História

Lesné hospodárstvo, ako cieľavedomá činnosť, sa datuje od 16. storočia. Organizačný vývoj lesného hospodárstva sa týkal najmä kráľovských, neskôr komorských lesov, ktorých podiel bol na slovenskom území v prvej polovici 19. storočia len okolo 15 %. Zvyšok patril najviac veľkostatkárskym a iným súkromným vlastníkom pôdy, cirkvám, mestám, komposesorátom, urbárom, obciam, účastinným spoločnostiam a iným užívateľom. Pokrok v lesnom hospodárstve však určovali komorské organizácie, vydávali lesné poriadky a zákonné úpravy, ktoré sa vo veľkej miere vzťahovali aj na ostatných vlastníkov lesov. Tieto lesy, inak z prevádzkového hľadiska dosť samostatné, boli až do doby osvietenstva z finančnej stránky iba prevádzkovým oddelením banskej a hutnej správy. Rozhodujúci bol vzťah banskej správy a progresívnych predstaviteľov lesníctva, ktorí sledovali postupné nezávislosti lesného hospodárstva.Obrázok Historická fotografia

V roku 1850 bol premenovaný Hlavný komorsko-grófsky úrad v Banskej Štiavnici na Cisársko-kráľovské dolnouhorské riaditeľstvo baní, lesov a majetkov. Tomuto podliehalo niekoľko lesných úradov, čo bolo svedectvom ústupu banskej správy z pozície neobmedzeného vládcu nad lesným bohatstvom, bolo to svedectvo o novom nazeraní na pôdu ako zdroj výživy a obnovujúcich sa priemyselných surovín, medzi ktorými aj v tom čase malo drevo popredné miesto. Lesná výroba však bola podriadená záujmom baní a hút, ktoré so ziskami z dreva a iných produktov lesa kryli deficitnú banskú výrobu a len v malej miere investovali do lesného hospodárstva na skvalitnenie jeho prevádzky.

Z hľadiska požiadaviek lesníckej vedy bola málo uspokojivá úroveň základných lesohospodárskych činností obnovy a pestovania lesov. Lesné práce mali na starosti ešte stále banskí úradníci, čím trpela ich kvalita. Hoci mali encyklopedické lesnícke vzdelanie, školení lesníci často nenachádzali uplatnenie. Štátne orgány však postupne nadobúdali presvedčenie, že lesné hospodárstvo môže byť samo osebe pri odbornom a racionálnom riadení rentabilné. Lesná produkcia mala vďaka rozvíjajúcej sa verejnej železničnej doprave lepšie možnosti odbytu. Začalo sa rozvíjať piliarstvo, výroba nábytku a celulózo-papierenský priemysel.

Tieto okolnosti a pričinenie mnohých vplyvných lesníckych osobností, ako aj krajinského lesníckeho spolku, viedlo Uhorské ministerstvo financií - ako rezortný orgán k tomu, že úplne odlúčili lesné hospodárstvo od komorského baníctva. Po predchádzajúcom súhlase panovníka zo 7. 1. 1871, bolo zriadené "Riaditeľstvo štátnych majetkov" v Banskej Bystrici, ktoré začalo svoju činnosť 1. 3. 1871 v Banskej Štiavnici a od 1. 7. 1871 sa presťahovalo do Banskej Bystrice. Dostalo do vienka spravovanie všetkých lesných a poľnohospodárskych majetkov patriacich dovtedy Hlavnému komorsko-grófskemu úradu, resp. Riaditeľstvu baní, lesov a majetkov v Banskej Štiavnici.

