Lesnícky deň 2009 k 20. výročiu Pro Silva v Európe
20. výročie Pro Silva v Európe
Odbornou konferenciou k prírode blízkemu obhospodarovaniu lesa si 21. mája 2009 vo Zvolene prívrženci tohto pestovateľského smeru pripomenuli 20. výročie založenia organizácie Pro Silva v Európe. Za uvedené obdobie sa z pôvodne 11 zakladajúcich krajín rozrástla do celej Európy a v súčasnosti 25 lesnícky vyspelých európskych krajín sa aktívne hlási a participuje na vzájomnej komunikácii a spolupráci. Zo 4 celoeurópskych kongresov, ktoré boli zorganizované, prelomovým pre nás sa stal 3. kongres vo Falingbosteli (Spolková republika Nemecko), na ktorom sa zúčastnila početná skupina pracovníkov vtedy sa formujúceho štátneho podniku Lesy SR. Presvedčivé argumenty o pozitívach, ktoré prírode blízke hospodárenie prináša lesníckej výrobe a lesu samotnému, sa postupne začali šíriť medzi pracovníkmi štátneho podniku, z ktorých mnohí sa k hnutiu aktívne pripojili priamou realizáciou myšlienok Pro Silva. Založili a zadokumentovali spolu 137 objektov Pro Silva na celkovej výmere 23 023 ha, kde v rôznych stanovištných a terénnych podmienkach a v rôznom drevinovom zložení overujú použiteľnosť rôznych postupov pestovania lesa prírode blízkym spôsobom. Viacerí z nich už mali možnosť prezentovať svoje zámery a výsledky počas lesníckych dní Pro Silva, ktoré sa zvyčajne konajú pod odbornou gesciou prof. Sanigu z TU Zvolen ako vedúceho predstaviteľa Pro Silva Slovakia.
O tom, že u nás sú práve Lesy SR lídrom v presadzovaní prírode blízkeho obhospodarovania lesa, svedčilo i prevládajúce zastúpenie zamestnancov podniku vo vyše 90 člennom auditóriu konferencie, ktorú otváral svojim vstupným referátom prof. Saniga. Nezameral sa však na bilanciu uplynulého obdobia, ako viacerí očakávali, ale svojim vystúpením jasne poukázal na prínos pestovania lesa prírode blízkym spôsobom pre budúcnosť lesného hospodárstva. Ekonomická kríza sa stáva nielen dôvodom na minimalizáciu finančných prostriedkov, ale mala by vyburcovať k hľadaniu hospodárskych postupov, ktoré už svojou podstatou sú založené na minimálnych nákladoch a pritom i na predpokladaných vyšších ziskoch z dopestovania kvalitnejších sortimentov. V pestovaní lesa sa tvorí ekonomika lesného podniku a preto každý odborný lesný hospodár a lesník by mali svojim hospodárením ovplyvňovať vývoj každého lesného porastu tak, aby v mladších vývojových štádiách sa náklady na jeho zabezpečenie a následnú výchovu minimalizovali využitým prírodných autoregulačných a autoredukčných procesov a vo veku dozrievania využil potenciál každého cieľového stromu na vystupňovaniu prírastku a kvalitatívnych znakov. V uplatňovaní týchto princípov však nesmú prevádzkoví pracovníci zostať osamotení, ale mali by sa s nimi oboznámiť aj manažéri na lesných správach a odštepných závodoch a presadzovať ich všade tam, kde sú opodstatnené z pohľadu budúceho stavu lesa, využitia jeho ekonomického potenciálu a zabezpečenia jeho stability. Práve o narušenej stabilite lesa, konkrétne smrekových porastov na hornej Orave a Spiši, referovali nasledujúce dva príspevky. Ing. Dendys z OZ Námestovo predstavil koncepciu prírode blízkeho hospodárenia vo väzbe na novodobé odumieranie smrečín, ktorú začal realizovať s celým kolektívom spolupracovníkov na LS Paráč. Ing. Jenduch z cirkevných lesov Pro Populo poukázal na vývoj smrekovej kalamity v nimi obhospodarovaných lesoch a oboznámil prítomných s riešením ochrany a obnovy lesa na kalamitných plochách.
Po odznení uvedených referátov sa účastníci konferencie presunuli do terénu, konkrétne do buko-jedľovej prírodnej rezervácie Badínsky prales, kde si už zanedlho pripomenieme 100 rokov bezzásahového režimu. Práve na prírodných procesoch, ktoré prebiehajú v pralese v rôznych štádiách jeho vývoja, sa prof. Saniga snažil prítomným vysvetliť možnosť ich využitia a simulácie v hospodárskych lesoch, kde s pričinením lesného hospodára sa dajú akcelerovať a nasmerovať na žiaduci vývoj lesného porastu. O toto sa snažia pri hospodárení v lesoch ŠLP Zvolen, kde už dlhšiu dobu postupným odoberaním porastovej zásoby v kvalitných dubo-bukových porastoch nielen zabezpečujú optimalizáciu rubnej zrelosti cieľových stromov, indukujú podmienky pre postupnú spontánnu prirodzenú obnovu, ale zároveň vytvárajú mozaikovitú štruktúru porastu, blízku prírodnému lesu.
Krátkym spoločným posedením spojeným s občerstvením sa konferencia uzavrela. Určite sa však neuzavreli snaženia všetkých tých, ktorí už princípy Pro Silva prijali za svoje a reálne ich prakticky uplatňujú ako aj tých, ktorí o nich informujú, argumentujú a získavajú ďalších pre ich akceptáciu.