Adresa Lesy

Oficiálna web stránka

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.


Začiatok stránky, titulka:

Trenčín



Z histórie lesného hospodárenia v okolí Trenčína

      Veľká hustota feudálnych sídel a kopaničiarske osídlenie si vyžiadali v minulosti rozsiahlejšie odlesnenie územia, čo malo za následok degradáciu pôdy. Od začiatku 20. storočia sa začalo s rozsiahlejším zalesňovaním málo výnosných pasienkov, avšak naplno sa začalo so zalesňovaním v jeho druhej polovici. Veď už Správa župy trenčianskej, vydaná v roku 1922, ktorú podal Jozef Bellai – župan trenčiansky, charakterizovala našu župu z pomedzi ostatných žúp Slovenska takto: „ Ide o župu na lesy veľmi bohatú, ohraničenú zo všetkých strán vysokými, lesom porastlými horami, tvoriacimi kompaktný teritoriálny celok, ktorého prostriedkom po celej dĺžke preteká jedna z najväčších riek Slovenska, mohutný a divý Váh“.

V tom čase organizácia lesnej správy bola tvorená:
- Štátnym lesným úradom (4 pracovné miesta)
- Štátnymi okresnými lesnými správami, ktorú tvorili okresní horári s 15 pracovnými miestami,
- Hájnickými obvodmi (rajón župy mal 221 hájnických obvodov s hájnikmi),
- Lesnými hájnikmi, tzv. lesnými sluhami, ktorí lesnícku činnosť vykonávali ako vedľajšie (pobočné) zamestnanie.

      Nová etapa v existencii nášho závodu začína v decembri roku 1948, kedy bol schválený zákon č. 312, ktorý stanovil vytvoriť výrobné jednotky lesného hospodárstva - lesné závody. Na základe týchto skutočností bol začiatkom roka 1949 zriadený Lesný závod Trenčín, patriaci pod Krajskú správu lesov v Bratislave. Pôdnu základňu pre novovzniknutý závod tvorili skonfiškované majetky v katastrálnom území Horné Srnie, Ľuborča, Horná Súča, Drietoma, Adamovce, Mníchova Lehota a Selec o celkovej výmere 7 623 ha. Vznikli polesia so 6 vedúcimi polesí, 17 lesnými hájnikmi, 1 vedúcim skladu, ktorý mal ešte 2 pracovníkov. Dopravná sieť prakticky neexistovala. Vo vtedajšom obvode závodu bola jedna spevnená lesná cesta v katastrálnom území Horné Srnie v dĺžke 2 km a v Ľuborčianskej doline existovala lesná železnica o rozchode 760 mm, vybudovaná v 90-tych rokoch minulého storočia. V tejto doline sa nachádzal aj Poľovnícky zámok Antonstál, kde od roku 1959 existovala Lesná učňovská škola.

Základná charakteristika odštepného závodu

      Odštepný závod Trenčín obhospodaruje lesy v pohoriach Malé Karpaty, Biele Karpaty, Považský Inovec a Strážovské vrchy. Menšia časť lesov sa nachádza v Považskom podolí a Podunajskej pahorkatine, ktorá tvorí na území závodu najsevernejšie výbežky Podunajskej pahorkatiny.

      Najsevernejšiu výšku na území obhospodarovanom Odštepným závodom Trenčín dosahujú v Považskom Inovci Inovec – 1 042 m.n.m. v Strážovských vrchoch Rokoš – 1 010 m.n.m., Baske – 955 m.n.m., Žihľavník – 952 m.n.m. a v Bielych Karpatoch Veľká Javorina – 970 m.n.m.. Tieto miesta sú zároveň najbohatšie na zrážky s ročným priemerom zrázok nad 900 mm.

      Celé územie OZ Trenčín patrí do povodia Váhu a Nitry. Nadmorská výška územia je od 165 m.n.m. do 1 042 m.n.m., pričom lesy sa nachádzajú od najnižšej po najvyššiu polohu. Lesné vegetačné stupne sú na území závodu zastúpené od 1. po 5., s prevahou 3. lesného vegetačného stupňa. V obvode OZ Trenčín sú dve veľkoplošné chránené územia a to prevažná časť CHKO Biele Karpaty, CHKO Malé Karpaty, ktoré zasahujú OZ Trenčín svojou najsevernejšiou časťou.

      Najrozšírenejšou drevinou je buk so 44 % zastúpením, ktorý tvorí kvalitné porasty. Optimum rozšírenia je v Bielych Karpatoch, kde sa dobre zmladzuje. Druhou najrozšírenejšou drevinou je dub s 21 % zastúpením. Z ihličnatých drevín je 8 % zastúpený smrek a 7 % tvorí borovica. Na flyši Bielych Karpát sa vyformoval ekotyp buka hodnotný plnodrevným tvarom a dĺžkou kmeňa, veľký význam svojou kvalitou má ekotyp smrekovca trenčianskeho.

      Odštepný závod Trenčín užíva 2 poľovné revíry (Kameň, Sochoň), z toho 1 je voľný a 1 je zvernica v k. ú. Kočovce. V revíroch sa loví zver srnčia, jelenia, danielia, muflónia, diviačia a medveď.

Na krátkodobý oddych zamestnancom i ostatným záujemcom slúžia chaty napr. v Trenčianskych Tepliciach, chata Poniklec, Omastinná, chata na Čiernom vrchu, PUZ Kočovce, pričom mnohé z nich sú využívané na poľovnícke účely.