Lesnícky náučný chodník Bolešov-Krivoklát

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NÁUČNOM CHODNÍKU Bolešov-Krivoklát (PDF, 1,3 MB) 
  • Kraj: Trenčiansky
  • Okres: Ilava
  • Pohorie: Biele Karpaty
  • Chránené územie: Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty, prírodná pamiatka Dračia studňa a prírodná pamiatka Krivoklátska tiesňava
  • Prístup: bus Bolešov a pešo 4,5 km (s prevýšením 95 m) po zelenej turistickej značke
  • Východisko: Bolešov, dolina Bolešovského potoka pri hranici CHKO Biele Karpaty, GPS súradnice N 49° 1'31.65" E 18° 6'57.13"
  • Trasa: Bolešov, dolina Bolešovského potoka…  – vodopád Dračia studňa – Kozie rohy – horáreň Chrastková – rozhľadňa Krivoklát – Krivoklátska tiesňav
  • Dĺžka: 8,2 km, prevýšenie 400 m
  • Čas prechodu: 3 hod.
  • Počet zastávok: 21
  • Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné
  • Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
  • Náročnosť terénu: stredne náročná trasa
  • Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je na trase Bolešov – Chrastková súbežný so zelenou turistickou značkou
  • Rok otvorenia, garant: 2007, 2018 obnova, Lesy SR, š. p., Odštepný závod Považská Bystrica
  • Kontakt: Lesy SR, š. p., Odštepný závod Považská Bystrica, Orlové 300, 017 22  Považská Bystrica, tel. 042 / 4378 211
  • Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.
  • Poznámka: Celá trasa vedie po lesnej asfaltovej ceste. Vzhľadom na jej dĺžku je vhodný skôr pre cykloturistov.
  • Údaje o náučnom chodníku boli prevzaté z webovej stránky www.naucnechodniky.eu
Využitelnosť pre školy

Náučný chodník je najmä v časti pri obci Krivoklát vhodný pre terénne vyučovanie.

Názvy informačných panelov
  1. Činnosť lesníkov
  2. Lesné hospodárstvo
  3. Program starostlivosti o les
  4. Lesná pedagogika
  5. Lesnícka mapa
  6. Ochrana lesa
  7. Hraničný kopec
  8. Snehová jama
  9. Lesnícke znaky
  10. Výchova lesných porastov
  11. Lesná cesta
  12. Odvozné miesto
  13. Obnoviteľné zdroje energie
  14. Dôležitosť vody v prírode
  15. Fauna
  16. Flóra
  17. Vtáctvo našich lesov
  18. Horáreň Chrastková
  19. Vršatské bradlá
  20. Krivoklátske lúky
  21. Dračia studňa
ZAUJÍMAVOSTI NA TRASE A V OKOLí

Pri vstupe od obce Krivoklát prechádzame cez nádherný prírodný úkaz – PP Krivoklátsku tiesňavu.  Vstupná tabuľa Krivoklátska tiesňava Pokračujeme po asfaltovej lesnej ceste stredne náročnej na fyzickú kondíciu, vhodnú najmä pre cyklistov. Prechádzame okolo PP Krivoklátske lúky, ktoré sú v skorom letnom období bohato zakvitnuté desiatkami druhov orchideí. Na trase sa nachádza rozhľadňa s nádherným pohľadom na Vršatské bradlá. V najvyššom bode chodníka, pri horárni Chrástková, v nadmorskej výške 550 m n. m. si môžeme posedieť pri altánku, opiecť slaninku pri ohnisku a preštudovať viacero náučných tabúľ. Môžeme sa dozvedieť, že práve v týchto lesoch sa liečil známy barokový básnik Hugolín Gavlovič a napísal tu svoje najznámejšie mravoučné dielo „Valaská škola mravúv stodola“. Asfaltová lesná cesta nás ďalej vedie okolo vápencových brál Kozie rohy a následne k Dračej studni. Tu voda vytvorila najkrajší a najmohutnejší penovcovo-travertínový útvar v Bielych Karpatoch. Je to prírodná pamiatka s vodopádmi, ktoré vyniknú nielen na jar po roztopení snehov, ale aj v zime, kedy sa tu tvoria krásne ľadové cencúle. Obsahuje množstvo cenných fosílií pravekých mäkkýšov. Pohľad z rozhľadne na Vršatské bradlá s ohniskom pri horárni Chrástková.  Na 21 zastávkach môžu návštevníci vidieť informácie o činnosti lesníkov, lesnom hospodárstve, programe starostlivosti o les, lesnej pedagogike, lesníckej mape, ochrane lesa, hraničnom kopci, snehovej jame, lesníckych znakoch, výchove lesných porastov, lesnej ceste, odvoznom mieste, obnoviteľných zdrojoch energie, o dôležitosti vody v prírode, faune, flóre, vtáctve našich lesov, o horárni Chrástková, Vršatských bradlách, Krivoklátskych lúkach a Dračej studni.

