Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Čierny Balog



Z histórie lesného hospodárenia v okolí Čierneho Balogu


      Odštepný závod v Čiernom Balogu dnes, tak ako v minulosti, je jedným z tých závodov štátnych lesov, ktorého centrum nie je tvorené mestom, alebo aspoň mestečkom, ale obcou, alebo ak chcete - dedinou. Je to tým, že tunajšie komplexy lesov nedávali predpoklady pre vznik koncentrovaných ľudských sídiel, ale o to lepšie boli predpoklady pre typickú, klasickú lesnícku činnosť. Aj samotná obec Čierny Balog, hoci mávala až okolo šesť tisíc obyvateľov, je rozťahaná na mnohých kilometroch hlavnej doliny Čierneho Hrona a na rozvetvených bočných dolinách. Je tvorená trinástimi osadami. Obhospodarovanie lesov tu vždy prebiehalo na pomerne malej rozlohe, no s o to nečakanejšími objemami drevnej suroviny. Z toho vyplýva, že tu bola značná zásoba hmoty na plošnú jednotku. Preto aj objemy na ťažbu nadväzujúcich prác nie sú ani malé, ani príliš veľké.Mnohé lesné porasty sú obhospodarované prírode blízkymi spôsobmi.

Lesný závod Čierny Balog vznikol v roku 1951 zlúčením vtedajších lesných správ Dobroč a Krám. Od r. 1952 do r. 1956 namiesto závodu fungovalo v Č. Balogu Stredisko lesného hospodárstva (SLH). V r. 1957 sa organizácia št. lesov znova vrátila k lesným závodom.
Do r. 1973 patril Lesný závod Čierny Balog ku štátnym lesom v Banskej Bystrici. V lete 1973 pri významnej reorganizácii štátnych lesov, sa závod zlúčil so susedným LZ Hronec. Súčasne zanikli polesia, a vzniklo šesť lesných správ - Šaling, Dobroč a Krám z pôvodného LZ Čierny Balog, a LS Osrblie, Hronec a Sihla z bývalého LZ Hronec. Sídlo závodu, aj vzhľadom na prevažujúcu časť objemov výroby, zostalo v Čiernom Balogu. V obci sa postavila na tú dobu moderná administratívna budova ústredia, ktorá slúži na ten istý účel (po rekonštrukcii v r.1998) dodnes. Vedľa budovy stojí žulovo - bronzový pamätník rodáka z Čierneho Balogu - Dobroče, zakladateľa plánovitého slovenského lesníctva, Jozefa Dekreta Matejovie.

      Do náročnej práce uprostred hlbokých lesov závodu, lákalo nových a nových lesníkov okrem lásky k prírode aj poľovníctvo. To malo v oblasti tradície už od čiaš Mateja Korvína, keď boli tieto revíry vyhradené pre kráľa. Silné jelenie trofeje, hodnotné srnčie trofeje, strieborné diviačie zbrane a zlaté trofeje medveďov, rysov i vlkov sa objavovali pravidelne. Do výrobného procesu v lesoch Odštepného závodu Čierny Balog boli práve vďaka jeho typickému horskému charakteru prednostne nasadzované progresívne ťažbové technológie vtedajších rokov, ako boli napríklad prvé špeciálne kolesové traktory Kockum a ŠLKT, vyvážania súprava Valmet, či procesory ÖSA. Horské terény však vyžadujú až dodnes využívanie ťažných koní.
Územie závodu patrilo v minulosti k tým, ktorého krásy zostávali utajené a neznáme pred masovejšou turistikou. To lesom logicky prospelo po stránke ochrany prírody a krajiny.

Reorganizácia v r. 1995 priradila k Odštepnému závodu Čierny Balog dve lesné správy - Michalová a Ďumbier - z pôvodného Odštepného závodu Brezno.
Reorganizácia štátnych lesov, ktorá priniesla na svet celoslovenský štátny podnik Lesov Slovenskej republiky Banská Bystrica koncom roka 1999, sa do zmien na Odštepnom závode Čierny Balog nepremietla. Závod zostal v pôvodnej organizačnej podobe.

