Lesník 5/2003: V Šahách sa starajú o dubové porasty

V Šahách sa starajú o dubové porasty

Dôraz na ekonomiku obnovy lesa


Územie našej Lesnej správy Šahy sa nachádza v južnej časti Krupinskej planiny a Ipeľskej pahorkatiny až po Ipeľské nivy severne od hraničnej rieky Ipeľ. Výškové rozdiely sú v rámci LHC od 120 do 519 m.n.m. Teplotne a zrážkovo sa územie nachádza v aridnej suchej oblasti (okolie Dudiniec) s priemernými ročnými teplotami 8 až 9 °C a zrážkami 550 až 600 mm.
Výmera LS Šahy je 7325 ha na 41 000 ha katastrálnych v troch okresoch a dvoch krajoch. V pôsobnosti LHC Šahy je ešte 730 ha odovzdaných lesov, na ktorých hospodária súkromníci a urbárske spoločnosti. Máme ešte vyše 1048 ha tzv. bielych plôch, na ktorých sa nachádzajú mladé porasty z prirodzeného zmladenia agátu a duba cerového.
Uvedené faktory najviac ovplyvňujú prácu lesníkov a skutočný stav našich lesov. Lesná správa Šahy má 6 lesných obvodov a ťažbový etát takmer 21 000 m3 ročne. Dubové porasty zaberajú 18,8 % výmery LHC a máme 77 ha uznaných porastov pre zber semena duba zimného. Svoje skúsenosti z výrobnej vonkajšej praxe sa budem snažiť zhrnúť v nasledujúcich skúsenostiach a ekonomických nápočtoch.
Aby sme my, lesníci, zodpovedným obhospodarovaním dospeli k cieľu nášho lesníckeho snaženia, musíme splniť základný predpoklad, ktorým je kvalitné založenie nového lesného porastu. Akonáhle dubové porasty dosiahli rodivosť, môžeme započať s prirodzenou obnovou. Zvážiť však musíme všetky parametre povolenej obnovy a to najmä predpis LHP, rubný vek, tzv. nepravú kmeňovinu, zakmenenie a rozvrátenosť porastu. Prirodzená obnova umožňuje následnou odbornou výchovou vypestovať z veľkého základného počtu jedincov (aj 200 000 na 1 ha) veľký počet kvalitných jedincov do rubného veku (500 až 800 ks).
V lesnom hospodárstve by sme sa mali postupne zamerať na pravidlo, že prv, než starý porast vyrúbeme a odstránime, má byť pôda pod ním pokrytá novým mladým porastom. Iba takto dospejeme k ideálnej lesnej nepretržitosti, lebo udržujeme vždy silu pôdy a ovzdušia v plnej kapacite.
Umelá obnova by mala byť iba núdzovým riešením, ako navrátiť do vhodných lokalít pôvodné kvalitné dreviny (rozvrátené porasty), alebo drevinovo optimálne premeny porastov na základe stanovištných podmienok.
Počas svojej osemnásťročnej odbornej praxe v LS Šahy môžem poukázať na lesné porasty v ktorých sa vykonal predpísaný holorub v nesprávnom čase, prácne sa umelo zalesňovalo, ošetrovalo, no aj tak sú v dnešnej dobe mnohé drevinovo nevhodné, súce na rekonštrukciu.
Tieto nedostatky spôsobila neuznávaná clonná obnova v LHP v rokoch 1970 až 1990 a nedostatok pracovných síl v osemdesiatych rokoch. Sebakriticky musíme teraz konštatovať, že lesné porasty sú dnes drevinovo nevhodné. Napr. vplyvom aridnej (suchej) oblasti Dudiniec nám sadeničky neustále vysychali, v poraste sa masovo šíril agát a javor poľný, ktoré aj napriek opakovaným zásahom v poraste ostali, nakoľko ide o živné hnedé lesné pôdy. V bývalom dubovom poraste máme teraz už len 20 percent duba.
Iným nevhodným vnášaním borovice sosny (ktovie akej proveniencie, z viatych pieskov Záhoria) máme teraz po dvadsiatich rokoch rozvrátené, nestabilné porasty opakovane poškodzované snehom, vetrom a v neposlednej miere aj sypavkou. Umelou obnovou sme vo vhodných lokalitách a v zmysle predpisu LH, dosiahli veľmi pekné výsledky iba u duba červeného, lipy malolistej, duba letného a buka.
Nedostatky umelého zalesňovania zapríčinili najmä vysoké predpisy vládou sledovaných prevodov v období rokov 1980 - 1990. Ak sa v roku odkrylo 40 ha, z toho vyplýva, že bolo nutné zalesniť 60 ha ročne, nakoľko, ako som spomínal, pôsobením suchej arídnej oblasti sme mali vysoké straty na zalesňovaní spôsobené suchom a koeficient zalesnenia v tomto období bol takmer 2,2 krát v priebehu sedemročnej starostlivosti o porast.
V roku 1988 bola vysoká úroda duba v oblasti Čeloviec a Vinice, v okrese Veľký Krtíš. Zo semenných porastov sme zozbierali pre veľkoškôlku Šajdíkove Humence asi 300 q žaluďov. Následne v roku 1989 sme si začali všímať zmladenie duba v uvedenej oblasti. Veď dobrá úroda duba nebýva pravidelná. Niekedy sú to 3- až 7-ročné intervaly.
Zmladenie duba sa prirodzene zachovalo v redších porastoch a čiastočne napadnutých tzv. grafiózou duba (v rokoch 1982-84 som sa tejto problematike venoval vo svojej diplomovej práci). Po čase môžem povedať, že po odstránení presychajúcich dubov, zvýšené odumieranie prestalo. Prebiehalo aj prirodzené odumieranie asi 5 - 10 % stromov, spôsobené suchými rokmi. Na vznik suchárov mal tak isto vysoký vplyv pôvod porastu a stanovištné podmienky. U porastov nepravých kmeňovín, ktoré vznikali z výmladkov, sa odumieranie prejavilo v omnoho vyššej miere,. ako u porastov semenných.
Pri Základnom protokole obnovy LHP, platného na roky 2001 až 2010 v LHC Šahy, sme za účasti zástupcov ministerstva, Lesoprojektu, podniku a Odštepného závodu Levice, v teréne prerokovali a posúdili ďalšie obhospodarovanie 70 až 100-ročných dubín ako nepravých kmeňovín, vhodných do predčasnej obnovy, pretože u duba v našich podmienkach je rubný vek 120 rokov.
Hlavným problémom je ich 80 - 90 % výmladkový pôvod a následná červená hniloba kmeňa. Veď výťažnosť guľatiny z uvedených porastov je len 15 %, hoci podľa sortimentácie by sme predpokladali aspoň 30 %.
Základným kritériom akejkoľvek výroby v dnešnej dobe je jej ekonomika. Musíme sa snažiť využiť potenciu prírody a s minimálnymi nákladmi dosiahnuť lesné porasty vysokej kvality.

