Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Tatry



Odštepný závod Tatry

vznikol ako organizačná zložka LESOV Slovenskej republiky 01. januára 2022, po reorganizácii v roku 2021, zlúčením Odštepného závodu Námestovo a Liptovský Hrádok.

Teritórium OZ 

Hranica závodu je na juhu vymedzená severnou stranou masívu Nízkych Tatier, prechádzajúcim na západe po hrebeni Veľkej a Malej Fatry a Kysuckej vrchoviny na sever po hrebeni Oravských Beskýd, kde je totožná so štátnou hranicou s Poľskom. Najvýchodnejším cípom Oravskej priehrady a po hrebeni východnej časti Skorušinských vrchov prechádza cez Hutianske sedlo k Chočským vrchom, kde po južnej hranici Vysokých Tatier nadväzuje na východe cez Liptovskú Tepličku na Kráľovú hoľu. 

Územie OZ je situované do dvoch regiónov

Liptov

jeden z najkrajších kútov Slovenska, ktorý sa nachádza na hornom toku rieky Váh, ktorá tvorí jeho prirodzenú os východo-západného smeru a rozdeľuje Liptovskú kotlinu, v strede ktorej sa nachádza najvyššia umelá vážska kaskáda - vodné dielo Liptovská Mara.

Orava

rázovitý kraj s drsnými klimatickými podmienkami, s chladným a vlhkým podnebím. Ročné teplotné pomery zaraďujú Oravu k najchladnejším oblastiam Slovenska. Výrazné zrážky, ktoré v uzatvorenom hydrologickom celku (okrem jedného potoka v Malatinej, sa všetky vlievajú do rieky Orava alebo jej prítokov) často spôsobujú výrazné povodňové škody.

Reliéf územia OZ je veľmi členitý, od najnižšieho bodu 416 m n.m., na sútoku riek Orava a Váh, až po najvyšší vrchol Kráľovej Hole s výškou 1 946 m n.m.

V obvode sa nachádza množstvo rozmanitých dolín a oblastí - najdlhšia dolina na Slovensku, Ľubochnianska dolina; Revúcka, Korytnická a časť Lúčanskej doliny. V masíve Nízkych Tatier sú to hlboké doliny Ipoltice, Malužianky, Benkovského potoka, Žiaru, Brunova, ale i Čiernej doliny gravitujúcej do Bieleho Váhu. 

Z histórie lesného hospodárenia v okolí Liptovského Hrádku


Do 18. storočia boli lesy Liptova využívané len pre lov zveri a primitívne sa v nich vyrábalo palivové drevo, stavebné drevo pre potreby panstva, zemanov a poddaných. Lesy boli považované za plochy neužitočné, ktoré sa ešte okrem spomenutých záujmov využívali pre pestovanie a chov dobytka. Rozvoj dobytkárstva prinášal so sebou nedostatok pastevných plôch a tým prispieval k ničeniu lesov.

O prvej organizácii lesníctva všeobecne sa prvé stopy nachádzajú v 13. storočí. Vtedy sa spomínajú hájnici a išpán, ktorí boli určení pre ochranu hraníc a pre ochranu poľovnej zveri. Personálna organizácia s charakterom lesohospodárskych zamestnancov sa začala tvoriť neskoršie a to vtedy, keď nastal úbytok lesov a nedostatok dreva pre rozvíjajúci sa priemysel. Nariadením kráľa Žigmunda z roku 1426 boli ustanovení hájnici, ktorí mali za povinnosť starať sa o lesy a ochraňovať ich proti pastevným priestupkom. Nakoľko exploatácia lesov naďalej pokračovala, v roku 1565 kráľ Maximilián vydal lesný poriadok pre lesy komorné. Uhorská kancelária vydala v roku 1754 nariadenie pre vypracovanie lesného poriadku pre celé Uhorsko. Keďže ani toto opatrenie neurobilo očakávanú nápravu, v starostlivosti o lesy bol vydaný v roku 1769 Lesný štatút Márie Terézie, ktorý platil pre všetky lesy. Upozorňuje obyvateľstvo, že si lesy - krásny poklad krajiny dostatočné neváži, nerozmyslene ich ničí a to pasením dobytka, alebo nemiernym vyrubovaním a často aj klčovaním a premieňaním na nevhodné plochy pre poľnohospodárske kultúry. Preto sa vydáva lesný poriadok, ktorého poslaním na jednej strane je odborné využitie lesných porastov, na druhej strane ich zachovanie v plnej produkčnej sile pre budúce pokolenie.

