Prírode blízke obhospodarovanie lesaVI. S presvedčením za nové prístupy
|
Rudolf BRUCHÁNIK
V ďalšom mapovaní objektov s prírode blízkym pestovaním sa zo západnej časti Slovenska presunieme na východ. Hoci Smolnícka Osada, odkiaľ sa začali do praxe šíriť myšlienky Pro Silva je vstupnou bránou do regiónu, na východ od Hnileckej doliny sa pre tento spôsob hospodárenia akosi nedarilo nájsť vhodné objekty. Nebolo to z dôvodu nízkej kvality alebo nevhodného drevinového zloženia východoslovenských lesov. Veď buk zo Slánskych vrchov je pojmom nielen na Slovensku a bukové, dubové či jedľové prírodné rezervácie sú skvostami našich lesov. Skôr tu akosi chýbalo pochopenie a iniciatíva lesníckej prevádzky. Situácia sa začala meniť minulým rokom, keď sa spoluprácou Lesov SR a NLC Zvolen začali v tejto oblasti vyhľadávať lokality na založenie génových základní lesných drevín a zároveň objektov pre prírode blízke pestovanie. Tak sa na OZ Sobrance založili dve, OZ Vranov tri a na OZ Prešov dokonca päť génových základní.
Veľmi jasným príkladom toho, ako sa nové myšlienky dajú presadiť, keď sa im porozumie a zároveň nechýba vôľa a chuť ich realizovať, je prístup nového pestovateľa na OZ Prešov p. Miroslava Kováča. Svoje dlhoročné pôsobenie vo vonkajšej prevádzke zúročil pri návrhoch na zriadenie piatich génových základní na LS Hanušovce. Svojou výmerou zaberajú spolu 1100 ha, čo je takmer štvrtina výmery celej lesnej správy. Dalo by sa polemizovať, či ozaj predstavujú tak výnimočné lokality ako sa od génových základní vyžaduje, v tomto prípade to však nie je najpodstatnejšie. Dôležité je, že všetky sú svojim drevinovým zložením, štruktúrou a vekovým rozložením porastov ako aj terénnymi podmienkami vhodnými objektmi na prírode blízke pestovanie. Bohaté praktické skúsenosti p. Kováča ako bývalého pestovateľa LS Hanušovce, tiež súčasného vedúceho LS Ing. Hricka a pestovateľa Ing. Vrlíka sú pre všetkých OLH, obhospodarujúcich génové základne, dostatočnou zárukou, že pri uplatňovaní nového spôsobu hospodárenia nezostanú osamotení a že sa im dostane odbornej pomoci a spolupráce, kedykoľvek budú potrebovať.
Dve génové základne Královčík a Zlatá Studňa zlúčené do jedného objektu Pro Silva s výmerou 370 ha obhospodaruje OLH Pavol Verčimák. Vyhovujúce terénne pomery, dobrá sprístupnenosť a veľmi pestrá drevinová zmes ich predurčuje k realizácii jemnejších hospodárskych spôsobov. Jednotlivým účelovým výberom chce OLH dosiahnuť výškovú a hrúbkovú diferenciáciu porastu, zabezpečiť dostatok svetla pre odrastanie prirodzeného zmladenia a zároveň uvoľňovať koruny kvalitným dubom, jaseňom a javorom ako aj stále zriedkavejšiemu brestu, brekyni a lipe. Agresivitu bukových nárastov chce tlmiť prestrihávkami a zmladeniu ostatných drevín, predovšetkým duba, napomáhať i prípravou pôdy pod semennými jedincami. Že má Pavol Verčimák ambíciu vytvoriť zaujímavý a navštevovaný objekt, svedčí aj úprava okolitých oddychových miest a inštalovanie netradičnej informačnej tabule (na obr. spolu s vedúcim LS Ing. Hrickom).
Ďalšou génovou základňou situovanou v blízkosti známej prírodne rezervácie je 210 - hektárový komplex Pod Oblíkom, kde je hospodárom Marek Pankuch. Kvalitu genofondu podčiarkujú výberové stromy javora, jaseňa a bresta, ktoré tu boli vyselektované. Jednotlivým a skupinovitým výberom netvárnych a košatých bukov chce skvalitniť porastovú zásobu a do poslednej fázy rubne zrelých stromov priviesť naozaj elitné jedince.
Prírode blízke postupy je pripravený realizovať aj Ing. Slavomír Hrešo. Hoci dve génové základne Nakverka a Bžanský jarok na jeho lesnom obvode dosahujú výmeru až 570 ha, sú z väčšej časti tvorené predrubnými porastmi. Vo svojom návrhu sa preto koncentruje na výchovné zásahy, ktoré by sa mali realizovať s cieľom odstraňovania netvárnych jedincov buka a hraba a vytvárať podmienky pre odrastanie prirodzeného zmladenia. Postupnou prebudovou týchto porastov chce dosiahnuť ich výškovú a hrúbkovú diferenciáciu s predĺženou obnovnou dobou.
V budúcom roku začne na LS Hanušovce prebiehať obnova LHP a preto súčasné návrhy OLH, uvedené v projektoch Pro Silva, budú vynikajúcim základom pre vyhotovateľa, aby ich mohol zapracovať do plánu hospodárskych opatrení.
Záujem na OZ Prešov však nie je koncentrovaný len na jednu lesnú správu. Na vyhlásenie sa pripravujú ďalšie 4 génové základne, ktoré zároveň budú vhodnými objektmi pre presadzovanie novej pestovateľskej koncepcie. Tá sa v praxi môže presadiť len vtedy, keď sa získa presvedčenie o jej správnosti a pritom samozrejme nechýba vôľa a chuť ju realizovať. Isteže, pestovanie lesa prírode blízkym spôsobom sa odrazu nemusí stať jediným smerom hospodárenia v lese. Pozitíva, ktoré však prináša vo forme ekologickej stability lesa, znižovaní nákladov na pestovateľskú činnosť, v skvalitňovaní a lepšom zhodnotení drevnej hmoty ako aj v samotnom obraze výnosového prírodného lesa si vo vedení OZ Prešov už uvedomili a sú pripravení ich overovať v praxi. Kolektív na LS Hanušovce preto nečaká so založenými rukami a rozbieha realizáciu myšlienok Pro Silva už v tomto roku. Ostáva len veriť, že v celom regióne nezostane osamotený a svojim príkladom vyburcuje k aktívnejšiemu prístupu i kolegov z okolitých lesných správ a odštepných závodov.