Princípy

Princípy, zásady a odporúčania

Odkaz Zásady verzia v angličtine                                                        Odkaz Zásady verzia v nemčine

PRO SILVA je združením lesníkov, ktorí obhospodarujú les prírode blízkym spôsobom. Združenie vzniklo v roku 1989 v Slovinsku.
Na základe koncepcie trvalej udržateľnosti Pro Silva predkladá svoje stanoviská k dôležitým aspektom lesného hospodárstva a k zodpovednosti vlastníkov lesa a lesníkov.
Aby sa minimalizovali ekologické a ekonomické riziká, Pro Silva odporúča široko sa primknúť k prírodným procesom. Také spôsoby by mali byť predvádzané na demonštračných objektoch.
Pro Silva má názor, že je možné začať s celostne poňatým udržaním lesa a s prírode blízkym obhospodarovaním takmer vo všetkých východiskových situáciách a vo všetkých vývojových štádiách najrôznejších hospodárskych lesov. S ohľadom na veľmi rozmanité východiskové situácie udržanie, ochrana a využívanie lesa zahrňuje konzervačnú a pestovateľskú a zlepšujúcu zložku (ochranné územia, zmierňovanie škodlivých účinkov imisií, pastva v lese, ťažba hrabanky, zakladanie nových lesov, úprava drevinového zloženia, znižovanie vysokých stavov zveri atď.).
Pro Silva podporuje zavádzanie takého spôsobu hospodárenia niekoľkými spôsobmi:

  • výmenou názorov a informácií medzi národnými skupinami
  • zakladaním vzorových objektov a demonštračných plôch
  • stretávaním a exkurziami do vzorových objektov
  • spoluprácou so vzdelávacími a vedeckými inštitúciami a ostatnými partnermi.

Texty vznikli na základe početných diskusií medzi členmi európskeho výboru PRO SILVA. ich cieľom je prispieť k zlepšeniu všetkých funkcií lesa, či majú význam už dnes alebo ho môžu mať v budúcnosti.

1.1 ZÁKLADNÉ PRINCÍPY

Lesné hospodárstvo podľa zásad Pro Silva je stratégiou, ktorá optimalizuje udržanie, ochranu a obhospodarovanie lesných ekosystémov tak, že lesy Európy môžu plniť svoje početné sociálno-ekonomické funkcie trvale a rentabilne. Tým sa Pro Silva hlási k celostnému poňatiu a riadeniu lesných ekosystémov a zahrňuje pod ne hospodárske a mimoprodukčné ciele.
V zmysle trvalosti lesa a plnenia všetkých jeho funkcií Pro Silva v lesoch Európy zdôrazňuje plnenie štyroch základných funkcií:

  • prírodnú
  • ochrannú
  • produkčnú
  • kultúrnu
1.1.1 1. Prírodná funkcia (funkčná schopnosť lesného ekosystému)

Zaistenie prírodnej funkcie je nevyhnutným predpokladom ochranných, produkčných a kultúrnych funkcií lesov. Ako sú ľudskou spoločnosťou definované rôzne funkcie lesa, existenčná schopnosť a vzájomný vplyv všetkých životných foriem v lesnom ekosystéme sú základom všetkých ďalších jeho funkcií. Zachovanie, resp. udržanie prírodnej funkcie je nevyhnutným predpokladom jeho existencie. Základnými elementmi funkčných schopností ekosystémov sú:

  • stanovištne a územne daná rozmanitosť rastlín a živočíchov (druhová diverzita)
  • genetická rozmanitosť a kvalita, ktoré udržujú schopnosť genetických vývojových zmien (genetická diverzita)
  • stanovištne a územne podmienená premenlivosť štruktúr lesa (štrukturálna diverzita)
  • funkčná schopnosť ekologických procesov (prírodná alebo prírode blízka dynamika lesa)
  • vzájomné ekologické väzby medzi drevinami
  • spätný ekologický vplyv lesa na prostredie (kontinentálna klíma, regionálna a lokálna klíma, spätný vplyv lesa na krajinu)

Pro Silva odporúča nasledujúce základné prostriedky k zaisteniu funkčnej schopnosti lesného ekosystému:

  • zachovanie alebo obnovenie pôvodnej prírodnej porastovej štruktúry pri jej obhospodarovaní
  • udržanie produkčnosti pôdy cez jej dlhotrvajúce clonenie a návrat časti biomasy (mŕtve drevo)
  • cielenú podporu primiešaných drevín v hospodárskom lese s prihliadnutím na zriedkavé a ohrozené dreviny
  • uprednostňovanie pôvodných drevín, pričom pri stanovištne nevhodných sa určený podiel nesmie prekročiť
  • zakázanie ťažby v osobitných prípadoch

Určené základné elementy funkčnej schopnosti lesných ekosystémov korešpondujú s vyhláseniami konferencie o biodiverzite v Rio de Janeiro v roku 1992. Ostatné funkcie lesa sú priamo podmienené prírodnou funkciou.

