Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Liptovský Hrádok



Z histórie lesného hospodárenia v okolí Liptovského Hrádku


      Do XVIII. storočia boli lesy Liptova využívané len pre lov zveri a primitívne sa v nich vyrábalo palivové drevo, stavebné drevo pre potreby panstva, zemanov a poddaných. Lesy boli považované za plochy neužitočné, ktoré sa ešte okrem spomenutých záujmov využívali pre pestovanie a chov dobytka. Rozvoj dobytkárstva prinášal sebou nedostatok pastevných plôch a tým prispieval k ničeniu lesov.

      O prvej organizácii lesníctva všeobecne sa prvé stopy nachádzajú v XIII. storočí. Vtedy sa spomínajú hájnici a išpán, ktorí boli určení pre ochranu hraníc a pre ochranu poľovnej zveri. Personálna organizácia s charakterom lesohospodárskych zamestnancov sa začala tvoriť neskoršie a to vtedy, keď nastal úbytok lesov a nedostatok dreva pre rozvíjajúci sa priemysel. Nariadením kráľa Žigmunda z roku 1426 boli ustanovení hájnici, ktorí mali za povinnosť starať sa o lesy a ochraňovať ich proti pastevným priestupkom. Nakoľko exploatácia lesov naďalej pokračovala v roku 1565 kráľ Maximilián vydal lesný poriadok pre lesy komorné. Uhorská kancelária vydala v roku 1754 nariadenie pre vypracovanie lesného poriadku pre celé Uhorsko. Keďže ani toto opatrenie neurobilo očakávanú nápravu v starostlivosti o lesy bol vydaný v roku 1769 Lesný štatút Márie Terézie, ktorý platil pre všetky lesy. Upozorňuje obyvateľstvo, že si lesy - krásny poklad krajiny dostatočné neváži, nerozmyslene ich ničí a to pasením dobytka, alebo nemiernym vyrubovaním a často aj klčovaním a premieňaním na nevhodné plochy pre poľnohospodárske kultúry. Preto sa vydáva lesný poriadok, ktorého poslaním na jednej strane je odborné využitie lesných porastov, na druhej strane zas ich zachovanie v plnej produkčnej sile pre budúce pokolenie.

      Vydaniu Lesného štatútu Márie Terézie z roku 1769 upravujúceho lesné hospodárstvo v celej krajine predchádzali na Liptove v roku 1739 lesný štatút pre mesto Ružomberok a lesný štatút pre Partizánsku /Nemeckú/ Ľupču a pozoruhodná inštrukcia baróna Geussau-a z roku 1767 pre likavské komorné lesy. Cisársko-kráľovská komora poverila vypracovaním prvého lesného hospodárskeho plánu pre liptovské lesy baróna Gussea - vtedajšieho vynikajúceho odborníka v lesníctve. Jeho práce vo forme inštrukcie pre spravovanie a obhospodarovanie komorných lesov v Liptove prevzali aj ostatné komorné panstvá v Uhorsku a táto bola predlohou pre vydanie tereziánskeho lesného štatútu. 
Kráľovská komora odkúpila v roku 1731 Hrádocké a v roku 1762 Likavské panstvo a ďalšie územia Vysokých Tatier. Pre spravovanie tohto majetku vznikol v Liptovskom Hrádku komorský úrad. Hrádocké komorné panstvo trvalo až do roku 1850. V roku 1811 vzniká v Liptovskom Hrádku Forstamt Hradek, ktorý prevzal správu komorských majetkov. Od roku 1869 ho nazývali Lesný úrad - neskôr ako Hlavný lesný úrad . Miesto tohto v rokoch 1920-1921 vzniklo Lesné riaditeľstvo v Liptovskom Hrádku, z ktorého v roku 1922 vzišlo Riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov, ktoré pôsobilo nepretržite až do roku 1948. Riaditeľstvu ŠL podliehali lesné správy, ktorých počet sa menil /v r.1992 -10, v r. 1938- 10 LS s 35 polesiami/.

      Po druhej svetovej vojne, príslušných organizačných zmenách bolo Riaditeľstvo ŠL v Liptovský Hrádku zrušené a jemu podriadené Správy štátnych lesov boli premenované na samostatné Riaditeľstva štátnych lesov a potom na Lesné závody. Dozor nad nimi mal Krajský lesný inšpektorát v Žiline.

      Po ďalších organizačných zmenách v roku 1952 sa utvorili nové administratívne jednotky a to Správy lesného hospodárstva /SLH/. Zriadením SLH bolo utvorené aj samostatné odvetvie lesného priemyslu národný podnik (PLP) so samostatným podnikovým riaditeľstvom. Úlohou SLH bolo lesy spravovať po administratívnej stránke, pestovať, ochraňovať a vyznačovať ťažby. Po tomto období prešiel OZ Liptovský Hrádok viacerými zmenami. Po roku 1989 začalo prinavracanie lesov pôvodným vlastníkom /mestské lesy, komposesoráty, urbariáty, súkromné lesy/. Od tohto obdobia až do roku 1999 hospodárili LZ neskôr Odštepné lesné závody /OLZ/ na lesnej pôde vo vlastníctve Slovenského štátu a lesnej pôde doposiaľ neodovzdaných lesov.Rybársky revír ?ierny Váh

Základná charakteristika odštepného závodu


      OZ závod začal svoju činnosť 1.1. 2000 a lesnícky obhospodaruje všetky štátne a doposiaľ pôvodným vlastníkom neodovzdané lesy celého Liptova. Z celkovej výmery OZ tvoria hospodárske lesy 37 %, lesy osobitného určenia 28 % a ochranné lesy 35 %.