Tak v tradičnej lesnej oblasti Liptova a Pohronia vznikla prvá organizácia erárnych - štátnych lesov a majetkov vo vtedajšom Uhorsku - na Slovensku. Od roku 1880 sa táto organizácia nazývala Riaditeľstvo lesov a majetkov v Banskej Bystrici. Bola rozdelená na päť lesných úradov (Žarnovica, Kremnica, Banská Bystrica, Brezno, Liptovský Hrádok) a tridsať lesných správ. Od roku 1872 odčlenili od baníctva aj lesy smolenického obvodu a bol ustanovený šiesty lesný úrad v Solivare s piatimi správami na území Slovenska a ďalšími štyrmi na území Maďarska. Organizačná štruktúra riadenia štátnych lesov bola nasledovná :

Ministerstvo financií
Riaditeľstvo štátnych majetkov
Lesné úrady
Lesné správy

Táto organizačná štruktúra zostala nezmenená do roku 1881. Uhorské Ministerstvo financií obežníkom z 21. 8. 1880 rozhodlo o odčlenení poľnohospodárskych majetkov od lesníctva a následným nariadením zo dňa 27. 12. 1880 zrušilo Riaditeľstvo štátnych majetkov, ktorého činnosť prevzalo od 1. 1. 1881 "Riaditeľstvo štátnych lesov v Banskej Bystrici".

Týmto nariadením č. 73944 boli zrušené aj Lesné úrady v Banskej Bystrici, Brezne a v Kremnici, ktorého obvod prešiel do správy Lesného úradu v Žarnovici. Lesný úrad v Liptovskom hrádku bol premenovaný na Hlavný lesný úrad. Riaditeľstvo štátnych lesov začalo byť priamo riadené "Ministerstvom orby, priemyslu a obchodu".

V roku 1887 bol zriadený úrad "Lesného inšpekčného úradníka" v Brezne a v roku 1915 boli zriadené pri Riaditeľstve štátnych lesov v Banskej Bystrici tzv. "lesné inšpekcie". Uvedená organizačná štruktúra zostala nezmenená až do roku 1918.

Dňom 28. 10. 1918 sa datuje vznik I. ČSR (Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko a Podkarpatská Rus). Štátne lesy (19,3 %) na Slovensku boli podriadené Ministerstvu pôdohospodárstva v Prahe. Zameranie štátnej verejnej správy na Slovensku bolo potom do roku 1922 také isté, ako v bývalom Uhorsku a štátne lesy boli spravované podľa zákonného článku 31/1879. Zostali tiež lesné inšpektoráty pre dozor nad lesmi a štátne lesné úrady s okresnými lesnými správami pre odbornú správu lesov v štátnom spravovaní podľa zákl. článku 19/1898.

V decembri 1918 (10. 12.) bolo vytvorené Ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko. Nastal pozvoľný, aj keď zložitý prechod lesnej správy z uhorskej lesnej organizácie do rúk spomínaného československého Ministerstva pôdohospodárstva. Bývalé lesné úrady a hlavné lesné úrady boli premenované na riaditeľstvá štátnych lesov, čím vznikli na Slovensku 4 riaditeľstvá ŠL (Banská Bystrica, Žarnovica, Liptovský Hrádok, Solivar), z ktorých najväčšiu výmeru (92 574 ha) obhospodarovalo Riaditeľstvo štátnych lesov v Banskej Bystrici pod vedením prvého riaditeľa Júliusa Indru. Vzniklo aj Riaditeľstvo štátnych lesov vo Zvolene a v Oravskom Podzámku (išlo o Oravský komposesorát s čiastočným podielom štátu). Dňa 28. 8. 1921 vzniklo Generálne riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov pri Ministerstve pôdohospodárstva v Prahe, neskôr premenované na Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov (podľa vládneho nariadenia č. 206/1924 Zb.).

V roku 1925 boli štátne lesy organizované ako štátny podnik "Štátne lesy a majetky" (zákon č. 404/1922 Zb.z. a vládne nariadenie z roku 1924). K banskobystrickému riaditeľstvu boli po pozemkovej reforme pričlenené horehronské lesy bývalého Coburgskovského panstva.