1.1.2 2. Ochranná funkcia

Podstatné znaky ochrannej funkcie sú:

  • Ochrana, resp. obnovenie prirodzenej pôdnej sily a štruktúry pôdy
  • Ochrana prírodných lesných spoločenstiev
  • Ochrana stanovištne pôvodných a zriedkavých, resp. ohrozených druhov drevín
  • Ochrana pred eróziou
  • Zachovanie rekreačnej funkcie lesov
  • Ochrana a zlepšenie lesnej klímy a jej vplyv na okolité prostredie
  • Zachovanie a zlepšenie bilancie uhlíka v lesnom ekosystéme
  • Ochrana a zlepšenie kvality vzduchu
  • Znižovanie a tlmenie hluku

Niektoré z uvedených elementov ochrannej funkcie sú súčasne integrálnou súčasťou prírodnej funkcie lesných ekosystémov.
Pro Silva uvažuje pri svojich pestovateľských koncepciách so zachovaním týchto podstatných elementov ochrannej funkcie. Jedná sa o:

  • Trvalé obhospodarovanie lesa pri jeho stálej existencii na ploche s prihliadnutím na všetky elementy ochrannej funkcie
  • Zdôraznenie určitej formy ochrannej funkcie lesa pri stanovištne a drevinovo prihliadajúcom obhospodarovaní lesa
  • Podpora siete lesných rezervácií rôzneho významu
  • Zdôraznenie osobitných funkcií lesa cez pestovne vhodné stratégie jeho obhospodarovania
1.1.3 3. Produkčná funkcia

Pro Silva uvažuje so stálou funkčnosťou lesných ekosystémov ako základom a predpokladom ekonomickej stálosti v hospodárskom lese. Súčasne v zmysle definovanej stálosti je možná rovnomerná a optimálna produkčná funkcia ak ostane zachovaná ochranná funkcia lesa.
Pro Silva sa hlási k obhospodarovaniu lesa a využitiu rastúceho dreva. 
Pri prihliadnutí vo všeobecnosti na zásadu stálosti lesa sú podstatné ciele produkčnej funkcie nasledovné:

  • Udržanie produkčnej sily pôdy
  • Zabezpečenie kontinuity medzi lesom a produkciou dreva
  • Udržanie prírodných cyklov energie a živín.

Pro Silva odporúča ako prostriedok prírode blízkeho pestovania lesa:

  • Trvalú existenciu lesa na ploche ako ochranu produktivity pôdy
  • Ďalekosiahle využitie dynamických procesov prebiehajúcich v lese
  • Hodnotovú produkciu dreva cez výber a výchovu vo všetkých vývojových fázach lesa
  • Udržanie drevnej zásoby na optimálnej úrovni
  • Usilovanie sa o vyrovnanosť prírastku a ťažby podľa možnosti na malých plochách
  • Zmenšenie produkčného rizika cez podporu a osamostatňovanie stromov a bioskupín
  • Prihliadanie na produkciu každého stromu v poraste pri výchove a obnovnej ťažbe
  • Vyhýbanie sa holorubu a jeho ťažbovým formám
  • Zrušenie pojmu rubná doba ako prostriedku určenia času ťažby stromov a porastov
  • Prednosť výchovy porastov pred obnovou lesa
  • Stála obnova ako integrálna súčasť výchovy porastov
  • Nepretržitá obnova a vývoj porastu cez ťažbu jednotlivých stromov alebo skupín v dlhej obnovnej dobe
  • výchova cez prirodzenú obnovu
  • využívanie prirodzených procesov autoredukcie pri výchove porastov
  • uprednostňovanie vhodných ťažbových metód v snahe znížiť škody na pôde a poraste
  • použitie vhodnej mechanizácie prispôsobenej porastovej štruktúre prírode blízkeho pestovanie lesa
  • minimalizácia použitia látok cudzích lesnému ekosystému (hnojenie, ochranné chemické prostriedky) smerujúca k podstatnému zachovaniu a obnoveniu prirodzenej pôdnej a porastovej produktivity
  • zachovanie stavov zveri úmerných lesnému ekosystému
1.1.4 4. Kultúrna funkcia

Pro Silva uznáva rastúci význam lesa pre psychickú a fyzickú regeneráciu človeka, zvlášť v husto obývaných častiach Európy.
Podstatné zložky kultúrnej funkcie sú:

  • Vlastnosť (schopnosť) lesa pre fyzické zotavenie ľudí
  • Vlastnosť (schopnosť) lesa ako súčasti tradičného psychologického spojenia ľudí s lesom a prírodou (tajomný les, ságy a rozprávky, historické spojenie s lesom)
  • Vlastnosť lesa ako osvedčenej časti kultúrnych tradícií (les ako súčasné umenie v maľbách, básňach a hudobných skladbách)