Bolešov. Obec v Ilavskej kotline západne od Ilavy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1331. Obyvatelia si od neďaleko sídliacich benediktínskych mníchov osvojili ovocinárstvo. Leží na železničnej trati Trenčianska Teplá – Lednické Rovne (slepá odbočka z Považskej železnice), uvedenej do prevádzky v roku 1910. V roku 1943 bola do obce včlenená obec Piechov. Najstaršou pamiatkou je pôvodne renesančný kaštieľ v Piechove zo 17. storočia, neskôr barokovo a romanticky upravený. Zo sakrálnych stavieb je najstaršou kaplnka sv. Jána Nepomuckého z konca 18. storočia v severnej časti obce, no najväčšou je rímskokatolícky kostol sv. Ondreja apoštola z roku 1939. Stavba nového kostola na mieste pôvodného barokového z roku 1674 a zbúraného v roku 1937 sa uskutočnila podľa návrhu kaplána Štefana Samáka a projektu architekta Milana Michala Harminca.

Prírodná pamiatka Dračia studňa. Chránené územie v Bolešovskej doline pod hrebeňom Kráľov Biely vrch – Zelená v severnej časti Bielych Karpát vyhlásené v roku 1993 na ochranu formy georeliéfu – penovcovej kopy, najväčšej v Bielych Karpatoch, s jediným bielokarpatským vodopádom. Penovec pravdepodobne obsahuje cenné fosílie kvartérnych mäkkýšov a chránených druhov fauny a flóry. Geologické podložie tu tvorí tenkorytmický flyš – striedajúce sa pieskovce a ílovce –, na ktorých tu vznikli zosuvy. Z prameňa, ktorý vyviera pozdĺž zlomu, a z bočnej zdrojnice Bolešovského potoka, sa usadili na zosuvnej akumulácii mohutné vrstvy penovca, ktorý miestami prechádza až do travertínu.

Chrastková. Horáreň v lúčnatom sedle (550 m n. m.) medzi dolinami Bolešovského potoka a Krivoklátskeho potoka v severnej časti Bielych Karpát. Horáreň, dosiaľ obývanú bez elektrického prúdu, spomína už kňaz a barokový básnik Hugolín Gavlovič, ktorý si tu istý čas liečil pľúca, v úvode svojho diela Valaská škola mravúv stodola (1755). Sedlo je najvyšším miestom na trase lesníckeho náučného chodníka.

Prírodná pamiatka Krivoklátske lúky. Chránené územie v závere doliny Krivoklátskeho potoka v severnej časti Bielych Karpát severozápadne od Krivoklátu vyhlásené v roku 1993 na ochranu lokality pestrých trávnych spoločenstiev s výskytom ohrozených, chránených a vzácnych druhov fauny a flóry s mnohými druhmi orchideí. Najväčšie zastúpenie zo všetkých vstavačovitých rastlín tu má vzácna päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea).