Vydaniu Lesného štatútu Márie Terézie z roku 1769 upravujúceho lesné hospodárstvo v celej krajine predchádzali na Liptove v roku 1739 lesný štatút pre mesto Ružomberok a lesný štatút pre Partizánsku (Nemeckú) Ľupču a pozoruhodná inštrukcia baróna Geusau z roku 1767 pre likavské komorské lesy. Cisársko-kráľovská komora poverila vypracovaním prvého lesného hospodárskeho plánu pre liptovské lesy baróna Geusau, vtedajšieho vynikajúceho odborníka v lesníctve. Jeho práce vo forme inštrukcie pre spravovanie a obhospodarovanie komorských lesov na Liptove prevzali aj ostatné komorské panstvá v Uhorsku a táto bola predlohou pre vydanie tereziánskeho lesného štatútu. 
Kráľovská komora odkúpila v roku 1731 Hrádocké a v roku 1762 Likavské panstvo a ďalšie územia Vysokých Tatier. Pre spravovanie tohto majetku vznikol v Liptovskom Hrádku komorský úrad. Hrádocké komorské panstvo trvalo až do roku 1850. V roku 1811 vznikol v Liptovskom Hrádku Forstamt Hradek, ktorý prevzal správu komorských majetkov. Od roku 1869 ho nazývali Lesný úrad - neskôr Hlavný lesný úrad. Miesto tohto v rokoch 1920 - 1921 vzniklo Lesné riaditeľstvo v Liptovskom Hrádku, z ktorého v roku 1922 vzišlo Riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov, ktoré pôsobilo nepretržite až do roku 1948. Riaditeľstvu ŠL podliehali lesné správy, ktorých počet sa menil (v r.1992 -10, v r. 1938 - 10 LS s 35 polesiami).

Po druhej svetovej vojne, príslušných organizačných zmenách bolo Riaditeľstvo ŠL v Liptovskom Hrádku zrušené a podriadené Správy štátnych lesov boli premenované na samostatné Riaditeľstvá štátnych lesov a neskôr na Lesné závody. Dozor nad nimi mal Krajský lesný inšpektorát v Žiline.

Po ďalších organizačných zmenách v roku 1952 sa utvorili nové administratívne jednotky a to Správy lesného hospodárstva (SLH). Zriadením SLH bolo utvorené aj samostatné odvetvie lesného priemyslu národný podnik (PLP) so samostatným podnikovým riaditeľstvom. Úlohou SLH bolo lesy spravovať po administratívnej stránke, pestovať, ochraňovať a vyznačovať ťažby. Po tomto období prešiel OZ Liptovský Hrádok viacerými zmenami. Po roku 1989 začalo prinavracanie lesov pôvodným vlastníkom (mestské lesy, komposesoráty, urbariáty, súkromné lesy). Od tohto obdobia až do roku 1999 hospodárili LZ neskôr Odštepné lesné závody (OLZ). Od 1.1.2000 zlúčením s OLZ Ružomberok už ako Odštepný Závod (OZ) Liptovský Hrádok, lesnícky obhospodaroval  všetky štátne a doposiaľ pôvodným vlastníkom neodovzdané lesy celého Liptova, do 31. decembra 2021, kedy došlo k zlúčeniu s OZ Námestovo.

Od apríla 2024 prešlo územia Veľkej Fatry - bývalá lesná správa Ľubochňa pod správu národného parku.

Z histórie lesného hospodárenia v okolí ORAVY

V 12. - 13. storočí tvorilo územie Oravy najsevernejšiu časť lesného komplexu Zvolenský les, ktorý bol majetkom uhorských panovníkov. Rozdelením územia dostala oravská časť svojho správcu, ktorý sídlil na Oravskom hrade a v kráľovom mene spravoval lesy a medzi nimi osídlené obyvateľstvo. Od 14. storočia panovníci dávali Oravu do úžitku rôznym veľmožom za peniaze alebo zásluhy.