Pro Silva odporúča nasledovné prostriedky lesa pre kultúrnu funkciu:

  • Podporovaním a vytváraním tichých zón pre zotavenie cez ponuku lesných cestičiek a ďalších zotavovacích aktivít
  • Podľa možnosti koncentráciu ponúk miest pre zotavenie a ich zriaďovanie v určených lesných častiach
  • Zriaďovanie zón oddychu ako priestoru pre oddych a nabratie nových duševných síl
  • Vytváranie esteticky pekných miest a ďalších častí lesa pre optický účinok na človeka (farba listov, kvetov cez možnú kombináciu drevín a krov)
  • Udržanie a tvorba lesných štruktúr s cieľom vytvorenia krásnych lesných zákutí
  • Zachovanie pekných lesných komplexov vodných plôch a ďalších krásnych výhľadov v lese.

Prihliadnutím v primeranej miere na kultúrnu funkciu lesa pri jeho obhospodarovaní cez prírode blízke pestovanie lesa, môže les vhodne prispieť ku rovnováhe životných podmienok moderných ľudí hlavne v súčasnej pretechnizovanej spoločnosti.

1.2 PRO SILVA A BIODIVERZITA

Jedným z podstatných cieľov lesného hospodárstva podľa zásad Pro Silva je udržanie a zachovanie všetkých hodnôt lesa, zvlášť vo vzťahu ku spoločnosti a tiež jeho prirodzených hodnôt. V tomto je k dispozícii celé spektrum organizmov a foriem vyskytujúcich sa v lesných ekosystémoch.
Zachovanie druhovej diverzity ako časti všeobecnej diverzity je spojené zásadne s ľuďmi a ich potrebami. Zachovanie druhovej diverzity má okrem jej vlastnej hodnoty vysoký funkcionálny význam pri využívaní lesných ekosystémov pre spoločenské potreby. Tu prichádzajú do úvahy okrem tradičnej ťažby dreva aj početné vedľajšie produkty, ktoré v dnešných okolnostiach nie sú aktuálne, ale pre budúcnosť budú mať potenciálny význam na trhu.
Udržanie vysokej druhovej diverzity slúži vo všeobecnosti ku zníženiu ekologických a ekonomických rizík.

1.2.1 Možnosti praktickej aplikácie

Lesník má pre udržanie a podporu vysokej druhovej diverzity v rukách nasledovné prostriedky:

  • Podpora spektra pôvodných lesných drevín a s tým spojená podpora rastlín a zvierat
  • Zvýšenie štrukturálnej diverzity pri obnove lesa, výchove a ťažbe ako predpokladu vyplnenia produkčného priestoru lesa v čase
  • Ponechať stojace a ležiace odumreté stromy, staré stromy v primeranom počte a rozmiestnení
  • Ochrana osobitných biotopov v lese (vlhké biotopy, skalné časti, duny ap.)
  • Regulovanie ekologicky únosných stavov zveri, ako aj populácií zriedkavých konzumentov, ktoré plošne a jednoznačne prevyšujú zdroje lesa.

Lesné hospodárstvo na princípoch Pro Silva slúži pre podporu biodiverzity, zvlášť druhovej diverzity.
Ochrana a starostlivosť o biodiverzitu v lese je vedľa hospodárskeho plánovania integrálnou súčasťou lesnej projekcie. Musí byť v dlhodobom a strednodobom lesníckom plánovaní (hospodárska úprava lesa, prevádzkové plánovanie) konkretizovaná pre každý lesnícky objekt.

1.3 K OTÁZKE VNÁŠANIA CUDZOKRAJNÝCH DREVÍN

1.3.1 Zásady

Les, ktorý vznikol v priebehu postglaciálneho osídľovania lesov Európy (fylogenetický vývoj) v jej jednotlivých regiónoch tvorí klimaxový (vrcholový les). Tento by mal v produkčne orientovanom lesnom hospodárstve tvoriť najdôležitejšiu základňu a všetky pestovné opatrenia by mali na uvedenú skutočnosť prihliadať a ju akceptovať.
Cudzokrajné dreviny môžu v určitých prípadoch obohatiť pôvodnú drevinovú skladbu a zvýšiť produkciu lesa.
Pod cudzokrajnými drevinami rozumieme všetky dreviny, ktoré do daných prírodných lesných spoločenstiev nepatria a boli donesené z ďalekých regiónov. Ich použitie v pestovaní lesa je možné len po dôkladnej a kritickej skúške. Táto skúška zahrňuje kvantitatívne a kvalitatívne aspekty.