Prírodná pamiatka Krivoklátska tiesňava. Chránené územie v severnej časti Bielych Karpát nad horným koncom obce Krivoklát vyhlásené v roku 1989 na ochranu cenného geomorfologického javu – tiesňavy Krivoklátskeho potoka v bradlovom tvrdoši – s výskytom vzácnych vápnomilných rastlinných a živočíšnych druhov.

Krivoklát. Obec v severnej časti Bielych Karpát severozápadne od Ilavy. Prvá písomná zmienka je z roku 1439. Patrila panstvu Vršatec. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, odchádzali tiež na sezónne práce. V obci bola píla, mlyn a pálenica. Dodnes sa zachovala potočná radová zástavba. Obec je známa výrobou hranových a klarinetových píšťal s pierkom.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Biele Karpaty. Veľkoplošné chránené územie vyhlásené v roku 1979 na slovenskom území Bielych Karpát zhruba medzi Skalicou a Púchovom v dvoch častiach s prerušením v okolí Vrboviec severne od Myjavy. Neveľkými výbežkami siaha i do susedných geomorfologických celkov: Chvojnickej pahorkatiny, Myjavskej pahorkatiny i Považského podolia. Predmetom ochrany je mozaika lesných spoločenstiev, druhovo bohatých lúk, pasienkov, políčok a remízok, zvyšujúcich druhovú diverzitu, s charakteristickým rozptýleným kopaničiarskym osídlením s prvkami ľudovej architektúry, ktoré prispieva k osobitému krajinnému rázu. Reliéf so zaoblenými chrbtami a hlboko vrezanými dolinami miestami akcentovaný ostrými i skalnými vyvýšeninami vyplýva z geologickej stavby a vývoja. Územie kulminuje výškou 970 m n. m. Veľkou Javorinou/Velkou Javořinou s vrcholom na slovensko-českej štátnej hranici. Ďalšími vysokými vrchmi v CHKO sú: Chmeľová (925 m), Veľký/Velký Lopeník a Kobylinec (oba 911 m). Dominantne územie CHKO tvorí flyšové pásmo, t. z. striedajúce sa paleogénne pieskovce, ílovité bridlice, sliene a ílovce. Od oblasti Cetuny až po Lednicu vstupuje na juhovýchodný okraj CHKO bradlové pásmo s mezozoickými karbonátovými horninami. Ide o rôzne druhy vápencov vo forme šošoviek a krýh, tvoriace často výrazné vyvýšeniny obklopené mäkšie modelovaným reliéfom na ich relatívne menej odolnom obale, budovanom napr. pieskovcami, zlepencami, slieňmi či slienitými bridlicami. Porasty tvoria prevažne bučiny, bukové dúbravy, na sutinách lipové a jaseňové javoriny a na bralnatom reliéfe až stepné spoločenstvá. Osobitým javom Bielych Karpát sú lúčne spoločenstvá s bohatým výskytom druhov z čeľade vstavačovitých, medzi ktorými sú hmyzovník Holubyho, vstavačovec Fuchsov Soóv, vstavač obyčajný, v. počerný, z iných vzácnych druhov ľalia cibuľkonosá i popolavec dlholistý moravský. Územie je bohaté na mnohé vzácne a chránené bezstavovce, napr. motýle jasone (červenooký a chochlačkový) a modráčiky (bahniskový a krvavcový), stavovce, napr. mlok obyčajný, užovka stromová i hladká, jašterica živorodá a múrová, i vtáky, napr. sokol sťahovavý, bocian čierny a výr skalný. Miestami sa vyskytuje vydra riečna a z veľkých šeliem rys ostrovid a mačka divá. Na CHKO nadväzuje za slovensko-českou štátnou hranicou Chráněná krajinná oblast Bílé Karpaty s omnoho väčšou rozlohou, miestami presahujúca z Bielych Karpát až do Dolnomoravského úvalu a Vizovickej vrchoviny.