Šútovská skala
- Typ cieľa: Prírodná zaujímavosť
- Krátky popis: Biotechnická konštrukcia - melioračne zalesnený odstrel skalnej steny
- Podrobnejší popis: Šútovská skala vznikla pri stavbe Krpelianskej priehrady v 50. rokoch 20. storočia na rieke Váh. Do nebezpečnej a rušivo pôsobiacej holej skalnej steny boli vystrieľané terasy, navezená zem a vysadené stromy a kry.
- Obec: Šútovo
- Okres: Martin
- Kraj: Žilinský
- Obdobie návštevy: Celoročne
- Prístup: Informačná tabuľa sa nachádza na odpočívadle, asi 200 metrov pred odbočkou na obec Šútovo smerom z obce Kraľovany. Samotná skala je neprístupná.
- Náročnosť trasy: Nenáročná
- Zaujímavosti v okolí: Šútovský vodopád (6 km)
- Dátum odhalenia: 29. 04. 2008
- GPS súradnice: N 49°08'54.4" E 19°05'35.4"
- Vhodná pre:
- Informačná tabuľa VLM Šútovská skala (PDF, 490 kB)
- Informačný leták VLM Šútovská skala (PDF, 1,2 MB)
- Reportáž RTVS
- Podrobnejší popis: Šútovská skala, teda jej skalná stena, je dôsledok stavby Krpelianskej priehrady v 50. rokoch 20. storočia na rieke Váh. Podľa plánov výstavby padli za obeť tomuto dielu pôvodná cesta spájajúca Martin s Liptovským Mikulášom a časť železničnej trate Žilina-Košice. Nové dopravné trasy teraz vedú severným brehom priehrady vo väčšej výške. Pre nedostatok miesta v jednej časti bola odstrelená časť kopca, čím sa odkryla vápencová stena vysoká 64 m so sklonom 60°. Rušivý dojem, ktorým pôsobila vápencová stena a padajúce skaly ohrozujúce plynulosť dopravy si vyžiadali sanačné práce. Tie boli realizované v roku 1960 podľa projektu Lesoprojekty v dvoch etapách. V prvej etape sa v skalnej stene terasovitým odstrelom vytvorilo šesť terás šírky päť metrov a s dĺžkou 402 m. V strede každej terasy bola vyhĺbená ryha široká 50 cm a hlboká 30 cm. V druhej etape bolo do rýh navezených 160 ton pôdy (160 m3). Pôda vyplnila ryhy a zvyškom boli pokryté obnažené časti tak, aby minimálna vrstva navezenej pôdy dosahovala päť centimetrov. Následne bola celá plocha orientovaná juhovýchodne zalesnená smrekovcom, borovicou čiernou a kosodrevinou. Okrem drevín boli vysadené aj kríky ako rakytník, dráč, vtáčí zob a bršlen. Výsadba bola miestami doplnená výpletovými plôtikmi a záchytnými plotmi z pletiva a podvalov. Za 75 rokov od zalesnenia sa obnažená skala stratila v zápoji borovíc, rakytníkov, dráčov, briez a smrekovcov.
