Šútovská skala

  • Typ cieľa: Prírodná zaujímavosť
  • Krátky popis: Biotechnická konštrukcia - malioračne zalesnený odstrel skalnej steny
  • Podrobnejší popis: Šútovská skala vznikla pri stavbe Krpelianskej priehrady v 50. rokoch 20. storočia na rieke Váh. Do nebezpečnej a rušivo pôsobiacej holej skalnej steny boli vystrieľané terasy, navezená zem a vysadené stromy a kry.
  • Obec: Šútovo
  • Okres: Martin
  • Kraj: Žilinský
  • Obdobie návštevy: Celoročne
  • Prístup: Informačná tabuľa sa nachádza na odpočívadle, asi 200 metrov pred odbočkou na obec Šútovo smerom z obce Kraľovany
  • Náročnosť trasy: nenáročná
  • Zaujímavosti v okolí: Šútovský vodopád (6 km)
  • Dátum odhalenia: 29.04.2008
  • GPS súradnice: N 49°08'54.4" E 19°05'35.4"
  • Vhodná pre:

  

  • Podrobnejší popis: Šútovská skala, teda jej skalná stena je dôsledok stavby Krpelianskej priehrady v 50. rokoch 20. stor. na rieke Váh. Podľa plánov výstavby padli za obeť tomuto dielu dve pôvodné cesty spájajúce Martin s Liptovským Mikulášom a Žilinu s Košicami. Nové cesty teraz vedú severným brehom priehrady vo väčšej výške. Pre nedostatok miesta v jednej časti bola odstrelená časť kopca, čím sa odkryla vápencová stena vysoká 64 m so sklonom 60°. Rušivý dojem, ktorým pôsobila vápencová stena a padajúce skaly ohrozujúce plynulosť cestnej premávky si vyžiadali sanačné práce. Tie boli realizované v roku 1960 podľa projektu Lesoprojekty v dvoch etapách. V prvej etape bol vytvorený záchytný pás. Ten vznikol terasovitým odstrelom, čí sa vytvorilo šesť terás šírky päť metrov a s dĺžkou 402 m. V strede každej terasy bola vyhĺbená ryha široká 50 m a hlboká 30 m. V druhej etape bolo do rýh navezených 160 ton pôdy (160 m3). Pôda vyplnila ryhy a zvyškom boli pokryté obnažené časti, tak aby minimálna vrstva navezenej pôdy dosahovala päť centimetrov a celá plocha orientovaná juhovýchodne bola zalesnená smrekovcom, borovicou čiernou, kosodrevinou. Okrem drevín boli vysadené aj kríky ako rakytník, dráč, vtáčí zob a bršlen. Pás bol miestami doplnený výpletovými plôtikmi a záchytnými plotmi z pletiva a podvalov. Za päťdesiat rokov od zalesnenia sa obnažená skala stratila v zápoji borovíc, rakytníkov, dráčov, briez a smrekovcov.