Nová organizácia - reorganizácia Štátnych lesov a majetkov sa uskutočnila 1. 1. 1935. Základné organizačné jednotky tvorili špecializované miestne správy. Štruktúra bola nasledovná :

Ústredné riaditeľstvo lesov a majetkov - Praha
Riaditeľstvá štátnych lesov a majetkov

Miestne správy

  • štátnych lesov
  • štátnych majetkov
  • priemyselných závodov (píly) 
  • lesných železníc

Miestne lesné správy sa delili na polesia a tieto na lesné ochranné okrsky. Organizačná štruktúra sa od roku 1935 do roku 1946 v podstate nemenila s tým, že v d§sledku štátnoprávnych zmien v roku 1938 - na základe uznesenia slovenskej vlády, oznámilo Ministerstvo pôdohospodárstva v Prahe (18. 11. 1938), že bolo utvorené Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov Slovenskej republiky s dočasným sídlom v Prahe, ktoré sa potom premiestnilo do Bratislavy. Toto ústredné riaditeľstvo sa 1. marca 1944 presunulo do Zvolena.

Po II. svetovej vojne vládnym nariadením č. 40/1946 Zb. došlo na Slovensku k rozdeleniu Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov na dva samostatné podniky, a to na "Štátne lesy" a "Štátne majetky". Od štátnych lesov boli odčlenené štátne parné píly a drevosklady.

V priebehu roku 1948 došlo k podstatnej reorganizácii štátnych lesov, keď boli zrušené "riaditeľstvá štátnych lesov" a vzniklo "Oblastné riaditeľstvo československých štátnych lesov, n. p. v Bratislave" a z dovtedajších "Správ štátnych lesov" vznikli "Riaditeľstvá štátnych lesov". Na pôde riaditeľstiev pôsobili krajskí zmocnenci pre ich kontrolu, ktorým priamo podliehali "oblastní lesní inšpektori" a ďalšie organizačné jednotky lesného hospodárstva.

Uvedené organizačné usporiadanie sa ukázalo ako ťažkopádne a preto už v roku 1950 došlo k ďalšej reorganizácii a boli vytvorené "Krajské inšpektoráty" a dovtedajšie "Riaditeľstvá štátnych lesov" boli premenované na lesné závody.

1. 1. 1952 vznikli "Krajské správy lesov pre obnovu, pestovanie a ochranu lesa" a v rámci vtedajšieho územného členenia "Krajské lesné priemysly (Stredoslovenský ... ) pre ťažbu, manipuláciu, dopravu a predaj dreva", ktorých nadriadeným orgánom bolo novovzniknuté "Povereníctvo lesov a drevárskeho priemyslu v Bratislave". Uvedenou zmenou organizačnej štruktúry sa nepodarilo odstrániť disproporcie medzi rozvojom lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu a preto od 1. 1. 1956 vznikli nové hospodárske organizácie "Krajské správy lesov". Popri novovzniknutých lesných závodoch, ktoré riadili polesia, fungovali aj závody lesotechnických meliorácií a hradenia bystrín.

1. 7. 1960 sa znovu uskutočnila reorganizácia štátnych lesov. Lesy prešli pod priame riadenie Správy lesného hospodárstva pri Ministerstve lesného a vodného hospodárstva v Prahe, boli zrušené krajské správy lesov a namiesto nich boli vytvorené "podnikové riaditeľstvá štátnych lesov". Na Slovensku vzniklo štyri podnikové riaditeľstvá štátnych lesov (Banská Bystrica, Pezinok, Žilina a Košice) a Správa lesného hospodárstva Topoľčianky. Táto reorganizácia sa nedotkla lesných závodov a ich zložiek. Obdobie rokov 1961 - 1968 bolo charakteristické upevňovaním podnikovej sféry.

V roku 1968 sa výrazné zmeny v usporiadaní štátu (vznikli národné a federálne orgány) odrazili aj v lesnom hospodárstve. V českej socialistickej republike a Slovenskej socialistickej republike boli zriadené národné ministerstvá lesného a vodného hospodárstva. Postupne v r. 1973 a v roku 1974 vznikli tri úrovne vnútropodnikového riadenia : podnikové riaditeľstvá - lesné závody - lesné správy. Počet závodov sa na Slovensku znížil na polovicu, výmera lesných správ sa zvýšila a boli zriadené ďalšie špecializované správy - dopravnomanipulačná, technickohospodárska a strediská (škôlkárske, pridruženej výroby a iné). Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR riadilo 5 podnikov štátnych lesov a ďalšie organizácie lesného hospodárstva, ako napríklad Strojárne štátnych lesov Slovenská Ľupča, Výskumný ústav lesného hospodárstva Zvolen, Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva Zvolen, Lesoprojekt Zvolen, Správa TANAPu Tatranská Lomnica.