Porovnanie nákladovosti:
A/ Prirodzená obnova šetrí náklady na umelú obnovu, ktoré na základe hospodárskych výsledkov pre roky 2000 a 2001 boli 40 200,- Sk/ha priame, plus 50 % réžia, t.j. 60 300, -Sk/ha. Ak na jednom ha zalesňujeme 1,5 krát, budú náklady až 90 450,- Sk/ha.
B/ Oplocovanie kultúr nepočítam, lebo aj tak peniaze na uvedený výkon nemáme a neplánujeme. To isté aj s CPP.
C/ Uhadzovanie haluziny pri umelej obnove je s réžiou 15 735,- Sk/ha. Uhadzovanie haluziny pre záchranu prirodzeného zmladenia môžeme počítať v priemere 50 % (záleží od porastu/ čiže počítame 7 868,- Sk.
D/ Ošetrovanie kultúr okopaním aspoň raz (po prvom zalesnení), 6 300,- Sk plus 50 % réžia je 9 450,- Sk/ha. Prirodzená obnova nepotrebuje prekopanie plôšok po zalesnení.
E/ Ochrana kultúr vyžínaním 4 630,- Sk plus 50 %, to je 6 945,- Sk/ha jeden rok.
Nakoľko je nutné vyžínať aspoň 4 roky, je nutné rátať so sumou 27 780,- Sk/ha. Prirodzená obnova pod materským porastom nepotrebuje vyžínanie, nakoľko burina tam nerastie.
F/ Ochrana kultúr náterom s réžiou je to 2 070 x 1,5 = 4 061,- . Ak natierame 4-krát, bude to 16 244,- Sk/ha. U PZ, nakoľko je veľký počet jedincov, náter nie je potrebný.
G/ Plecí rub alebo výsek krov je na 1 ha 3 508,- Sk x 1,5 = 5 262,- Sk. U umelej obnovy je nutný aspoň 3-krát t. j. 15 786,- Sk/ha. Pri prirodzenej obnove musíme počítať s prvým výsekom krov po nasemenení (nie všetky porasty majú v podraste hrab alebo vtáčí zob) a vo veku 3 - 4 roky, t.j. 2 krát 10 524,- Sk/ha.
H/ Dorub sa vykonáva po 5 - 10 rokoch od nasemenenia a započatia obnovy (veľká rozdielnosť porastov). Počas tejto doby dochádza k maximálnemu prírastku na materskom poraste hlavne v guľatine. Pri holorube sa táto doba kráti. Ak sme v roku 1990 vyrúbali na 1 ha 300 m3holorubom, následne sme umelo zalesňovali. Ak v roku 1990 bola úroda duba, r. 1991 sme vykonali výsek hraba a nežiadúcich drevín a 100 m3 drevnej hmoty.
V roku 1995 vykonáme výrub ďalšej tretiny porast, kde môžeme počítať s prírastkom pri zakmenení 06 3 m3 ročne, takže 5 x 3 je 15 m3 navyše pri priemernom speňažení duba 1 100,- Sk je to 16 500,- Sk. V roku 2000 urobíme dorub zvyšného porastu, kde počítam s maximálnym hrúbkovým prírastkom u najkvalitnejších ponechaných stromov. Ide o zvýšenie akostnej triedy asi u 10 m3 v priemere o 500,- Sk.
Zároveň prebieha aj prírastok hmoty 1,5 m3 /ha/rok. Za 5 rokov prirastie asi 7 m3 to jest 7 700,- Sk, za akosť je to 5 000,- Sk. Spolu po 10 rokoch je to 29 200,- Sk/ha.
CH/ Pri prirodzenej obnove sú zvýšené náklady na ťažbu a približovanie maximálne 10 %, čo je asi 20 Sk/m3 čiže 20 krát 300 m3 /zásoba na 1 ha/ je 6 000,- Sk/ha.
I/ Prirodzená obnova v uznaných semenných porastoch sa môže použiť na vyzdvihovanie sadeníc z náletu v obdobiach neúrody, nakoľko dub v zatienení dlhšie obdobie "sedí".
J/ Veľmi významná je aj otázka vodohospodárska. Holorub prakticky narušuje celý režim, pôda sa zbahňuje, dochádza ku splavovaniu živných látok v horných vrstvách pôdy, narušená je mikrobiologická činnosť.
K/ Prirodzená obnova rieši samozrejme aj otázku estetickú. Veď pohľad na les v štádiu zmladzovania poskytuje najkrajšie obrazy krajiny a lesného prostredia.

