Lesný náučný chodník Sigord

Milí návštevníci, až vstúpite touto bránou prírody spoznávajte, relaxujte, učte sa ...
Nech je pre Vás les oázou nových myšlienok a pocitov a nech Vás po krásach prírody stále sprevádzajú tieto slová: ... "chytil som motýľa - uhynul mi, 
odtrhol som kvietok - zvädol mi. Vtedy som pochopil, že prírody sa nemám dotýkať rukami, ale iba srdcom."

 

Základná charakteristiky chodníka

Pomenovanie: SIGORD - miestny názov rekreačnej oblasti
Tématické zameranie: lesnícke, prírodovedné a športové
Typ: lesný chodník - detský: jednookruhový, samoobslužný
- sezónny - letný (peši a bicykel), textový, grafický s exponátmi
cyklistický chodník: obojsmerný, samooblslužný, sezónny - letný (pre bicykel), textový, grafický s exponátmi
Dĺžka trasy: lesný - detský okruh: 2 900 m Prevýšenie: detský 70 m
cyklistický 3 000 m cyklistický 90 m

Náročnosť: stredne náročný
Oddychové zóny: na trasách sa nachádzajú studničky, altánky, niekoľko ohnísk a lavičiek
Geomorfologický celok: Slánske vrchy
Okres: Prešov
Katastrálne územia: Zlatá Baňa, Kokošovce

Zaujímavosti na trase a témy stanovísť

  • História lesníctva
  • lesná železnička
  • plavebný vodný kanál
  • historické udalosti: Pamätný háj kráľovnej Alžbety (1898)
  • Sigordský háj lesných drevín (1928)

* Súčasné lesníctvo
- význam lesa a jeho funkcie
- lesné skôlkárstvo
- výchova porastov

* Poľovníctvo
- poľovnná zver
- starostlivosť o zver

* Škola v prírode - škola bez tried
- lesná pedagogika - učenie poznaním

* Poznávanie prírody
- rastliny, dreviny a živočíchy

 

VSTUPNÁ BRÁNA

Obkolesená hradbami ticha pod klenbou korún je koncertná sieň. 
Ďakujem, hora, za túto chvíľu, i vám, vtáci, za piesne ďakujem.
Július Lenko

   

 

 

JUBILEJNÝ SIGORDSKÝ HÁJ, LESOPARK SIGORD

 

Rukopisný záznam v kronike prednostu Štátnej lesnej správy v Kokošovciach z roku 1928 Ing. Ladislava Dérera, upútava pozornosť nielen svojou historickou hodnotou založenia Sigordského hája, ale v súčasnosti aj reálnou majestátnosťou jedincov a druhov lesných drevín nachádzajúcich sa v tomto háji.

Takmer jedno storočie zabudnutý, opustený, ale dospelo dozretý sa prebúdza, vydáva svedectvo o citlivosti, odbornosti a spätosti s prírodou a ľudstvom o vtedajšom lesníckom stave, patrí im poďakovanie! Oživenie prachom zabudnutých spomienok, lístím zapadnutých cestičiek, nech je pre nás lesníkov výzvou na udržanie a zveľadenie dedičstva minulosti, tvorivosti našich predchodcov.

 

 

 

LESNÉ ŠKOLKÁRSTVO, HISTÓRIA LESNÝCH ŠKÔLOK

V druhej polovici 19. storočia sa venovala škôlkam veľká pozornosť, stáli sa vizitkou dobrého lesného hospodára. Rajón terajšej lesnej správy Kokošovce vznikol v minulosti zlúčením bývalých polesí Zlatá Baňa, Sigord, Ruská Nová Ves, Dubník, Abranovce, a Drienov. Na týchto polesiach od 40-tych rokov boli zakladané malé lesné škôlky s výmerami od 0,20ha do 1,30ha. V danej lokalite bola prevádzkovaná lesná škôlka Šťavica, založená roku 1962. Nástupom mechanizácie a transformáciou lesného hospodárstva dochádzalo k ich postupnému rušeniu (škôlka Šťavica v roku 1996) a budovaniu veľkých škôlok (škôlkarské strediská). 
Lesná škôlka slúži na vypestovanie sadeníc lesných drevín. Pestujú sa 2-5 rokov a používajú sa pri obnove lesa. Práce v lesnej škôlke spočívajú v predsejbovej príprave semena na klíčenie, v ochrane vyklíčených semenáčikov, v ich presádzaní (škôlkovaní), v ošetrovaní pletím a kyprením, až po vyzdvihovanie zo záhonov. Po vyzdvihnutí sa sadenice dočasne uskladňujú v snehovej jame do doby presunu na zalesňovanie do určeného porastu. Na pestovanie sadeníc lesníci môžu používať len semeno nazbierané z uznaných porastov pre zber semena. Tým sa vytvárajú dobré podmienky pre vznik budúceho lesa s vysokou genetickou hodnotou. 
Archívny údaj z lesníckej kroniky za Lesný závod Solivar: stav lesných školiek k 31.12.1963 bol 9,00 ha, z toho škôlky 8,64 ha, semeniská 0,36 ha. Produkcia výsadby schopných sadeníc v roku bola: (údaje sú v tis. ks) smrek obyčajný 400, jedľa biela 124, borovica sosna 583, smrekovec opadavý 567, duglaska tisolistá 11, dub zimný a letný 321, buk lesný 242, javor horský 98, brest horský 11, jelša 65, celkom 2 422 kusov sadeníc. Zalesňovanie v roku 1963 bolo prevedené na ploche 199 ha s počtom sadeníc 1 917,7 tis. ks. Zistené straty na zalesňovaní v roku boli 12 %.