V máji roku 1988 vzniklo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SSR, organizačná a riadiaca štruktúra naďalej prechádzala zásadnými zmenami. Po spoločenskopolitických zmenách v roku 1989 a nového územnoprávneho usporiadania Slovenskej republiky a v rámci reprivatizácie boli zrušené mnohé odštepné lesné závody - ako sa to uvádza v tejto publikácii pri prezentácii jednotlivých odštepných závodov.

V roku 1991 popri štyroch veľkých podnikoch lesného hospodárstva (Západoslovenské lesy, š.p., Stredoslovenské lesy, š.p., Severoslovenské lesy, š.p. a Východoslovenské lesy, š.p.) vznikli ďalšie štátne podniky a to Lesy Beňuš, Podolínec, Malacky, Smolenice a Topoľčianky. Na základe zákona č. 229/91 Zb. a fyzického odovzdania lesov pôvodným vlastníkom, došlo k zníženiu výmery lesov obhospodarovaných štátnymi lesmi, k poklesu výroby i znižovaniu stavu zamestnancov. Hľadali sa optimálne varianty obhospodarovania lesov štátnymi podnikmi a tak dochádzalo k rôznym permanentným reorganizáciám. Po územnej reorganizácii štátu v roku 1996 sa z pôvodných Západoslovenských lesov, š.p. vytvorili Lesy Bratislava, š.p., Lesy Trenčín, a z Východoslovenských lesov, š.p. Lesy Prešov, š.p. a Lesy Košice, š.p.

Najväčšia reorganizácia nastala v roku 1999, keď minister pôdohospodárstva SR svojim rozhodnutím č. 2795-1999-420 zo dňa 20. 4. 1999 zriadil jeden štátny podnik Lesy Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Tento vznikol zlúčením štátnych podnikov Lesy Bratislava, Lesy Trenčín, Stredoslovenské lesy Banská Bystrica, Severoslovenské lesy Žilina, Lesy Košice, Lesy Prešov a Semenoles Liptovský Hrádok ku dňu 1. 7. 1999 ako podnik verejnoprospešnej činnosti. Zakladacia listina bola vydaná Ministerstvom pôdohospodárstva SR dňa 23. 6. 1999 a Okresný súd v Banskej Bystrici zapísal tento štátny podnik do Obchodného registra dňa 29. 10. 1999. Generálne riaditeľstvo v Banskej Bystrici riadi 26 odštepných lesných závodov so sídlami v Šaštíne, Smoleniciach, Palárikove, Leviciach, Topoľčiankach, Prievidzi, Trenčíne, Považskej Bystrici, Žiline, Čadci (Krásno nad Kysucou), Námestove, Liptovskom Hrádku, Beňuši, Čiernom Balogu, Slovenskej Ľupči, Žarnovici, Krupine, Kriváni, Hnúšti, revúcej, Rožňave, Košiciach, Prešove, Poprade, Bardejove, Vranove nad Topľou, Sobranciach a 2 špecializované závody - Odštepný závod lesnej techniky v Banskej Bystrici a Odštepný závod Semenoles v Liptovskom Hrádku.

Ing. Stanislav Vyhnálik

 

 

 

Literatúra:
- Róbert Binder: Osadníci na Horehroní, Stredoslovenské vydavateľstvo 1962
- Milan Schrötter: Kronika podniku (prvopis)
- Jozef Urgela: Dejiny lesníckeho školstva a vedy na Slovensku, Martin 1985
- Pavel Zdycha, Vladimír Ďurčík, Jozef Urgela: Dejiny lesníctva, TU Zvolen, 1998
- Martin Žilka: História banskobystrických lesov (prvopis 1997)