Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Gemer



Základná charakteristika

OZ Gemer bol vytvorený k 1.1.2022 v rámci reorganizácie organizačných jednotiek štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky zlúčením teritórií bývalých OZ Revúca a Rimavská Sobota.

Organizačná zložka OZ Gemer, ktorej ústredie sídli v budove riaditeľstva štátnych lesov z roku 1949 v Revúcej, aktuálne zabezpečuje správu štátneho majetku a hospodárenie v lesoch prostredníctvom šiestich Lesných správ so sídlami v Ratkovej, Tornali, Revúcej, Hnúšti (vrátane LS Klenovec) a Rimavskej Sobote. Zhodnocovanie časti objemu vyťaženej drevnej hmoty a jeho expedícia odberateľom je uskutočňované prostredníctvom štyroch expedičných skladov v Revúcej, Tornali, Rimavskej Bani a Rimavskej Sobote.

Okrem bežnej lesníckej činnosti OZ prevádzkovaním Strediska chovu koní so sídlom v Dobšinej zastrešuje chov plemena Norik muránskeho typu formou veľkochovu. Tento chov získal v roku 1995 titul šľachtiteľského chovu. Tradícia chovu koní na Muráni má počiatky v r. 1950 a za vyše 50-ročné obdobie i on prekonal rôzne zmeny - organizačné, ako aj v šľachtiteľskej práci (od chovu huculského koňa po terajší program). V súčasnej dobe sa početnosť stáda pohybuje okolo 260 - 270 kusov a ročná produkcia predstavuje 25-30 ks koní, ktoré sú vhodné hlavne pre prácu v lese, ale nájdu využitie aj v poľnohospodárstve, agroturistike a podobne.

Z geomorfologického hľadiska sa OZ Gemer smerom od severného okraja rozprestiera v oblasti Slovenského rudohoria v celkoch Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny. Severozápadná časť teritória OZ leží vo Veporských vrchoch. Smerom na juh k hranici s Maďarskom pôsobnosť OZ zasahuje do Juhoslovenskej kotliny, Slovenského krasu a Cerovej vrchoviny.

Z orografických charakteristík územia najvyšším bodom v teritóriu OZ je vrch Stolica - 1476 m. n. m., najnižší bod sa nachádza pri sútoku rieky Slanej a Rimavy - 154 m. n. m.

Pestrosť prírodných pomerov vytvára aj podmienky pre výskyt, chov a obhospodarovanie prakticky všetkých druhov poľovnej zveri a to ako v revíroch v horských podmienkach, tak aj v revíroch stredných a nižších polôh. Poľovným hosťom – ale nielen im – sú za účelom ubytovania k dispozícii chaty stredného a nižšieho štandardu.

Z histórie

Územie OZ Gemer, spadajúce dnes do okresu Revúca, bolo v 13. storočí vo vlastníctve kráľa a hrad Gemer bol v r. 1209 sídlom kráľovského hradného županstva. Muránsky hrad postupne prevzal funkciu jelšavského hradu, v polovici 15. storočia ho vlastnili husiti, neskôr Štefan Zápoľský, následne František Wesselenyi. V roku 1691 dostal gróf Štefan Koháry Kráľovskú donáciu na panstvá Drienčany, Blh a R. Sobota a v r. 1720 získala rodina Koháryovcov aj panstvo Muráň. V tomto období južnú časť územia závodu vlastnili rod. Csaky (Czekus), Szentiványi, Tornalyay, Belik. Po vymretí rodiny Koháryovcov po meči získal v roku 1720 novú donáciu na majetky panstva Muráň knieža Coburg a odkúpením získal aj časť panstva Drienčany.

Územie, spadajúce v súčasnosti do okresu Rimavská Sobota bolo v 13. storočí rozdelené na dva veľké majetkové diely. Jedna časť patrila rodu Hont-Poznanovcov, druhá Kaločskému arcibiskupovi. Vplyvom postupného rozpadu pôvodných veľkomajetkov bola postupne väčšina majetkov sústredená v rodoch Kovérovcov, Jakófiovcov, Bakošovcov, Kačičovcov či Sečéniovcov. V období od 17. storočia, boli najväčšími majetkovými vlastníkmi Žigmund Forgáč a rody Mariášiovcov, Géciovcov či Korponaiovcov.

Následkom spoločenských zmien po zrušení poddanstva v r. 1848 začalo postupné vyčleňovanie a odovzdávanie lesov z bývalých majetkov zemepánov do urbárskych spoločenstiev obcí. Po skončení prvej svetovej vojny a vzniku ČSR bola v zmysle zákona č. 118/1920 Zb. aj na majetky Filipa Coburg-Gotha uvalená úradná správa štátneho pozemkového úradu v Prahe. V r. 1928 prevzal ŠPÚ celý majetok a do roku 1935 ho spravovala vrchná správa ŠLM v Jelšave. Vznik správ štátnych lesov sa datuje od 1.10.1935, neskôr v r. 1948 to boli riaditeľstvá štátnych lesov. Prechádzajúc sériou ďalších reorganizácií sa v regióne postupne vytvorili dve organizačné jednotky, spadajúce pod podniky Stredoslovenských, resp. Východoslovenských štátnych lesov. Následne bol k 1.7.1999 vytvorený štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, ktorý pod seba zjednotil všetky nižšie organizačné zložky predošlých podnikov štátnych lesov.