 

     
     

 

 

 

 

BAVORSKÁ ALŽBETA „CISÁROVNÁ SISI“ , STUDNIČKA SISI

 

 

       

 

Rakúska cisárovná Alžbeta Bavorská, manželka Františka Jozefa I. Habsburského, nazývaná tiež Sisi, sa narodila v mníchovskom paláci rodu Wittelsbachovcov v roku 1837 ako najmladšia dcéra princa Jozefa Maximiliána Bavorského. Bola jednou z najvýznamnejších žien, ktoré kedy nosili rakúsku cisársku korunu. Sisi mala v živote takmer všetko. Postavenie, krásu, bohatstvo, lásku, manžela a detí, ale nikdy nebola spokojná. Celý život blúdila, cestovala, hľadala – pravdepodobne samu seba. 
Historické záznamy hovoria o roku 1895, kedy cisárovná Alžbeta so svojím pompéznym sprievodom pricestovala do Šarišskej stolice, kde navštívila Bardejovské Kúpele. Na jej počesť bol pomenovaný liečebný dom Alžbeta, pri ktorom je aj socha z roku 1903. Pri tejto návšteve Šariša ju zaujala aj bohatá história lokality Slanských vrchov, hlavne ťažba opálov, soli a možno aj tieto minerálne pramene. Podľa rozprávania v tejto doline, na lúčke pri hornom minerálnom prameni Kyselka pri potoku, bol pre cisárovnú a jej sprievod pripravený obed (ako menu podávaná pečená hovädzina).
O tri roky neskôr (10. septembra 1898) sa udiala tragédia. Stala sa vo Švajčiarsku v Ženeve, kde taliansky anarchista Luigi Lucheni cisárovnú Alžbetu zavraždil.Po tejto tragickej udalosti na jej počesť a pamiatku bola postavená na tomto mieste táto kamenná mohyla s pamätnou tabuľou nad studničkou s názvom studnička Sisi.
Pamätná tabuľa s nápisom: Királne erszebéth émlek líget, 1898, - preklad: Pamätný háj kráľovnej Alžbety, 1898.

 

 

DELNIANSKY PLAVEBNÝ KANÁL, DELNIANSKA LESNÁ ŽELEZNIČKA

 

Dômyselné využívanie vôd Delnianskeho potoka a jeho prítokov na dopravu drevnej suroviny pre soľný závod, v minulosti realizoval smerovou a výškovou úpravou koryta potoka a výstavbou plavebného kanála od obce Dulová Ves lesmajster Štefan Jordán (1691). Zvrat vo vývoji soľného závodu spôsobila katastrofa (1752), keď príval vody zaplavil ťažnú jamu Leopold. Zmena výrobného programu na získavanie soli výlučne varením, spôsobila zvýšenú spotrebu dreva. Dvorský architekt Ján Svoboda rozhodol o postavení nového plavebného kanála s dĺžkou 18,9 km a novej priehrady v Zlatej Bani. Výstavba trvala od roku 1819 do roku 1821 pod dozorom kráľovského adjunkta Jozefa Lechnera z Košíc. Drevený kanál s prevýšením 515 m mal lichobežníkový profil 82x45x60 cm a viedol od Zlatej Bane pozdĺž potoka Delňa do Kokošoviec, kde sa stáčal k Solivaru. 
Rok 1917 bol koncom funkčnosti plavebného kanála a začiatkom činnosti novovybudovanej úzkokoľajnej lesnej železnice pre odvoz dreva. Na výstavbu bolo pridelených 200 ruských vojenských zajatcov, ktorí ju postavili na trase zo Solivaru cez Sigord na Zlatú Baňu. V roku 1926 bola trasa dobudovaná až na Pusté pole. Dočasné odbočky viedli aj do dolín Racová a Šťavica. Nachádzame sa na telese odbočky lesnej železničky Šťavica. Značné stúpanie trasy neumožňovalo využívať dostupnú mechanizáciu (rušne). Pre vyťahovanie prázdnych vozíkov bola využívaná len animálna sila (voly a kone). Plne naložené vozíky drevnou surovinou boli spúšťané obsluhou súpravy vagoníkou k hlavnej trati vlastnou gravitáciou za stáleho brzdenia a piesku sypaného na koľajnice. K mesiacu máj1928 sa uvádza dĺžka koľají 25 845,9 m
V rokoch 1954 – 1955 trať bola zrušená ako nerentabilná po tom, čo bola postavená cesta z Kokošoviec do Zlatej Bane a drevo sa začalo zvážať nákladnými autami.

     

 

JA HORA SOM - DOMOV
ŹIVOT A KOLÍSKA
I DYCH TEJTO ZEME
HRUĎ, SRDCE I DUŠA
DO KOREŇOV STREBEM KAŽDÚ KVAPKU POTU
VYLIATU NA VŠETKÝCH, VŠETKÝCH
PRACOVISKÁCH
I RASTIEM LEN PRE VÁS 
OTOČENÝCH TVAROU V ŠÍRU DIAĽ,
SOM ČASŤOU VÁS SAMÝCH,
SOM RADOSŤ I ŠTASTIE, VIEM TÍŠIŤ BOLESŤ, ŽIAĽ ...

infoleták1
infoleták2