Lesnícke arborétum Kysihýbeľ
- Typ cieľa: Prírodná zaujímavosť
- Krátky popis: Arborétum založené v roku 1900 Ústrednou lesníckou výskumnou stanicou v Banskej Štiavnici na výskum možnej introdukcie a pestovania cudzokrajných lesných drevín v klimatických podmienkach Slovenska.
- Mesto: Banská Štiavnica
- Okres: Banská Štiavnica
- Kraj: Banskobystrický
- Obdobie návštevy: Celoročne. Vstup do arboréta je možný len so sprievodcom po dohode s poverenými pracovníkmi Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Záujem o návštevu treba ohlásiť minimálne 3 dni vopred.
- Prístup: Autom, na trase z Banskej Štiavnice do Banského Studenca
- Náročnosť trasy: Nenáročná
- Zaujímavosti v okolí: VLM Žemberovský dom, VLM Horná botanická záhrada a nová budova lesníckeho odboru baníckej a lesníckej akadémie, celé mesto Banská Štiavnica, VLM Múzeum vo Svätom Antone, VLM Pamätník a chránené stromy profesora Wilckensa
- Dátum odhalenia: 30. 08. 2021
- GPS súradnice: N 48°27’04’’ E 18°55’55’’
- Vhodná pre:
Informačná tabuľa VLM Lesnícke arborétum v Kysihýbli (JPG 1,2 MB)
- Podrobnejší popis: Vznik arboréta je spätý s činnosťou Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici a so zriadením Ústrednej lesníckej výskumnej stanice v Banskej Štiavnici v roku 1898. Jednou z oblastí, na ktorú stanica zamerala svoju činnosť bola i introdukcia (vnášanie) a pestovanie cudzokrajných drevín. Arborétum robí jedinečným spôsob plošnej výsadby, ktorého autorom bol János Tuzson. S ohľadom na expozíciu a prírodné podmienky rozdelil plochu arboréta do štyroch oddelení, v ktorých vyznačil spolu 350 štvorcových plôšok s rozmermi 15 x 15 m. Na každý štvorec vysadil jednen druh dreviny alebo kra. Vznikli tak malé porasty, umožňujúce získať približný obraz o produkčných i ekologických vlastnostiach drevín. Chúlostivejšie druhy vysádzal pod ochranu odolnejších a pre porovnanie zároveň vysadil aj dreviny domáce. V roku 1904 odišiel Tuzson do Budapešti a vo výsadbe pokračoval Július Roth. Výsadby boli ukončené v roku 1913, kedy bolo v arboréte 282 taxónov drevín a krov (118 druhov ihličnatých a 164 listnatých) z mierneho pásma severnej pologule. Ako bariéra pred vplyvmi z nelesného okolia bol okolo arboréta založený pás smreka obyčajného. Po odchode Vysokej školy baníckej a lesníckej ako i Ústrednej výskumnej lesníckej stanice v roku 1918 zo Slovenska sa o arborétum nestaral nikto. Až v roku 1921 ho prevzala Československá stredná lesnícka škola a o desať rokov nato (1931) správu nad arborétom získal Ústav pre pestovanie lesov a lesnícku biológiu (predchodca dnešného Lesníckeho výskumného ústavu Národného lesníckeho centra vo Zvolene), ktorý ho spravuje dodnes.