      Teritórium OZ Liptovský Hrádok sa nachádza v jednom z najkrajších kútov Slovenska - v oblasti nazývanej Liptov, ktorý sa nachádza na hornom toku rieky Váh. Váh tvorí jeho prirodzenú os východo-západného smeru a rozdeľuje Liptovskú kotlinu, v strede ktorej sa nachádza najvyššia umelá vážska kaskáda - vodné dielo Liptovská Mara.
Výškové rozvrstvenie odštepného závodu je veľmi rozdielne - od hladiny Váhu pri vyústení do Královanskej tiesňavy (416 m.n.m) až po vrchol Kráľovej Hole /1 946 m.n.m./. Územie štátnych lesov začína oproti sútoku riek Váhu a Oravy, kde južným smerom nadväzuje na dolinu Ľubochnianka, ktorá je najdlhšou z dolín pohoria Veľkej Fatry. Cez hrebeň v časti Ploská nadväzuje na Revúcku dolinu. K tomuto súvislému celku nadväzuje územie štátnych pozemkov v závere Korytnickej doliny až po horské sedlo Donovaly. Spolu s enklávami štátnych pozemkov v strednom Liptove (Liptovská. Štiavnica, Kramariská, časť Lúčanskej doliny, lesných porastov okolo vodného diela Liptovská Mara) má toto územie výmeru približne 22 000 ha lesa a tvorilo územie bývalého Lesného závodu Ružomberok. Východná časť odštepného závodu sa tiahne od Kráľovej Hole okolo toku Čierneho Váhu. Tento ucelený komplex štátnych pozemkov na severnej strane pohoria Nízke Tatry dosahuje vrátane pozemkov začlenených do bývalého Školského závodu Svarín približne 30 000 ha. Je tvorený hlbokými dolinami Ipoltice, Malužianky, Benkovského potoka, Žiaru, Brunova, ale i Čiernej doliny gravitujúcej do Bieleho Váhu. Odštepný závod spravuje lesy vo vlastníctve štátu na celom území Liptova o rozlohe približne 51 000 ha, čo predstavuje asi 40 % výmery všetkých liptovských lesov. Kotlinu stredného Liptova obklopujú neštátne lesy vo vlastníctve bývalých urbárov, komposesorátov a mestských lesov.

      Po poľovníckej stránke OZ obhospodaruje dva režijné poľovné revíry /PR/ v pohoriach Veľká Fatra a Nízke Tatry. PR Fatra-Prašivá má celkovú výmeru 21 062 ha zaberá dolinu Ľubochnianka, časť Revúckej doliny a záver Korytnickej doliny. PR Nízke Tatry má celkovú výmeru 26 636 ha a rozprestiera sa v doline Čierneho Váhu na severných svahoch Nízkych Tatier od Kráľovej Hole po sedlo Ramža na hlavnom hrebeni v závere Malužinskej doliny. V tichých hlbokých dolinách obidvoch PR sú zastúpené nasledovné druhy zveri: jelenia, srnčia, diviačia, medvede, vlky, rysy, líšky, jazvece, kuny. Z lesných kúr je potrebné spomenúť hluchaňa, tetrova a jariabka, ktorých domovom sú hlavne lesné porasty pod a na hornej hranici stromovej vegetácie. Dostatočná výmera PR , kvalitný genofond poľovnej zveri a dobrá poľovnícka starostlivosť vytvárajú podmienky pre racionálny chov poľovnej zveri v tejto voľnej, zachovalej prírode.

      OZ obhospodaruje aj veľmi dobré rybárske revíry /RR/ na tečúcich, ale aj stojatých vodách. RR sa nachádzajú na tokoch Ľubochnianky, Čierneho Váhu a Malužinského potoka. Z rybej osádky prevládajú hlavne pstruhy a lipne. Veľmi vyhľadávaným RR je VET Čierny Váh, ktorý svojimi rekordnými úlovkami láka rybárov nielen zo Slovenska, ale aj zahraničia. Možnosť dobrej rybačky je aj v starých "tajchoch" - nádržiach pôvodne slúžiacich na plavenie dreva v Ipoltickej a Malužinskej doline. Z ďalších aktivít možno spomenúť možnosť rekreačných pobytov vo vlastných ubytovacích zariadeniach. Rekreácia v týchto zariadeniach spojená s pobytom a pohybovými aktivitami v prekrásnej prírode Liptova iste zanechá v návštevníkoch nezabudnuteľné dojmy a prispeje k načerpaniu pozitívnej energie.