V roku 1606 sa Oravský hrad s panstvom stal súkromným majetkom Turzovcov. Po smrti Juraja Turza a jeho syna Imricha prešla Orava podľa závetu na dcéry, ktoré so svojimi manželmi vytvorili spolok spolumajiteľov oravského hradného panstva - Oravský komposesorát. Predpisy pre spravovanie majetku boli prijaté na prvom valnom zhromaždení 5. júla 1626. Podľa stanov, ktoré platili až do roku 1897 na čele komposesorátu stál riaditeľ, neskôr gubernátor, ktorého volili spomedzi seba. Podliehal mu úradnícky zbor, ktorý spravoval záležitosti panstva.

Od polovice 18. storočia v súvislosti s rastom obchodu, začala ťažba dreva nadobúdať väčší význam a postupne sa stala najdôležitejším zdrojom príjmov Oravského komposesorátu. Správu lesov vykonávali potom odborníci, ktorí spravovali lesné dištrikty. Z nich sa vytvorili lesné správy. Tento systém trval až do roku 1922, potom lesnú úrad včlenili do riaditeľstva. V roku 1848 bolo zrušené poddanstvo a tým zemepanská právomoc a bývalým poddaným (bývalým urbarialistom) bola pridelená veľká časť pôdy. Hradu bolo ponechané vlastníctvo lesov. Správu neštátnych lesov v rokoch 1879 - 1922 obstarávali štátne orgány, a to lesné inšpektoráty, lesné úrady a lesné správy. Neskôr ich agenda prešla na okresné, resp. župné úrady.

Po vzniku ČSR, Ministerstvo pôdohospodárstva v Prahe schválilo v roku 1923 stanovy komposesorátu, ktoré boli prispôsobené novým štátnym pomerom. Správu panstva viedol správny výbor a výkonnú činnosti malo Riaditeľstvo Oravského komposesorátu. Oravský komposesorát v rámci pozemkovej reformy odstúpil bývalým urbarialistom, pasienkovým družstvám a jednotlivcom viac ako 5 000 ha lesa a pasienkov. Oravského komposesorátu sa dotkla aj úprava hraníc. K Poľsku bolo pričlenených 12 obcí, v chotároch ktorých sa nachádzal majetok komposesorátu.

Pri vzniku komposesorátu, štát (kráľ, kráľovský erár) nemal žiadny podiel v majetku. Dvom spoluvlastníkom (I. Tőkőly, Š. Petrócy), ktorí organizovali odboj v roku 1677 - 1678, boli však majetky zhabané a prešli na cisársko-kráľovskú komoru, neskôr uhorskému kráľovskému štátu. Ich podiel sa zväčšoval kúpou, dedičnými a donačnými transakciami, takže v polovici 19. storočia predstavoval 22 %, v roku 1925 už 51 % a v roku 1930 57 %. V roku 1938 sa podiel štátu zvýšil na 77 % a Riaditeľstvo Oravského komposesorátu sa stalo organickou jednotkou podniku Štátne lesy a majetky. Oravský komposesorát ako samostatná administratívna jednotka sa udržal do 1. januára 1946, keď prešiel úplne do vlastníctva štátu.

Predstaviteľom organizovaného lesného hospodárstva boli štátne lesy s podnikovou formou organizácie. Hoci pred rokom 1945 nepredstavovali výmerou rozhodujúcu zložku, po dlhé roky si zachovali systém lesných správ, neskôr aj lesných závodov, založený na 2 - 3 stupňoch riadenia. V roku 1958 boli zrušené všetky spoločenstevné útvary (bývalé urbariálne lesné spoločenstvá, komposesoráty) a ich majetky boli prevedené do správy štátnych lesov. Po roku 1991 v rámci odovzdávania lesov pôvodným vlastníkom sa znížila výmera lesov obhospodarovaných štátom, čo si vyžiadalo aj organizačné zmeny. Bol zriadený jeden štátny podnik - LESY SR.