Keď v krvi koluje "Pro Silva pozitiv"
Dušan Mikuš
Spýtal sa ma nedávno jeden kolega. Prečo a odkedy si tak zanietený pre vec Pro Silva a prírode blízkeho obhospodarovania lesa?
Nuž, ťažko nájsť v živote človeka medzníky, ktoré lámu ľady. Základy som dostal od otca, ktorý bol treťou známou generáciou lesníkov v našom rode. Spolu sme vyznačovali clonné ruby v bukových porastoch, kde dnes robíme posledné prerezávky. Výrazný vplyv na moje myslenie mala aj vetrová kalamita z júna 1999 v lesoch Považského Inovca. Po dlhotrvajúcom daždi prišiel silný, nárazový vietor, možno orkán. V pohorí vyvrátilo viac ako
Bola to životná facka, i poučenie. Dostali sme ju aj napriek tomu, že sme takmer celé decénium pred pohromou obhospodarovali porasty podrastovým spôsobom. Po nej nasledovalo vytriezvenie s niekoľkoročnou tvrdou prácou – zalesňovaním holín vzniknutých vo výchovných porastoch.
Na vtedajšej LS Kulháň bolo zabezpečených prirodzeným zmladením hlavne buka 90% kalamitou zničených rubných porastov. Na LS Duchonka, kde teraz pracujem, bola situácia podstatne horšia -
Na LS nám zostali pôvodné, prírodné, človekom minimálne zmenené porasty takej kvality i zloženia, ktoré môžu byť pri správnej výchove slovenským, či európskym skvostom. Pátraním v histórií LS som zistil, že tu pred a po druhej svetovej vojne pôsobil Prof. Bezačinský. I jemu patrí vďaka za to, čo tu máme. Bolo by trestuhodné nepokračovať v jeho diele, teraz už našim rukopisom, s novými poznatkami za spoločným cieľom. Je neprípustné neodborné obhospodarovanie týchto lesov.
Kalamít, či silných vetrov zrejme bude pribúdať, január to iba potvrdzuje. Na rozdiel od lesov na západ od nás, tie naše mali teraz šťastie. To vraj praje pripraveným. Pripravme sa, kým je čas, aby sme zachovali lesy potomstvu.
Nenechajme sa fackať vystrájaním počasia. Začnime myslieť, konať a tvoriť les.
A na tom stavajú princípy prírode blízkeho obhospodarovania lesa. Tento spôsob nie je zložitý, ak človek chápe les ako celok. Nemohol by som ho presadzovať a realizovať, keby som mu neveril. Dáva zmysel mojej práci a myslím, že aj celej lesníckej činnosti a ťažko nájdete iný, lepší. Dokážem pri tom relaxovať rovnako, ako pri poľovačke. Prejsť po poraste, zmapovať ho, sadnúť si na peň a zamyslieť sa. Ako ho obnoviť, kde začať? Od linky, či na hrebienku? Skúsiť hlúčik, alebo skupinu, rozširovať ju, či vkladať nové? Nechať v obnovovaných častiach nádejné nedozreté stromy? Ako ich potom vyťažím, aké dreviny a ktoré stromy ťažiť prvé, ktoré podporiť a ešte uvoľniť. Za účelom obnovy, či ešte prírastku? Aké dreviny chcem obnoviť? Má môj zámer slabé stránky, môžem tam nechať zbytky po ťažbe, je ten porast ohrozený škodcami, akú technológiu zvolím? Pochopia môj obnovný zámer tí, čo prídu po mne o 20 či 50 rokov? Je to náročné na čas. Myslím si, že toto patrí medzi základné činnosti OLH. Týmto sa stávajú tvorcami lesa. Hospodárenie s trvalým pokrytím pôdy a tvorbou nerovnovekých, nerovnorodých, viacvrstvových porastov s kmeňmi mimoriadnej kvality a vysokou porastovou zásobou s maximálnym hodnotovým prírastkom je cesta ku vytýčenému cieľu. To je moja predstava využitia prírodných zdrojov v prospech hospodára a zároveň nepoškodenie ekosystému.
Nastúpiť na túto cestu je istý proces zmeny prístupu i myslenia. Niekde už začali, iných ich to ešte čaká. Na mojom pracovisku na LS Duchonka je viacero pracovníkov rovnakej krvnej skupiny Pro silva pozitív. Pripúšťam, že jedných stačilo trochu zapáliť, a tí druhí, čo nehoreli, nemali inú možnosť. Dôležitá bola a aj je podpora zo strany vedenia OZ Prievidza. Kladný vplyv na mňa i kolektív mali články v Lesníku uverejnené Ing. Bruchánikom. Ľudí presvedčených povzbudili, u ostatných vyvolali zamyslenie a potvrdili, že ohníky priekopníkov po Slovensku už horia.
Práca a jej výsledky by človeku mali prinášať radosť. Iste budete so mnou súhlasiť, že máme široké spektrum lesníckych činností a povinností. Jedni sú nám bližšie a vykonávame ich s radosťou, pre mňa je to prírode blízke obhospodarovanie lesa, tie druhé berieme ako súčasť našej práce. V súčasnosti je to práve ,,kŕmenie“ informačného systému. Potreba času, ktorý musia OLH stráviť za PC, či administratívnou prácou rastie z roka na rok geometrickým radom, a tak namiesto topánok v lese derú nohavice za počítačom. I keď pre niektorých je to pohodlnejšie ako sa predierať po porastoch v nečase, vyhľadávať prirodzené zmladenie, vývraty a zlomy po silných vetroch, či chrobačiare v letných páľavách. Treba si jasne uvedomiť, že OLH živia jeho nohy. Čas a energia OLH musia byť vynaložené na zmysluplné činnosti. Preto verím, že v našom podniku sú zamestnanci, ktorí chcú obhospodarovať lesy prírode blízkym spôsobom. Tým všetkým dávam do pozornosti Mop LV 005, ktorý uvádza do života princípy, zásady, postupy a spôsoby realizácie prírode blízkeho obhospodarovanie lesa. Nám na LS výrazne pomohol. Je záväzný pre všetkých zamestnancov podniku spolupodieľajúcich sa realizácií lesohospodárskych opatrení v lesnej prevádzke. Je dobré minimálne raz za rok si ho s OLH ( najmä ich sa týka ) zopakovať.
Prírode blízky spôsob obhospodarovania má rôzne možnosti, spôsoby a stupne intenzity, ktoré sa dajú realizovať takmer v každom poraste. Nepotrebujete mať na svojom úseku len najkvalitnejšie porasty, potrebujete chuť ich vytvárať! Kto ju má, hľadá spôsob, kto nie, hľadá dôvod.
Náš cieľ je možno vzdialený, veď pretváranie lesa je úlohou pre viac lesníckych generácií, začíname sa však k nemu približovať. Tým po nás dáme možnosť rozhodnúť sa ako ďalej. Ak pochopia náš zámysel a stotožnia sa s ním, budú k cieľu bližšie ako my.
Som presvedčený, že je to správna cesta, pre túto i budúce generácie.
Ing. Dušan Mikuš je vedúcim LS Duchonka, OZ Prievidza