Lesnícky náučný chodník Moravany

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NÁUČNOM CHODNÍKU Moravany (PDF, 1,2 MB) 
  • Kraj: Trnavský kraj
  • Okres: Piešťany
  • Pohorie: Považský Inovec
  • Chránené územie: 
  • Prístup: východne od obce Moravany nad Váhom v doline Striebornice na lokalite Volavec
  • Východisko: lokalita Valovec, 300 metrov za vodnou nádržou Stierbornica, GPS súradnica N 48°36'20.42" E 17°53'22.97"
  • Trasa: Volavec - Čierny potok - Výtoky - Trhovičná lúka
  • Dĺžka: 5,3 km, prevýšenie 340 m
  • Čas prechodu: 2,5-3 hod.
  • Počet zastávok: 4
  • Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, ochranárske, historické,
  • Typ chodníka: samoobslužný, peší, celoročný
  • Náročnosť terénu: nenáročný
  • Nadväznosť na turistickú značku: nadväzuje na turistické a lyžiarske trasy
  • Rok otvorenia, garant: 2002, LESY SR, š. p., Odštepný závod Smolenice,  Lesnej správy Moravany nad Váhom
  • Textový sprievodca: nie je
  • Kontakt: LESY SR, š. p., Odštepný závod Smolenice, Trnavská 12, 919 04 Smolenice
  • Aktuálny stav: 
  • Poznámka: Pre skupiny návštevníkov je možné zabezpečiť sprievodcu s výkladom z Lesnej správy Moravany nad Váhom (0918 444 303).
Využitelnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie (1. trasa).

Lesnícky náučný chodník Moravany nad Váhom vás na svojich informačných stanovištiach oboznámi s historickými a prírodnými zaujímavosťami tejto časti Považského Inovca. Sú to nasledujúce zastávky:
Volavec
Čierny potok
Výtoky
Trhovičná lúka

Volavec je tou časťou náučného chodníka, ktorá vám poskytne krátky pohľad do vývoja lesa a lesného hospodárstva.Lesy majú svoju históriu, počas ktorej boli stáročia ovplyvňované osídľovaním a ľudskou činnosťou. Lesníctvo sa na Slovensku vyvíjalo spolu s baníctvom a má bohatú minulosť a tradíciu. Prvým náznakom právnej regulácie prístupu k lesom je Nariadenie kráľa Žigmunda županovi zvolenskej stolice z roku 1426. V roku 1565 bol vydaný lesný poriadok kráľa Maximiliána II, ktorý bol zameraný na racionálne využívanie lesov, plánovité rúbanie a sledovanie obnovy lesných porastov. Prvou komplexnou právnou úpravou je Tereziánsky lesný poriadok z roku 1769, ktorý vo svojich 55 bodoch sleduje zabezpečenie troch hlavných cieľov: určiť poriadok v ťažbe dreva, ustáliť spôsoby pestovania nových lesov a zabezpečiť trvalý úžitok z lesov a ich ochranu.
Lokalita Čierny potok je spojená s prácou v lese, ktorá bola v minulosti a ešte aj dnes je veľmi náročná na fyzickú prácu. Prešla technickým vývojom od primitívnych manuálnych foriem až po dnešnú vyspelú techniku. Týmto územím prechádzala kedysi lesná úzkokoľajná železnička s celkovou dĺžkou 12 km, ktorá spájala Moravany nad Váhom a lokalitu Jelenie Jamy. Postavená bola v roku 1900 a slúžila na dopravu dreva a ľudí z okolitých hôr a v jeseni bola často využívaná na poľovačky. Princíp prevádzky bol jednoduchý. Konské záprahy vytiahli železničné vozíky na miesto určenia, tam ich lesní robotníci naložili drevom, ktoré k železničke približovali konské a volské záprahy a samospádom, za pomoci brzdára, spúšťali do moravanského depa.
Lokalitou Výtoky vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. V týchto skalách sa nachádzajú jaskyne osídlené už v mladšej dobe kamennej, o čom svedčia nájdené ozdoby z prevŕtaných ulitníkov, zbytky keramiky a kosti z ulovených zvierat. Boli tu nájdené aj pozostatky jaskynných medveďov. Okolité lesy postihla v roku 1999 silná vetrová kalamita, počas ktorej padlo za obeť vyše 80 000 m3 drevnej hmoty. Všetky kalamitné plochy sú v súčasnosti zalesnené a opäť začínajú plniť poslanie lesov, hlavne pôdoochrannú, vodohospodársku a ďalšie dôležité funkcie.

Trhovičná lúka,presnejšie povedané čistinka sedla Gajdy slúžila ako prechod z Ponitria na Považie. Práve tadiaľto viedla v stredoveku frekventovaná cestná komunikácia spájajúca Nitru s Moravou. Názov lúky pochádza z obdobia, keď sa na tomto mieste stretávali obyvatelia okolitých obcí Ponitria a Považia za účelom obchodu. Tunajšie lesy sú tvorené hlavne zmiešanými dubovo-bukovými porastmi s prímesou javora, jaseňa, lipy, smreka a smrekovca, ale i bohatým zastúpením liesky, bazy, svíbu, drieňa a hlohu, ktoré vytvárajú veľmi dobré podmienky pre život rôznej divej zveri a vtáctva. Žije tu hlavne jelenia, diviačia, muflonia a srnčia zver. Ďalej sa tu vyskytuje líška, jazvec, mačka divá, kuna a iné malé šelmy. Okrem spevavého vtáctva tu nájdeme aj niektoré vzácne druhy dravcov a sov, hlavne orla kráľovského a výra skalného.