Po sčítaní nám vyšiel takýto ekonomický výsledok:
- Náklady na založenie lesného porastu umelou obnovou počas 10 rokov sú 175 445,- Sk/ha (v tom je aj 50 % réžia)
- Náklady na založenie lesného porastu prirodzenou obnovou počas 10 rokov sú 24 392, -Sk/ha, no bod H/ nám dáva zisk 29 200,- Sk/ha, takže máme zisk 4 808,- Sk/ha.
Celkové zhodnotenie nám dáva jasný obraz ekonomiky, že umelá obnova je o 188 253,- Sk drahšia ako prirodzená obnova duba.
Aby sme si overili teóriu, máme očíslovaných takmer 100 najkvalitnejších stromov v rozpracovaných dielcoch 91, 92, 118, 119, 120, ktoré plánujeme ponechať ešte 5 - 10, a ak nebudú zavlkatievať, i viac rokov. Pri hodnotení týchto stromov sme brali do úvahy hrúbku, výšku, zakmenenie i stručný popis koruny a stanovišťa. Po vzniku vlkatenia vplyvom svetla a zabezpečení celej plochy uvedené stromy dorúbeme a vyhodnotíme všetky ich parametre.

Z prevádzkového pohľadu môžem posúdiť príčiny nedôvery k prirodzenej obnovy :
- neskúsenosť OLH, konzervatívnosť, bránia sa užívatelia už pri vzniku LHP.
- obavy zníženia objemu pestovných prác (hlavná príčina). Ak OLH (v LS správca) miesto predpísaných 20 ha holorubu vykoná 20 ha clonného rubu, zníži tým objem na LS o 10 ha zalesňovania, 20 ha ošetrovania, 80 ha vyžínania, 80 ha náteru, 20 ha výsek krov.
Aby toto dokázal, musí systematicky spolupracovať so svojimi podriadenými, neustále vyznačovať, mapovať, zakresľovať obnovné prvky v teréne, mape, zameriavať sa na jednotlivý výber, napomáhať PZ odstraňovaním krov, sledovať semenné roky duba a iných drevín. Ak toto dokáže (vyznačovanie holorubu je najľahšie), nastane zlúčenie lesníckych úsekov, zníženie kategórie lesnej správy, zníženie o jedného technika LS, prípadne pre nízke úlohy aj nižšie osobné príplatky, až zlúčenie LS, hoci ušetril 3,6 mil. Sk. Toto sú logické obavy mojich kolegov, hoci, ako som uviedol, práca podrastovým spôsobom je omnoho náročnejšia.
Zároveň prosím všetkých kompetentných odborníkov i neodborníkov o podporu prirodzeného zmladenia duba, buka, cera ale aj ihličnatých drevín, nielen ekonomicky slabších už existujúcich OZ, ale aj bohatých, kde si ešte stále môžu dovoliť zalesňovať umelo, lebo nie je doriešená diferencovaná renta kvality lesných systémov a nie sú zohľadnené mimoprodukčné funkcie lesa vlákninových porastov. Musíme sa snažiť prijímať dary prírody, využívať jej potenciál a snažiť sa ju usmerňovať tak, aby sme dosiahli tú nenahraditeľnú nepretržitosť kolobehu lesa pre budúce generácie.

Prezentácia ukážok prirodzenej obnovy duba Po 2. zásahu ponechané jedince s možnosťou kvalitatívneho prírastku
Kotlíkový dorub nad zmladením vo výmladkovom lese Posledná fáza - dorub, ponechané jedince začínajú vlkatieť

Text: Ing. Ľubomír Dvorský, OZ Levice, LS Šahy
Foto: Ing. Ján Farkaš