Pripomenuli sme si 98 rokov od tragickej lavíny v Rybô

Staré Hory, Veľká Fatra 04.02.2022

  • Cez víkend uplynie 98 rokov od najtragickejšej lavíny na Slovensku

 

Štátni lesníci si pravidelne pripomínajú obete lavínových nešťastí, ktoré patria k najtragickejším na Slovensku. Cez víkend uplynie 98 rokov od pádu lavíny nad osadou Rybô, čo je najvyššie položená osada Starých Hôr v okrese Banská Bystrica.

Z juhovýchodných svahov Krížnej (1.574 m n.m.) vo Veľkej Fatre sa 6.2. 1924 uvoľnila veľká masa snehu. Podľa dobových záznamov vtedy napadlo veľké množstvo snehu a fúkal vietor so silou víchrice. Masa snehu v lavíne mala objem 600 tisíc ton. Celková dĺžka lavíniska bola 2,5 km, prekonaný výškový rozdiel 760 metrov, objem strhnutého snehu 2,4 milióna m3. Výška snehovej haldy dosiahla 35 metrov. Sneh vydržal až do konca leta nasledujúceho roka.

Lavína zasypala 22 ľudí, iba štyria z nich prežili. Z osemnástich obetí bolo 15 detí. Na záchranných prácach sa v tom čase zúčastnilo 250 ľudí. Obete pochovali na cintoríne v Starých Horách, tabuľa s ich menami spolu s krížom je osadená nad osadou Rybô.

Ľudia z osady Rybô väčšinou pracovali ako lesní robotníci. Akoby zázrakom prežil Benjamín Strmeň. Zachránila ho drevená kolíska, na ktorú spadla časť šindľovej strechy a vytvorila sa tak vzduchová bublina. B. Strmeň pracoval celý život v lese a bol vášnivým bežkárom do vysokého veku. Skonal vo veku 98 rokov koncom minulého roka.

Prvotnú príčinu tejto lavínovej tragédie treba hľadať najmä v neprimeranom odlesňovaní. Ľudia žijúci v tejto lokalite pri snahe rozšíriť pasienky pre svoj dobytok v tých rokoch vyrúbali lesy a strmé svahy pod Krížnou zostali holé, zarastené iba trávou. Drsnosť povrchu sa tým výrazne znížila a vzniknuté pasienky nedokázali efektívne zadržať masy snehu pri zlých snehových podmienkach. Previaty sneh na záveterných svahoch vytvoril nestabilné snehové dosky a vankúše, ktoré sú veľmi nebezpečnými lavínovými útvarmi.

Celé desiatky rokov prebiehali zalesňovacie práce v odtrhovom pásme. Štátni lesníci vykonali viaceré protilavínové opatrenia- išlo o zalesnenie Rybôvského sedla kosodrevinou šachovnicovým spôsobom, osádzali sa drevené umelé zábrany, kosodrevina sa rozrástla. Územie je porastené bučinami, ako aj zmiešanými lesmi buka lesného, smreka obyčajného a jedle bielej, ktoré sú sprevádzané javorom horským, smrekovcom opadavým, jaseňom štíhlym a vŕbou bielou. V súčasnosti už takého riziko, najmä vďaka efektívnemu zalesneniu, hrozí minimálne.

Začiatkom marca uplynie 66 rokov odvtedy, čo padla ďalšia tragická lavína v Kulichovej doline, ktorá pochovala 16 ľudí. Všetci pracovali ako lesní robotníci. 

 

TLAČOVÁ SPRÁVA (PDF, 643 kB) 

Výročie pádu lavíny v osade Rybô