Certifikácia lesov - úvod
Stupňujúci sa záujem verejnosti o ochranu lesa ako nepostrádateľnej zložky životného prostredia priviedol vládne a nevládne organizácie, producentov a spracovateľov drevnej hmoty k dôslednému presadzovaniu, zabezpečovaniu a kontrole princípov trvale udržateľného hospodárenia v lesoch. Jednou z ciest ochrany prírodného bohatstva, ktorým lesy nepochybne sú, je podpora spotreby a užívania dreva a výrobkov z dreva pochádzajúcich zo zdrojov, ktoré sú obhospodarované trvalo udržateľným spôsobom.
Iniciatívy smerujúce k certifikácii lesov vo svete sa začali objavovať koncom 80. rokov 20. storočia. Zamerané boli na zamedzenie nadmerných až devastačných ťažieb tropických dažďových pralesov. Bol to ten prvý povestný krok, ktorý upriamil pozornosť verejnosti na les, ako najdôležitejšiu zložku životného prostredia človeka.
Certifikácia lesa je považovaná za dôležitý tržný nástroj určený pre podporu princípov trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. V praxi sa jedná o hodnotenie vykonávané nezávislou treťou stranou, či hospodárenie v lesoch zodpovedá ekologickým, ekonomickým a sociálnym štandardom podľa medzinárodne uznaných kritérií. Ak je hospodárenie v súlade so štandardami vydá sa vlastníkovi lesa osvedčenie o výsledku tohto hodnotenia – certifikát.
Potvrdením pre zákazníka o tom, že drevo, z ktorého je tovar vyrobený pochádza z certifikovaného lesa je certifikát spotrebiteľského reťazca (chain of custody C-o-C). Jeho držiteľom musia byť všetci spracovatelia podieľajúci sa na výrobe tohto tovaru.
Vo svete sa postupne vyvinuli rôzne certifikačné schémy, ktoré sa líšia v presadzovaní svojich predstáv o trvalo udržateľnom hospodárení. K najznámejším a najrozšírenejším certifikačným schémam patria:
- PEFC (The Programme for the Endorsement of Forest Certification)
- FSC® (Forest Stewardship Council®)