Pracovníci OZ Prievidza na akcii Pro Silva v Čechách a Nemecku

Krušné hory – jedno pohorie, dva prístupy k lesu i zveri

Pro Silva Bohemica, pobočný spolok Českej lesníckej spoločnosti a mesto Boží Dar usporiadali v dňoch 6.-7.10.2016 exkurziu na tému Krušné hory – jedno pohorie, dva prístupy k lesu i zveri. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik reprezentovali zástupcovia Odštepného závodu Prievidza, ktorý dostali pozvánku na túto akciu ako vďaku za usporiadanie seminára na LS Duchonka pre zástupcov z Čiech v júni tohto roku.
V Krušných horách na obidvoch stranách štátnej hranice je veľmi rozvinuté neholorubné hospodárenie v lese, ale s veľmi rozdielnym výsledkom. Na českej strane sa líšia predstavy o stavoch zveri medzi vlastníkmi lesov a poľnohospodárskej pôdy, ktorí požadujú razantné zníženie stavov zveri a medzi poľovníkmi. Dlhotrvajúce problémy sa môžu riešiť podmienkami, ktoré obmedzí zákon alebo vzájomnou toleranciou a zhodou pri stanovení základných princípov pre požadovaný stav prostredia. Inšpirácia by sa mohla nájsť na nemeckej strane, kde rovnováhu udržuje štátny podnik, les sa intenzívne obnovuje listnatými drevinami a jedľou, poľovníctvo je prístupné širokému okruhu ľudí a nenastávajú rozpory medzi vlastníkmi a poľovníkmi.
Česká pobočka Pro Silva má už viac ako 20 rokov a je najväčším spolkom v rámci ČLS s cca. 150 členmi. Má jasnú predstavu o konečnom ideálnom stave porastov, dosiahnutie ktorého však presahuje „služobný“ vek lesníkov, preto je ich snahou odovzdať les pokračovateľom v čo najlepšom stave, aby mohli pokračovať v čo najoptimálnejšom – neholorubnom hospodárení v rôznovekých a druhovo zmiešaných porastoch. Dlhodobým a negatívnym faktorom správneho obhospodarovania lesov sú vysoké stavy zveri, ktoré výrazne ovplyvňujú zdravotný stav a štruktúru lesov. Tento rok sa mal stať v Českej republike významným medzníkom v českom poľovníctve a tým aj v českom lesníctve. To bol aj dôvod usporiadania exkurzie, kde sme sa dozvedeli, že plánované zmeny sa v novej zákonnej úprave nakoniec neuskutočnili. Napriek tomu hlavnou úlohou českej Pro Silvy zostáva snaha o úpravu legislatívy pre lepšie uplatnenie neholorubných postupov.
Prvý poldeň exkurzie bol venovaný prednáškam, ktoré účastníkov oboznámili s možnosťami, výsledkami i problémami v lesnom hospodárení vo vzťahu k stavom zveri.
Prvú prednášku týkajúcu sa klimatických zmien a dosiahnutia vyváženého stavu medzi lesom a zverou prezentoval Milan Hron, predseda Pro Silva Bohemica. Klimatické zmeny nepočkajú a najviac ohrozenou drevinou sa stáva smrek, ktorého zastúpenie postupne klesá a po roku 2070 bude predstavovať len 34 % z rozlohy na prelome storočí. Je povinnosťou nás lesníkov prispôsobiť sa tejto zmene a premyslieť možnosti pestovania smreka zmiešaním s inými drevinami tak, aby sa smrek dokázal vysporiadať nielen so zmenou klímy, ale aj s tlakom zveri v lesných porastoch.
