Lesnícky náučný chodník Gazárka - Lásek

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NÁUČNOM CHODNÍKU Gazárka - Lásek (PDF, 632 kB) 
  • Kraj: Trnavský
  • Okres: Senica
  • Geomorfologický prvok: Borská nížina
  • Chránené územie: Chránená krajinná oblasť Záhorie, chránený areál Jubilejný les
  • Prístup: bus Šaštín Stráže, Gazárka
  • Východisko: Šaštín Stráže – rekreačné stredisko Gazárka, GPS súradnice N 48°37'49.22" E 17° 8'18.50"
  • Trasa: rekreačné stredisko Gazárka – horáreň Lásek
  • Dĺžka: 5 km, prevýšenie 29 m
  • Čas prechodu: 1,5 až 2 h
  • Počet zastávok: 12 + malé informačné tabule rozmiestnené pozdĺž trasy slúžia na poznávanie jednotlivých druhov stromov a ich podrastu
  • Zameranie chodníka: prírodovedné, lesnícke, kultúrno-historické
  • Typ chodníka: obojsmerný, peší a cyklistický, celoročný
  • Náročnosť terénu: nenáročný
  • Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je prepojený so zelenou a modrou značkou a značenou cyklotrasou.
  • Rok otvorenia, garant: 2011, Lesy SR, a.s., OZ Šaštín
  • Textový sprievodca: nie je
  • Kontakt: Lesy SR, a.s., OZ Šaštín, Pri rybníku 1301, 908 41 Šaštín, tel. +421346909574, mail: lesyss@lesy.sk 
  • Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave.
  • Poznámka: Náučný chodník končí pri horárni Lásek, kde je možné pokračovať až lokalitu Tomky, prípadne po náučnom chodníku do Lakšárskej Novej Vsi. Veľká časť chodníka prechádza značne monotónnymi borovicovými lesmi. Chodník je vhodný pre cyklistov, ale je potrebné počítať s tým, že na mnohých miestach je na ceste vrstva sypkého piesku sťažujúceho prechod. Najvhodnejšie obdobie na návštevu je apríl až jún
  • Údaje o náučnom chodníku boli prevzaté z webovej stránky www.naucnechodniky.eu
Využitelnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie. Informačné tabule sú vhodne spracované a je dobré využiť aj malé doplnkové tabuľky o jednotlivých drevinách.

Názvy informačných panelov
  1. Vítame Vás
  2. Dreviny lesov Záhorskej nížiny
  3. Les
  4. Ochrana prírody
  5. Lesné hospodárske plány
  6. Ťažba dreva
  7. Obnova lesa – zalesňovanie
  8. Ochrana mladých lesných porastov
  9. Výchova lesných porastov
  10. Škodcovia lesa
  11. Živočíchy a rastliny
  12. Ako sa správať v lese
ZAUJÍMAVOSTI NA TRASE A V OKOLí

Šaštín-Stráže – mesto na Záhorí. Založili ho pri pomedznom strážnom hrade ležiacom na Českej ceste, ktorá viedla pozdĺž rieky Myjava do Senice a Jablonice. Prvý raz sa spomína pod menom Saswar v roku 1218 ako sídlo arcidiakona. Názov Saswar (po maďarsky Sásvár) sa skladá z dvoch slov: sás (tŕstie, šašina) a vár (pevnosť), teda pevnosť v bahnistom teréne zarastenom tŕstím. Aj pôvodný slovenský názov Šaštýn vychádza zo slova sás v spojení so slovom týn (ohradený priestor, malá pevnosť, hrádok). Nemecký názov Šaštína je Schlossberg. Zo staršieho názvu Šaštýn vzniklo ľudové pomenovanie Šaščín a z neho dnešné spisovné Šaštín. Šaštín je na Slovensku i v zahraničí známy predovšetkým ako pútnické miesto, do ktorého sa kvôli soche Panny Márie oddávna schádzali ľudia zo širokého okolia. Po kanonickom vyšetrení vyhlásili šaštínsku sochu Panny Márie za zázračnú, čo dekrétom potvrdil aj pápež Urban VIII. V roku 1733 sochu dostali paulíni, ktorí sa v obci rozhodli postaviť pútnický chrám a kláštor. V roku 1964 pápež Pavol VI. povýšil Kostol Sedembolestnej Panny Márie na baziliku minor – prvú na Slovensku. Spolu s kláštorným komplexom je národnou kultúrnou pamiatkou.

Gazárka – rekreačné stredisko, ktoré ponúka v letných mesiacoch možnosť rekreácie pri vode – kúpanie, vodné športy a stanovanie. Rekreačné stredisko pozostáva z viacerých jazier, ktoré vznikli po vyťažení piesku. Jazerá obklopujú borovicové a dubové porasty, ktoré sú rajom hubárov a zberačov lesných plodín.

Chránený areál Jubilejný les. Lesný porast s rozlohou necelých 15 ha bol za chránené územie vyhlásený v roku  1986. Za chránený bol vyhlásený najmä kvôli svojej historickej a dendrologickej hodnote. Jubilejný les je výnimočný skladbou drevín a bylín. Rastú v ňom dreviny, ktoré sú pre región Záhoria netypické a nepôvodné, ako napríklad dúglaska tisolistá (Pseudotsuga menziensii), orech čierny (Juglans nigra), borovica vejmutovka (Pinus strobus), dub červený (Quercus rubra), dub močiarny (Q. palustris) a iné  V roku 1928 sa na počesť 10. výročia založenia Československej republiky vysadilo viacero takýchto, tzv. “jubilejných hájov” po celom území Československa. Tento sa zachoval v (pomerne) dobrej kvalite až do dnešných čias.