1.3.2 Východiskové podmienky

V určených lesných regiónoch Európy, v ktorých postglaciálny návrat drevín nemohol byť ukončený, kde na základe inventarizácie drevín v porovnaní s klimatickými a stanovištnými možnosťami je skladba drevín veľmi chudobná a prináša nepatrnú lesnú produkciu môžu cudzokrajné dreviny predstavovať hodnotovú produkciu.
V lesných regiónoch, kde cez historický vplyv a pod vplyvom ľudských opatrení je narušený zdravotný stav drevín a na uvedené stanovištia nie je možné vysadiť lepšie dreviny a prirodzená sukcesia nie je nápomocná k vytvoreniu zdravého lesa, vnesenie cudzokrajných drevín pre konsolidáciu lesov prichádza do úvahy (pomocné dreviny spolu s pionierskymi drevinami breza, osika ap.).
Na opustených plochách bez lesnej klímy môžu cudzokrajné dreviny vyplniť funkciu pionierskych drevín, najmä ak na uvedené stanovištia žiadne lepšie dreviny nie sú k dispozícii, alebo ak takáto voľná plocha nemôže byť pôvodnými drevinami zabezpečená a tiež tu absentuje prírodná sukcesia (ontogenetický vývoj).

1.3.3 Problémy spojené s vnášaním cudzokrajných drevín

  • Mnohé cudzokrajné dreviny zhoršujú lesné pôdy cez zhoršovanie rozkladu ihličia, ktoré následne spôsobuje zakyslenie a zhoršovanie ich fyzikálnych vlastností.
  • Vnášaním cudzokrajných drevín je pôvodná vegetácia vystavená nebezpečenstvu rozšírenia a ohrozenia patogénnymi organizmami.
  • Mnohé cudzokrajné dreviny svojimi ekologickými nárokmi sa v pôvodných lesných ekosystémoch nedokážu prispôsobiť. Nemôžu sa vnášať s pôvodnými drevinami a môžu ohrozovať pôvodnú faunu lesných ekosystémov.
  • Mnohé cudzokrajné dreviny nie sú schopné alebo nie v dostatočnom rozsahu sa obnoviť cez prirodzenú obnovu a vyžadujú permanentnú umelú obnovu.

1.3.4 Podmienky vnášania

  • V každom lesnom regióne by sa mal zachovať ekologicky účinný podiel pôvodných lesných ekosystémov alebo tento podiel by sa mal obnoviť na minimálnu účinnú mieru.
  • Vnášaný druh cudzokrajnej dreviny by mal byť schopný svojej prirodzenej obnovy a z hľadiska konkurencie s pôvodnými drevinami by nemal byť agresívny, t.j. nemal by ohrozovať pôvodné dreviny a ostatnú vegetáciu.
  • Vnášaná cudzokrajná drevina musí byť prispôsobená klimatickým podmienkam príslušného lesného regiónu. Nesmie zhoršovať vlastnosti pôdy.
  • Cudzokrajná drevina nesmie rozširovať žiadne choroby alebo inak znižovať stabilitu lesných ekosystémov.
  • Vnášaná cudzokrajná drevina nesmie ohrozovať drevnú produkciu cez biotické a abiotické riziká.
  • Vnášaná cudzokrajná drevina by sa mala rozhodujúcou mierou prispôsobiť pôdnej vegetácii. Preto musí byť schopná vytvárať zmiešania s autochónnymi drevinami, pôvodnou flórou a ekologicky upevňovať väzby medzi drevinami.
  • Vnášaná cudzokrajná drevina by mala byť schopná prirodzenej obnovy a spolu s pôvodnými drevinami sa prirodzene obnovovať.

1.4 PRO SILVA A TVORBA KRAJINY

PRO SILVA považuje lesný ekosystém za najdôležitejšiu organickú prírodnú súčasť každej krajiny. Celostné poňatie lesného ekosystému a jeho obklopujúcej krajiny hnutím Pro Silva umožňuje také obhospodarovanie lesa, ktoré má priaznivý vplyv na celú krajinu, t.j. mozaiku rôznych ekosystémov. 
Orientácia starostlivosti na les je pre celkové fungovanie krajiny mimoriadne dôležitá. Pestovanie lesa je základným pilierom jeho obhospodarovania. Pôsobí od stromu na porast, od porastu na stanovište a odtiaľ na celý les, ktorý je považovaný za ekosystém a konečne na krajinu v jej celom súhrne, ku ktorej patrí aj človek. 
Polyfunkční les ako cieľ obhospodarovania podľa Pro Silva zaručuje súčasne i starostlivosť o celú krajinu, popr.jej podstatné funkcie. Les pestovaný podľa zásad Pro Silva priaznivo ovplyvňuje energetický a vodný režim krajiny, zlepšuje entropiu, rozhodujúcou mierou prispieva k udržaniu prírodnej úrodnosti a chráni život.