Priamo vplyvu zveri na lesný ekosystém Krušných hôr sa venoval Ing. Miroslav Sloup z ÚHÚL Brandýs nad Labem, pobočka Plzeň. Zhodnotil, že lesné porasty v Krušných horách boli vždy pod silným tlakom abiotických a biotických činiteľov, vplyv jelenej zveri je dokonca limitujúcim faktorom pestovania lesa viac ako polstoročie. Vzťah medzi lesom a zverou je hľadaním vyváženej rovnováhy medzi jednotlivými prvkami ekosystému a jeho užitočnými funkciami. Prax uprednostňuje stanovenie „únosného“ stavu zveri, kde sa početnosť zveri zaistí primeraným poľovníckym hospodárením, pri ktorom nebude dochádzať k netolerovateľnému poškodzovaniu prostredia a hospodárskych zámerov vlastníka. Z ekonomického hľadiska sú škody zverou vtedy únosné, pokiaľ významne neobmedzujú vlastníka lesa pri plnení jeho hospodárskeho zámeru. Legislatívny predpis Ministerstva životného prostredia a Ministerstva poľnohospodárstva v Českej republike považuje za hospodársky únosnú hustotu zveri stav, keď sa hlavné dreviny typické pre dané stanovište zmladzujú spravidla bez ochranných opatrení. Podľa pravidiel Saských lesov predstavuje únosný stav 1 % jedincov poškodených lúpaním a 20 % obhryzom. ÚHÚL v Čechách vykazuje poškodenie terminálu obhryzom na cca. 30 % jedincov, lúpaním a ohryzom na cca. 30 % z celkového počtu ošetrených jedincov. V sledovanej časti Krušných hôr bola celková škoda vzniknutá zverou stanovená na 170.000 Kč na ha lesa za priemernú rubnú dobu 120 rokov.
Problémom sú stavy zveri. Ing. Sloup uviedol, že sčítaný stav zveri predstavoval dvoj až trojnásob normovaných stavov a v nasledujúcom roku sa sčítaný stav nezmenil. Skonštatoval, že je neuveriteľné ako sa môže uloviť ďaleko viac ako je sčítaný stav a v ďalšom roku zase zostane stav v podstate rovnaký! Podľa spätného prepočtu stavy jeleňa lesného v Krušných horách prekračovali štvor až šesťnásobne normované stavy. ÚHÚL vypracoval doporučenia na riešenie vplyvu zveri. Problematikou vzťahu medzi lesom a zverou sa zaoberal aj vládou schválený „Národný lesnícky program II“, ktorý navrhoval nový systém stanovenia výšky lovu, vychádzajúci zo zisteného stavu lesa. Cieľom bolo pripraviť novelu vyhlášky o spôsobe výpočtu výšky škody, spracovať novú koncepciu poľovníctva v Čechách a pripraviť zmenu zákona o poľovníctve. Poľovníctvo vyžaduje riadenú a koordinovanú činnosť s maximálnou odbornosťou a dostatkom právomocí.
Prednáška zástupcu Štátnych lesov Saska Dr. Dirka Eisenhauera (pozri na: http://www.prosilvabohemica.cz/soubory/pruvodce/2016-eisenhauer-polovnictvo-v-sasku.pdf) o systéme prevádzkovania poľovníctva v štátnom podniku Staatsbetrieb Sachsenforst bola prekvapením, odznela v slovenskom jazyku vďaka jeho štúdiu lesníctva vo Zvolene. V pestovaní lesa prechádzajú od rovnovekých smrekových monokultúr k stanovištne vhodným lesom. Do pestovateľskej činnosti investujú 12-14 miliónov eur ročne, najmä do podsadieb a ochrane kultúr proti zveri, ktorá je limitujúcim faktorom. Systém, ktorý majú zavedený v poľovníctve od roku 2012 je prepracovaný a funguje na nemeckej precíznosti. Hlavná zásada: Lov je v prvom rade výkon pre sústavné a nepretržité obhospodarovanie štátnych lesov. Lov a poľovníctvo samotné je SLUŽBA LESU. Komerčný lov je možný len v prípade, ak je podradený ekologickým a pestovateľským zámerom. Aby bolo možné presadiť tento zámer, všetky štátne revíry si v Saských štátnych lesoch poľovnícky obhospodarujú sami.
