokoch je dnes v obvode OZ Čierny Balog založených 5 demonštračných objektov. V tom zhone za naháňaním plánu ťažby (na OZ sa ročne ťaží do 200 tis.m3 hmoty) by si niekto mohol povedať, že na „hranie v lese“ nie je čas, ale znalí veci vedia, k čomu toto hranie smeruje. Produkčná schopnosť balockých lesov je obrovská, ale časté vetrové a snehové kalamity, očakávané klimatické zmeny, extrémy počasia a vývoj podkôrneho hmyzu sú aktuálnou hrozbou pre väčšinu homogénnych jednovrstvových porastov smreka. Ich postupnou prebudovou na viacetážový prírodný les by sa mala zabezpečiť ich väčšia stabilita, odolnosť a zároveň udržanie vysokej produkčnej schopnosti.

Práve s týmto zámerom sa začal obhospodarovať objekt na Sihle, kde na výmere 683 ha hospodári Ľubomír Kováč. Okrem skupinovej obnovy na 1 výšku porastu naplánovanej v rubných porastoch nad 90 r. je tu zamýšľaný i jednotlivý výber, resp. výber v mikroskupinkách 2-3 stromov s cieľom ponechať 80-100 najvitálnejších jedincov na ha do doby, keď následný porast začne dosahovať ich úroveň. Z hľadiska klasickej prebudovy sú tieto porasty už v pokročilom veku, ale už prvá zaťažkávacia skúška potvrdila, že nemusí ísť o márny pokus. V r. 2004 pár týždňov po presvetlení o intenzite 1200 m3 na ploche 10 ha postihla porasty „novembrová kalamita“ a hoci v nich došlo ku kalamitnej ťažbe 1800 m3, štruktúru porastov to nerozvrátilo. Dnes môžeme len polemizovať, ako by to dopadlo, keby sa v zmysle predpisu obnovili pásovým dorubom a vystavili otvorenú porastovú stenu víchrici, ktorá len v samotnom objekte vyvrátili a zlomila cez 25000 m3 dreva.

Zabrániť podobným problémom je cieľom v demonštračnom objekte Krám, ktorý je génovou základňou pre smrek. Jeho výmera je 522 ha a novým OLH pripraveným ho obhospodarovať je Ján Schön. Takmer polovicu plochy tvoria rovnorodé 55-60 ročné porasty, umelo založené na mieste rozsiahlej kalamity z povojnového obdobia. Ich výchova silnými prebierkami je nevyhnutným opatrením na udržanie optimálneho štíhlostného koeficientu a žiadúcu veľkosť zelenej časti koruny. Aktuálny predpis ťažby vo väčšine z nich je preto na úrovni až 15% zásoby, čo spolu s hmotou husto navrhnutej siete približovacích liniek znamená niekde až 100m3/ha. Zároveň v tých častiach, kde dochádza k spontánnej prirodzenej obnove bude vzhľadom na ich ideálny vek možné začať s prebudovou. Rubné porasty budú obnovované skupinovými clonnými rubmi na 1 výšku porastu. Tie sú najlepším riešením tak pre pestovateľské ciele ako aj pre zachovanie atraktivity Lesníckeho skanzenu, ktorý ohraničujú a pre ktorý by sa ich rozparcelovania pásovými prvkami určite nehodilo.

K prírode blízkemu lesu má najbližšie demonštračný objekt Dobročský prales s výmerou 312 ha, ktorého 1/3 tvorí prírodná rezervácia ponechaná na samovývoj. Dlhodobým cieľom OLH Miroslava Pažického je na zostávajúcich 2/3 vytvoriť trvalý viacetážový les ako porovnávací objekt k bezzásahovej pralesnej časti. Pri výchovných zásahoch sa začne postupne s prebudovou, obnova bude realizovaná výlučne skupinovým alebo jednotlivým výberom. Zvýšenou starostlivosťou o jedľové prirodzené zmladenie aj s pomocou maloplošných oplôtkov by sa v tejto časti mal zachovať stabilný podiel jedle, ktorá je v nárastoch pralesa už značne redukovaná a nahradená listnáčmi.

Hlbšie v balockých lesoch a trochu bokom od frekventovaných trás sú 2 objekty, ležiace na hranici lesných obvodov, obhospodarovaných OLH Ing. Vojtechom Ilčíkom a Ing. Martinom Daxnerom. Spolu majú výmeru takmer 350 ha, sú súčasťou vtáčieho územia a zároveň vsadené medzi prírodné rezervácie Zadná Poľana a Hrončokový Grúň. Dostatočný dôvod na to, aby porasty, ktoré z väčšej časti vstupujú do rubného veku, neboli rozkúskované okrajovými clonnými rubmi ale zachovali prírodný charakter celého územia využitím jemnejších postupov. K tomu účelu bude potrebné vykonať ich dôkladné rozčlenenie a následne odclánať skupinky prirodzeného zmladenia buka a javora v malých skupinách, smreka aj jednotlivým výberom. „Zašetrovanie“ ťažby nie je účelom, plánovaný etát bude zrealizovaný v plnej výške.

A to je aj cieľom prírode blízkeho obhospodarovania na vysoko bonitných balockých stanovištiach. Využiť ich produkčnú silu ale zároveň zvýšiť ich stabilitu aj cez zmenu porastovej štruktúry smerom k vertikálnej výstavbe. Aby aj po víchrici, ktorej ťažko odolávajú i výberkové lesy a ktorou sa preláme či dokonca rozvráti horná vrstva, zoslali v poraste mladšie vývojové štádiá, okamžite schopné prevziať funkciu lesa. Na holých plochách po tatranskej kalamite to môže trvať celé desaťročia...