ZAUJÍMAVOSTI NA TRASE A V OKOLí

Lesnícky náučný chodník Moravany nad Váhom patrí medzi najstaršie chodníky štátneho podniku LESY SR. Slávnostne otvorený bol v novembri 2002. Na svojich štyroch informačných stanovištiach oboznamuje s historickými a prírodnými zaujímavosťami tejto časti Považského Inovca. Vedie údolím potoka Striebornica so základným bodom na lokalite Volavec v nadmorskej výške 220 m n. m.. Pokračuje cez Výtoky (sútok Striebornice a Čierneho potoka) na Trhovičnú lúku (sedlo Gajdy – 560 m n. m.), kde sa napája na Stojslavov náučný chodník, ktorý vedie do Nitrianskej Blatnice. Volavec je zastávka, ktorá vám poskytne krátky pohľad do vývoja lesa a lesného hospodárstva. Lokalita Čierny potok je spojená s prácou v lese, ktorá bola v minulosti a ešte aj dnes je veľmi náročná na fyzickú prácu. Prešla technickým vývojom od primitívnych manuálnych foriem až po dnešnú vyspelú techniku. Týmto územím prechádzala lesná úzkokoľajná železnička postavená v roku 1900 s celkovou dĺžkou 12 km. Spájala Moravany nad Váhom a lokalitu Jelenie Jamy a slúžila na dopravu dreva z okolitých hôr. V jesennom období bola často využívaná pri poľovačkách. Princíp prevádzky bol jednoduchý. Konské záprahy vytiahli železničné vozíky na miesto určenia, tam ich lesní robotníci naložili drevom, ktoré k železničke približovali konské a volské záprahy a samospádom, za pomoci brzdára, spúšťali do moravanského depa. Lokalitou Výtoky vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. Jedná sa o menšie krasové územie kde sa nachádzajú jaskyne osídlené v mladšej dobe kamennej, o čom svedčia nájdené ozdoby z prevŕtaných ulitníkov, zbytky keramiky a kosti z ulovených zvierat. Boli tu nájdené aj pozostatky jaskynných medveďov. Okolité lesy postihla v roku 1999 silná vetrová kalamita, počas ktorej padlo za obeť vyše 80 000 m3 drevnej hmoty. Všetky kalamitné plochy sú v súčasnosti zalesnené a opäť začínajú plniť poslanie lesov, hlavne pôdoochrannú, vodohospodársku a ďalšie dôležité funkcie. Trhovičná lúka, je malá čistinka sedla Gajdy a v minulosti slúžila ako prechod z Ponitria na Považie. V stredoveku tadiaľ viedla frekventovaná cestná komunikácia spájajúca Nitru s Moravou. Názov lúky pochádza z obdobia, keď sa na tomto mieste stretávali obyvatelia okolitých obcí Ponitria a Považia za účelom obchodu. Tunajšie lesy sú tvorené hlavne zmiešanými dubovo-bukovými porastmi s prímesou javora, jaseňa, lipy, smreka a smrekovca, ale i bohatým zastúpením liesky, bazy, svíbu, drieňa a hlohu, ktoré vytvárajú veľmi dobré podmienky pre život rôznej divej zveri a vtáctva. Žije tu hlavne jelenia, diviačia, muflonia a srnčia zver. Ďalej sa tu vyskytuje líška, jazvec, mačka divá, kuna a iné malé šelmy. Okrem spevavého vtáctva tu nájdeme aj niektoré vzácne druhy dravcov a sov, hlavne orla kráľovského a výra skalného. Náučný chodník vás oboznámi s lesom, ktorý je zložitým živým spoločenstvom a ktorého význam spočíva nielen v plnení produkčnej funkcie drevnej hmoty, ale má i nesmierne dôležité poslanie v plnení celospoločenských funkcií so svojím pôdoochranným, vodohospodárskym, klimatickým, zdravotným, sociálnym a estetickým účinkom. Právom si zasluhuje náš obdiv, úctu a ochranu, pretože slúži nám všetkým. Spracovalo

Tento náučný chodník vás oboznámi s lesom, ktorý je zložitým živým spoločenstvom a ktorého význam spočíva nielen v plnení produkčnej funkcie drevnej hmoty, ale má i nesmierne dôležité poslanie v plnení celospoločenských funkcií so svojím pôdoochranným, vodohospodárskym, klimatickým, zdravotným, sociálnym a estetickým účinkom. Právom si zasluhuje náš obdiv, úctu a ochranu, pretože slúži nám všetkým. Príďte sa na vlastné oči presvedčiť, ako to v tom lese vlastne skutočne funguje, aké poslanie si v ňom plníme my, lesníci. Stačí sa obrátiť na pracovníkov Lesnej správy Moravany nad Váhom (' 033/7747 130, resp. 0918/333 089). O lesnej železničke Katarínke vám rád porozpráva Ing. Ivan Ružek (' 0918/333 083).