Lesnícky náučný chodník Jelenie jamy

Základné informácie o náučnom chodníku:

  • Kraj: Trnavský kraj
  • Okres: Piešťany
  • Pohorie: Považský Inovec
  • Chránené územie: 
  • Prístup: východne od obce Moravany nad Váhom v doline Striebornice v lokalite Volavec
  • Východisko: lokalita Volavec, 300 metrov za vodnou nádržou Striebornica, GPS súradnice N 48°36'20.42" E 17°53'22.97"
  • Trasa: Volavec - Čierny potok (Pri piatom) - Výtoky - Trhovičná lúka (Gajda) - Pod starým dubom - Staroprameň 
  • Dĺžka: 12,5 km, prevýšenie 460 m
  • Čas prechodu: 4 hod.
  • Počet zastávok: 6
  • Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, ochranárske, historické
  • Typ chodníka: samoobslužný, peší, celoročný 
  • Náročnosť terénu: stredne náročný
  • Nadväznosť na turistickú značku: nadväzuje na turistické trasy
  • Rok otvorenia, garant: 2002, LESY SR, š. p., Odštepný závod Smolenice (v súčasnosti OZ Karpaty), Lesná správa Moravany nad Váhom, revitalizácia v roku 2025 
  • Textový sprievodca: nie je
 

Pôvodná trasa náučného chodníka: 

Nová trasa Lesníckeho náučného chodníka Jelenie jamy: 

LNCH Jelenie jamy

Lesnícky náučný chodník Jelenie jamy (predtým Lesnícky náučný chodník Moravany nad Váhom) patrí medzi najstaršie náučné chodníky štátneho podniku LESY SR. Slávnostne otvorený bol v novembri 2002 v pôvodnej dĺžke 5,3 km so 4 zastávkami a s prevýšením 340 m. V roku 2025 prešiel chodník revitalizáciou, zmenil názov a boli na ňom doplnené nové stanovištia. Na trase sa utvoril okruh, čo prispelo k celkovému predĺženiu chodníka na 12,5 km s prevýšením 460 m.

Trasa vedie údolím potoka Striebornica so základným bodom v lokalite Volavec (1) v nadmorskej výške 220 m n. m. Táto lokalita sa nachádza pod významným historickým vrchom Hradište, na ktorom kedysi stálo ranostredoveké hradisko a stredoveký hrádok. Trasa pokračuje popri sútoku potoka Striebornica s Čiernym potokom (2, Pri piatom) až k jeho prameňu na Výtokoch (3), údolím Trhovice popod Sokolie skaly do sedla medzi vrchmi Gajda a Čihadlo, kde na Trhovičnej lúke (4) vo výške 560 m n. m. na hrebeni Považského Inovca končí. Predĺžená trasa pokračuje po vrstevnicovej lesnej ceste a zároveň cyklotrase, severozápadným svahom Marhátu, cez Jelenie jamy k lokalite Pod starým dubom (5) a následne sa vracia juhozápadným smerom lesnou cestou k lokalite Staroprameň (6). Pokračuje cestou ku križovatke Pri piatom (2) a dolinou Striebornica sa vracia na začiatok. Na svojich zastávkach návštevníkov oboznámi s historickými a prírodnými zaujímavosťami priľahlej časti Považského Inovca. 

Volavec je časťou náučného chodníka, ktorá poskytne krátky pohľad na vývoj lesa a lesného hospodárstva. Lesy majú svoju históriu, počas ktorej boli stáročia ovplyvňované osídľovaním a ľudskou činnosťou. Lesníctvo sa na Slovensku vyvíjalo spolu s baníctvom a má bohatú minulosť a tradíciu. Prvým náznakom právnej regulácie prístupu k lesom je Nariadenie kráľa Žigmunda županovi zvolenskej stolice z roku 1426. V roku 1565 bol vydaný lesný poriadok kráľa Maximiliána II., ktorý bol zameraný na racionálne využívanie lesov, plánovité rúbanie a sledovanie obnovy lesných porastov. Prvou komplexnou právnou úpravou je Tereziánsky lesný poriadok z roku 1769, ktorý vo svojich 55 bodoch sleduje zabezpečenie troch hlavných cieľov: určiť poriadok v ťažbe dreva, ustáliť spôsoby pestovania nových lesov a zabezpečiť trvalý úžitok z lesov a ich ochranu. 


Lokalita Čierny potok je spojená s prácou v lese, ktorá bola v minulosti fyzicky veľmi náročná. Prešla technickým vývojom od primitívnych manuálnych foriem až po dnešnú vyspelú techniku. Týmto územím prechádzala kedysi lesná úzkokoľajná železnička s celkovou dĺžkou 12 km, ktorá spájala Moravany nad Váhom a lokalitu Jelenie jamy. Postavená bola v roku 1900 a slúžila na dopravu dreva a ľudí z okolitých hôr. V jesennom období bola často využívaná pri poľovačkách. Princíp prevádzky bol jednoduchý. Konské záprahy vytiahli železničné vozíky na miesto určenia, tam ich lesní robotníci naložili drevom, ktoré k železničke približovali konské a volské záprahy a samospádom, za pomoci brzdára, spúšťali do moravanského depa. 


Lokalitou Výtoky vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. Ide o menšie krasové územie, kde sa nachádzajú jaskyne osídlené už v mladšej dobe kamennej, o čom svedčia nájdené ozdoby z prevŕtaných ulitníkov, zbytky keramiky a kosti z ulovených zvierat. Boli tu nájdené aj pozostatky jaskynných medveďov. Okolité lesy postihla v roku 1999 silná vetrová kalamita, počas ktorej padlo za obeť vyše 80 000 m3 drevnej hmoty. Všetky kalamitné plochy sú v súčasnosti zalesnené a opäť začínajú plniť svoju funkciu - hlavne pôdoochrannú a vodohospodársku. 

Trhovičná lúka, presnejšie čistinka sedla Gajdy, slúžila ako prechod z Ponitria na Považie. Práve tadiaľto viedla v stredoveku frekventovaná cestná komunikácia spájajúca Nitru s Moravou. Názov lúky pochádza z obdobia, keď sa na tomto mieste stretávali obyvatelia okolitých obcí Ponitria a Považia za účelom obchodu. Tunajšie lesy sú tvorené hlavne zmiešanými dubovo-bukovými porastami s prímesou javora, jaseňa, lipy, smreka a smrekovca, ale tiež s bohatým zastúpením liesky, bazy, svíbu, drieňa a hlohu, ktoré vytvárajú veľmi dobré podmienky pre život rôznej divej zveri a vtáctva. Žije tu hlavne jelenia, diviačia, muflonia a srnčia zver. Ďalej sa tu vyskytuje líška, jazvec, mačka divá, kuna a iné malé šelmy. Okrem spevavého vtáctva tu nájdeme aj niektoré vzácne druhy dravcov a sov, hlavne orla kráľovského a výra skalného.