Prezentáciu o úspešnej tvorbe zmiešaných lesných porastov prostredníctvom dôslednej poľovníckej stratégie uviedol Stephan Schusser zo Štátnych lesov Saska, lesnej správy Eibenstock, ktorá hospodári na ploche 26215 ha. Informoval o organizácii u štátnych lesov v Nemecku a o stave lesa pred rokom 1990, kedy sa obnovovalo iba smrekom, využívali iba holorubný hospodársky spôsob, lesná pôda bola bez bylinnej vegetácie a bez krov, žiadna prirodzená obnova neexistovala, lov s hosťami bol prioritou a stav jelenej zveri predstavoval 8 ks/100 ha. Takéto štrukturálne chudobné ihličnaté lesy v Sasku nezodpovedali požiadavkám spoločnosti, stav pôdy sa zhoršoval, znížila sa ochrana lesa pred povodňami, zhoršila sa kvalita pitnej vody a rástlo riziko klimatickej zmeny. Uvedomili si, že drevinou, ktorá by zmeny mohla ustáť je jedľa biela. Cieľom lesnej správy sa tak stalo vytvorenie stabilných a výnosovo bohatých zmiešaných porastov v lese trvalo tvorivom, ktorý sa prispôsobí klimatickým zmenám, zabezpečenie prirodzenej obnovy a zvýšenie biodiverzity. Najväčšou výzvou bolo zároveň udržať vitálnu populáciu zveri v udržateľne sa regulujúcom prostredí a to všetko sa im naozaj podarilo. Stav jelenej zveri v súčasnosti predstavuje 2 ks/100 ha.
Hlavnou myšlienkou sa stalo tvrdenie: Aby les mohol udržateľne zarábať peniaze, je potrebné profesionálne a dôsledné prevádzkovanie poľovníctva. Prijali opatrenia, ktorými to dosiahli, a to: žiadny nájom, lov len v réžii vlastných poľovníkov, systém prémií pre úspešných lovcov, zrušenie privilégií lovu pri výročiach, zredukovali poplatkových lovcov a zriadili odstrel cez cieľové dohody. Poľovníctvo je služba pre pestovanie lesa a nie predmet obchodu. Nezabudli, že poľovníctvo je spoločenskou záležitosťou, preto majú dobrú poľovnícku štruktúru, stavajú chaty, lovia spoločne a využívajú obdobia aktivity u zveri. Čo sa týka starostlivosti o zver, zastavili kŕmenie a vnadia len jablkovými výliskami a malým množstvom ovsa do 3 kg. Podporujú chov loveckých psov, priebežné vzdelávanie a tréningy streľby. Hovoria, že nemajú recept, ale v prvom rade dôslednosť a ovládanie remesla zabezpečia rovnováhu medzi stavom lesa a stavmi zveri.
Poslednú prednášku o prechode k neholorubnému hospodáreniu v oblastiach s tlakom jelenej zveri v Lesoch mesta Boží Dar prezentoval Ing. Karel Picura. Hospodária na výmere 444,95 ha od roku 2001 v nadmorskej výške 960-1115 m n.m. Les ohrozujú viaceré činitele: vietor, sneh, námraza, zver, na rašelinách sucho, podkôrny hmyz v bezzásahovom území. V rámci stratégie v obecných lesoch do roku 2001 doznievala podkôrniková kalamita, obnovovali holiny, spracovávali náhodnú ťažbu a podsadbou dopĺňali preriedené porasty. Po roku 2002 sa prihlásili k princípom Pro Silvy: ťažiť jednotlivé stromy výberným princípom, maximálne využiť prirodzenú obnovu, pestovať zmiešané porasty pôvodných drevín, podporiť biodiverzitu. Ich ekonomickým cieľom je dosiahnutie maximálneho využitia prirodzených procesov. Ich víziou je stabilný les, štrukturovaný, zmiešaný horský les prirodzenej drevinovej skladby atraktívny pre turistov. Cieľom je maximálne vekovo rozmanitý les so zastúpením drevín prirodzenej drevinovej skladby v množstve zaisťujúcom ich prirodzenú obnovu pripravený na klimatickú zmenu. V súčasnej drevinovej skladbe takmer 90 % tvorí SM, v prirodzenej drevinovej skladbe by mal tvoriť SM 72 %, JD 12 %, KS 8 %, BK 6 %, JB a BR po 1 %. Cieľom je dosiahnuť dostatočné zastúpenie melioračných spevňovacích drevín pre prirodzenú obnovu v ďalšej generácii. Ing. Picura potvrdil, že stavy raticovej zveri sú veľmi vysoké bez optimistického výhľadu na systémové riešenie problému. Trvalá individuálna ochrana je drahá, cca 300 Kč/ks a je vhodná len pre nízke % melioračných drevín s osvedčeným počtom cca 100 ks/ha, chcú dosiahnuť min. 10 % podiel takýchto drevín v dospelom poraste. Čo sa týka ochrany proti lúpaniu, jedná sa o malý počet jedincov v množstve cca 60 ks/ha. Obaľovanie vetvami negatívne ovplyvňuje statiku stromu a sú nutné ďalšie náklady na odstránenie. Náter je drahý s neistým výsledkom, preto cieľom sú silné prerezávky spojené s rozčleňovaním porastov. Poľovníctvo považujú za službu ako každú inú, je potrebné ju plánovať, plniť, kontrolovať a platiť. Vďaka vekovej skladbe dochádza k masívnemu znehodnocovaniu investícií do zalesňovania a ochrany kultúr z minulých rokov a nedá sa efektívne reagovať na klimatickú zmenu.
V poobedňajších hodinách sa prezentovali Lesy mesta Boží Dar terénnymi ukážkami, ktoré na piatich stanovištiach ukázali postupnú víziu cieľového stavu. Porast slúžiaci ako predloha k tejto vízií má krivku zastúpenia hrúbkových početností blížiacu sa krivke výberkového lesa. Výhľadovo v ňom budú ťažiť len prírastok 35 m3/h so zameraním na silné a poškodené stromy. Oplôtky z rokov 2004-2007 boli odstránené a v roku 2016 nahradené individuálnou ochranou v počte 300 ks/ha, chránia dreviny JD, JR, JV, BK. Problémy majú s lúpaním smrekových mladín na minerálnych pôdach. Pri prvej prerezávke preto používajú oväzovanie čečinou, v druhej prerezávke odstraňujú iba lúpaním poškodené jedince. Uväzovanie po skúsenostiach negatívne ovplyvňuje stabilitu, zarastá a je potrebné ho časom odstrániť, nie je tu nádej na produkciu guľatiny. Preto iný SM porast v štádiu mladiny rozčleňujú linkami, vyvetvujú a natierajú prípravkom recervinom v množstve 0,5 kg/strom a ošetria 100 ks/ha.
Úplne iná situácia a riešenie problémov súvisiace s klimatickými zmenami a so stavom zveri sú na opačnej strane Krušných hôr v Nemecku. Situácia, ktorá bola predstavená na prednáškach, bola aj skutočná v lese. Pre nás bolo neuveriteľné vidieť neochránené mladé jedle, vitálne a nepoškodené zverou. Keď sa zamyslíme, že pred cca 30 rokmi boli v Nemecku typické holoruby s následnou umelou obnovou lesa, tak je to obrovský posun v myslení ľudí, ktorí sa zaoberajú možnosťami obnovy lesných porastov tak, aby boli schopné zvládnuť klimatické zmeny. SM v hornej etáži je doplnený podsadbou JD, v ktorej vidia budúcnosť. Cieľová predstava štruktúry lesa trvalo udržateľného je vo vytvorení etážových porastov, v hornej i dolnej etáži so SM, BK a JD, v ktorom by priebežnou ťažbou udržali dynamiku a štruktúru lesného ekosystému. Zároveň sa snažia plniť ciele ochrany prírody, udržať porastovú klímu a vodoochrannú funkciu lesa, čo sa najlepšie podarí len pri lese trvalo tvorivom.
Veľmi dobré skúsenosti majú nielen s podsadbou porastov, ale aj so sejbou, ktorej predchádza príprava plochy. Semeno jedle získavajú nákupom najmä z Čiech a Slovenskej republiky, lebo vďaka genetike a kontinentálnej klímy je tam väčšia pravdepodobnosť do budúcnosti, že takéto porasty sa lepšie prispôsobia zmenám klímy, najmä suchým periódam počas vegetácie. Na škody zverou sa upriamili v minulosti a systém, ktorý nám predstavili v prednáškach prináša ovocie. Porasty, ktoré nám ukázali sú zdravé lesné porasty bez škôd zverou.

Problematika škôd zverou, stavov zveri vo vzťahu k lesu a k lesníctvu je totožná so Slovenskom. V Nemeckých štátnych lesoch a v lesoch mesta Boží Dar na rozdiel od Slovenska našli riešenie. Súlad medzi obhospodarovaním lesa a poľovníckym hospodárením je možný iba pri primeraných a únosných stavoch zveri, ktoré vie zabezpečiť vlastník tým, že hospodári v lese aj v poľovníctve trvale udržateľným spôsobom. Nájdeme správnu cestu a súlad aj my na Slovensku? 

Ing. Petra Jankejová, Odštepný závod Prievidza