Lakšárska Nová Ves. Obec v severnej časti Borskej nížiny na juhozápad od Senice. Po prvý raz sa spomína v roku 1392, keď patrila k panstvu Ostrý Kameň. Dnešný názov sa vyvinul z predchádzajúcich názvov Allaxar, Laxar Nowa Wes, Laksárújfalu, Laksar-Neudorf, ktoré v maďarčine vyjadrujú domy, resp. obydlia stojace na bahnistom teréne. Tieto územia dodnes pripomínajú dve národné prírodné rezervácie: Zelienka – rozkladá sa pod Kobyliarkou na ploche 82 ha s pôvodnými močiarnymi spoločenstvami a rašeliniskom – a Červený rybník – tvorí ju na ploche 119 ha rozprestierajúce sa slatinné rašelinisko so spoločenstvami vlhkomilných rastlín. Obidve rezervácie poskytujú útočisko viacerým chráneným živočíchom a vzácnym chráneným reliktným druhom rastlín. Lakšárska Nová Ves má tiež svoje Jazero s plochou 35 953 m2 a jedinečnou prírodnou scenériou. Historickou a kultúrnou pamiatkou a súčasne dominantou je rímskokatolícky barokový kostol sv. Vavrinca, ktorý postavili na kryhe neogénneho podložia (254 m n. m.) a preto je viditeľný zo značnej vzdialenosti. Okolo kostola stojí dodnes obranný múr so štrbinovými strieľňami, ktorý obklopoval pôvodný kostol z roku 1618.

Bor. Centrálna časť svojráznej Borskej nížiny zhruba medzi obcami Lozorno, Veľké Leváre, Šaštín-Stráže a Cerová-Lieskové, budovaná najmä naviatymi pieskami, ktorej dali názov borovicové lesy. Hospodárska činnosť človeka (kultivovanie a odvodňovanie pôdy, no predovšetkým rúbanie lesov) mali za následok obnovenie pohybu piesku. Na zabránenie prirodzeného premiestňovania piesku vetrom tu už v čase panovania Márie Terézie vysadili borovicové lesy, čoho dôsledkom je Borská nížina najviac zalesnenou nížinou na Slovensku. Podrast borovicových lesov tvoria suchomilné machy a trávy, v ktorých sa darí hubám. K pôvodným porastom sa najväčšmi približujú ostrovy zmiešaných borovicovo-dubových lesov s podrastom tráv a bylín. Severná časť Boru je jedným z dvoch areálov Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Väčšia – južná a východná – časť Boru spadá do neprístupného Vojenského obvodu Záhorie.

Tomky. Rekreačná oblasť v severnej časti Borskej nížiny juhovýchodne od Borského Jura s prírodným jazerom, borovicovým lesom a množstvom prameňov.

Národná prírodná rezervácia Červený rybník. Chránené územie v severnej časti Borskej nížiny západne od Lakšárskej Novej Vsi vyhlásené v roku 1966 na ochranu zachovaného, vedecky vysoko hodnotného a vodohospodársky významného prírodného areálu, tvoreného slatinným rašeliniskom s prírodným jazierkom a rozsiahlymi pôvodnými porastami jelše lepkavej so spoločenstvami rašeliníkov, vlhkomilných vodných rastlín s viacerými vzácnymi druhmi. Je zároveň územím európskeho významu Červený rybník (súčasť sústavy Natura 2000).

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Záhorie. Je prvou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Zriadená bola v rámci Borskej nížiny v roku 1988 v dvoch samostatných areáloch, z ktorých každý má celkom odlišné prírodné podmienky. Jej západná časť pozdĺž rieky Moravy medzi Devínskym Jazerom – lokalitou západne od Stupavy – a tokom Myjavy nad ústím juhozápadne od Kútov predstavuje krajinu formovanú veľkou riekou so širokou nivou, agradačným valom a riečnymi terasami (len v oblasti medzi obcami Láb a Jakubov v tejto časti CHKO na pririečnu krajinu nadväzuje neveľké územie s viatymi pieskami a borovicovými lesmi). Zaplavované lúky na nive Moravy so zachovalou pestrou kvetenou nemajú na Slovensku svojim rozsahom obdobu. Lúky striedajú lužné lesy s drevinovým zložením blízkym pôvodným lesom. V území sú riečne ramená či ich zvyšky (jazerá) a mokrade, ktorých rozsah kolíše v priebehu roka podľa výšky hladiny Moravy. Bohaté biotopy hostia rozmanité rastlinné a živočíšne druhy najmä viazané na vodu. Raritou sú porasty plamienka celistvolistého (Clematis integrifolia) s plochou aj niekoľko km2. Druhá, severovýchodná, časť CHKO zaberá centrálnu časť Boru v západnom a severnom okolí Lakšárskej Novej Vsi, kde prevláda eolický reliéf s pieskovými valmi (dunami) a pokrovmi a zamočiarenými medzidunovými depresiami. To podmieňuje mozaikovitú vegetačnú pokrývku: pieskové výsušné substráty pokrývajú borovicové lesy a močiare medzi dunami svojrázne slatinné lesné či nelesné spoločenstvá s reliktnými druhmi z chladnejších klimatických dôb. Živočíšstvo tu reprezentujú hlavne teplo- a suchomilné druhy, napr. mravcolevy a dudky. Časť CHKO pozdĺž rieky Moravy je súčasťou plošne väčšieho chráneného vtáčieho územia Záhorské Pomoravie, na území oboch častí CHKO sú desiatky území európskeho významu (obe tieto kategórie tvoria sústavu Natura 2000). Bezprostredné okolie rieky Moravy (aj mimo územia CHKO) aj s priľahlými lužnými lesmi sú vyhlásené za medzinárodne významnú mokraď (ramsarskú lokalitu) Niva Moravy.