Od 1.1.2008 má Odštepný závod Čierny Balog podobu 7 Lesných správ (Osrblie, Hronec, Krám, Šaling, Dobroč, Sihla, Michalová), ES Hronec a stredisko Lesnícky skanzen.

Pohľad na jednu  z dominánt  OZ - Klenovský Vepor (1338 m n.m.)

Základná charakteristika odštepného závodu


    Dnešný Odštepný závod Čierny Balog sa rozkladá na území okresu Brezno, malá časť zasahuje do okresu Banská Bystrica a nepatrná časť do okresu Detva. 
Vo výrobnom procese dominuje ťažbová činnosť. 8. júl 1996 počas niekoľkých minút veterná smršť zložila takmer 900 tisíc m3 prevažne ihličnatého dreva, z toho takmer 560 tisíc m3 na lesných správach Osrblie a Hronec. Kalamitou bola odkrytá obrovská plocha (za závod približne dvetisíc hektárov), ktorú sa podarilo práve na LS Osrblie konečne zalesniť v roku 2001.

      Nebolo by však lesnícke, keby sme nespomenuli prírodné pozoruhodnosti závodu. Na tie je závod tiež bohatý. Nie sú to len známe Národné parky Nízke Tatry a Muránska planina, z ktorých časť sa tu nachádza, ale je to aj asi jedna tretina Chránenej krajinnej oblasti s biosférickou rezerváciou Poľana, známa Národná prírodná rezervácia Dobročský prales, ale aj NPR Klenovský Vepor, Ľubietovský Vepor, Fabova hoľa, Hrončokový grúň, Zadná Poľana a prírodné rezervácie Vrch Slatina, Blatá, Havranie skaly a Rosiarka. Sú tu i chránené prírodné výtvory meandre Kamenistého potoka, skalné plató Havranka a vodopád Spády. K týmto CHÚ pribudlo v súvislosti so vstupom SR do EÚ jedno Chránené vtáčie územie a tri Chránené územia európskeho významu.
Dobrý zdravotný stav lesov svedčí o správnej súčinnosti lesníka - ochranára - s vysokým okolnostným potenciálom tunajších lesov. Imisné zaťaženie v tomto klimaticky mierne chladnom až chladnom a vlhkom pásme, nie je príliš veľké. O to väčšia je radosť z pobytu na niektorej z početných chát závodu, z ktorých viaceré sa nachádzajú v romantických zákutiach.

  Poľovníctvo má na Odštepnom závode Čierny Balog historicky dobrý zvuk. Na priemernej úrovni je rybárstvo vo vyhradených rybárskych revíroch závodu na Čiernom Hrone a Osrblianke.

      V obvode závodu sa nachádzajú v dolinách skryté a málo známe kultúrnohistorické pamiatky, ako napríklad železorudná taviaca pec na Troch Vodách za Osrblím (18. Stor.), Tajch Hroncok (19.stor.) v Kamenistej doline a iné. Atrakciami okolia sú Čiernohronská železnica, fungujúca na trase Čierny Balog - Hronec, areál biatlonu v Osrblí, rozvinutá turisticko-rekreačná oblasť Tále, v ktorej v komplikovaných podmienkach hospodári lesná správa Osrblie. Územím závodu vedie niekoľko turistických aj cyklo-turistických trás. V r. 2003 bol vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu (neďaleko od budovy ústredia Odštepného závodu) slávnostne otvorený Lesnícky skanzen, o ktorý je od začiatku až doteraz značný a rastúci záujem verejnosti. Užitočnými partnermi pri jeho existencii sú obec Čierny BalogVydra - o.z. Čierny Balog a Čiernohronská železnica, n.o..

 Text, foto Ing. Boris Pekarovic, Odštepný závod Čierny Balog

Tu si môžete pozrieť kreslenú mapu Horehronia: