Prírode blízke postupy v praktickej činnosti lesného hospodára
V niekoľkoročnej aktivite o zakladanie tzv. objektov Pro Silva treba vidieť len snahu o založenie určitej databázy lesných porastov v rôznych prírodných podmienkach , v ktorých sa na základe vopred stanovených hospodárskych opatrení detailnejšie sleduje dosiahnutie cieľového stavu týchto porastov. V prípade smrečín ide dlhodobo o úpravu drevinového zloženia, ktoré má zodpovedať konkrétnym podmienkam stanovištia a zabezpečenie bezpečnosti produkcie pestovaním trvalo etážových porastov.
Organizovanie lesníckych dní v týchto objektoch je tou správnou cestou na odovzdanie a výmenu praktických skúseností v každodennej činnosti lesného hospodára, pretože aj keď cieľ je spoločný, praktických riešení na jeho dosiahnutie môže byť viac.
Zabezpečenie takéhoto stretnutia nie je jednoduchá a každodenná udalosť, preto využívam formu písaného článku na oboznámenie s vykonanými hospodárskymi opatreniami vo vybranom lesnom poraste.
Súčasný stav smrekových porastov nezodpovedá hore uvedenému cieľovému stavu , preto sa s ich prestavbou začína v mladšom veku , aby sa vytvoril dostatočný časový priestor na vznik a formovanie ďalších stromových vrstiev ( etáži ) v rámci existujúcich materských porastov. Existuje však veľká skupina lesných porastov , ktoré vzhľadom na svoj vek a priestorovú výstavbu už nie je možné výškovo ani hrúbkovo rozdiferencovať , ide predovšetkým o lesné porasty tesne pred, alebo vo veku začatia obnovy. Otázka znie, ako ďalej s ich obhospodarovaním, ktoré bude v súlade s požadovaným cieľovým stavom?
Pre praktické riešenie tejto otázky som vybral modelový lesný porast z génovej základne pre drevinu smrek, ktorého históriu obhospodarovania predstavuje tabuľka č. 1:
Tabuľka č. 1 – Plánovaná a skutočná ťažba dreva v dielci 290a
|
Vek |
Zásoba |
Plán. ťažba |
Skut. ťažba |
Plán. inten. |
Skut. inten. |
CBP |
|||
|
rok |
m3 |
m3/ha |
m3 |
m3/ha |
m3 |
m3/ha |
% |
% |
m3/ha |
1969 - 1978 |
75 |
5466 |
500 |
200 |
22 |
227 |
25 |
4 |
4 |
|
1979 - 1991 |
85 |
7195 |
518 |
600 |
43 |
1722 |
124 |
8 |
24 |
43 |
1992 - 2001 |
100 |
7764 |
570 |
200 |
15 |
443 |
33 |
3 |
6 |
176 |
2002 - 2011 |
110 |
8537 |
612 |
3530 |
253 |
2143 |
154 |
41 |
25 |
75 |
2012 - 2021 |
120 |
7795 |
636 |
1950 |
159 |
|
|
25 |
|
178 |
Ak pestovný systém obhospodarovania lesných porastov reprezentovaný hospodárskym spôsobom chápeme, ako súbor hospodárskych opatrení od založenia po ukončenie obnovy lesného porastu , tak z uvedeného prehľadu vidieť, že daný porast bol pripravovaný na spôsob obhospodarovania formou rúbaní ( holorub, maloplošný clonný rub ), kde na základe porovnania ťažbových predpisov viacerých lesných porastov môžeme konštatovať, intenzívne obhospodarovanie v prvej polovici rubnej doby , zníženie ťažbovej intenzity, prípadne bez zásahový režim pred vekom začatia obnovy a nástup obnovnej ťažby dreva, pričom jej podstatná časť je predpísaná v druhej polovici obnovnej doby.
Pri rubnej dobe 110 rokov a obnovnej dobe 40 rokov je navrhovaná ťažba dreva v danom vybranom lesnom poraste vo veku 100 rokov (LHP 1992-2001) vo výške 15 m3/ha úplne nedostatočná až kontraproduktívna, pričom tento nedostatok sa kompenzuje v ďalšom decéniu(LHP 2002 – 2011) navrhovanou ťažbou vo výške 253 m3/ha. Ak by sa mali dodržať stanovené časové rámce obnovy a navrhované výšky obnovných ťažieb , určite by to nebolo možné cestou podrastového hospodárskeho spôsobu. Na viac teraz už len môžeme skonštatovať , že uplynulých 30 rokov (1970 – 2000) sme mohli efektívnejšie a hlavne bezpečnejšie pracovať na zmene štruktúry tohto porastu.
Ak sa vrátime k podstate položenej otázky a snahe pestovať diferencované drevinovo zmiešané lesné porasty, budeme musieť opustiť časové rámce rubnej zrelosti a použiť taký pestovný systém obhospodarovania, ktorý daný lesný porast využije na vznik, ochranu a diferenciáciu následného porastu počas dlhej zmladzovacej doby ( doba od vzniku po úplné odclonenie následného porastu) .
Takýto pestovný systém je založený na individuálnom prístupe ku každému jednotlivému stromu , ktorého rubná zrelosť je daná cieľovou hrúbkou a podpore stromovej diferenciácie od najmladších vekových štádií. Bližšie je prestavený na internetovej stránke Pro Silvy a tiež v predchádzajúcich príspevkoch. Bol úspešne zrealizovaný v kláštorných lesoch rakúskeho mesta Schlägl, pomocou tohto systému obhospodarovania lesných porastov sa prakticky podarilo v priebehu 50-tich rokov previesť pôvodne rovnoveké smrekové porasty na trvalo etážové. Pretože hospodárime v identických prírodných podmienkach z pohľadu nadmorskej výšky a drevinovej skladby používame tento praxou overený pestovný systém na prestavbu našich lesných porastov. V nasledujúcej časti je popísané jeho použitie v posledných dvoch decéniách na tomto lesnom poraste.
Dlhodobý pestovný cieľ v dielci 290a.
Súčasný materský lesný porast chápeme, ako „ prípravný les “ , ktorý chceme cez postupné, dlhodobejšie a menej intenzívne odoberanie drevnej zásoby využiť na prirodzený vznik následného cieľového porastu, na ochranu umele vnesených drevín pôvodného zastúpenia, ktoré v súčasnosti v tomto poraste chýbajú, na rozdiferencovanie následného cieľového porastu reguláciou svetelného pôžitku cez dlhšiu zmladzovaciu dobu a v neposlednom rade využiť schopnosť stromov strednej hrúbkovej triedy zvýšiť drevnú produkciu ich uvoľnením a zvýšením prístupu svetla k ich korunovej časti.
Hospodárske opatrenia v rokoch 2002 – 2011.
Základné údaje: dielec – 290a00, vek – 110 r., výmera –
Predpis LHP: okrajový clonný rub, 2 východiská obnovy,
Hrubá kmeňovina s ojedinelým prirodzeným zmladením smreka na kalamitou presvetlených miestach, v pôdnom kryte dominuje čučoriedka.
V roku 2003 vykonané presvetlenie na dvoch východiskách obnovy vo výške
V roku 2007 zmena pestovného systému , technologické sprístupnenie porastu pre vytvorenie technických podmienok na ťažbu dreva podľa individuálneho posúdenia každého stromu a celoplošný zdravotný výber vo výške
Každá zmena pestovného systému zvlášť vo fáze obnovy porastu nesie v sebe riziko, že sa nepodarí naplniť cieľový zámer, ak bol porast v rámci iného pestovného systému dlhodobo vychovávaný viac menej vo vyššom zakmenení , nižšou intenzitou výchovných ťažieb dreva a statické parametre jednotlivých stromov / veľkosť koruny a poloha ťažiska / zvyšujú riziko rozvratu porastu vetrovou, prípadne snehovou kalamitou. Z tohto titulu bolo v tomto roku v prvej fáze zmeny hospodárenia vykonané len nevyhnutné sprístupnenie a odstránené stromy, ktoré najviac ohrozovali celkovú stabilitu porastu. Celkovo vykonanú ťažbu za uvedené obdobie vo výške
Plánovaná zmena drevinového zloženia následného cieľového porastu bola realizovaná cez sériu niekoľkých predsadieb podľa tabuľky č. 2:
Tabuľka č. 2 – Realizované predsadby
Hospodárske opatrenia v rokoch 2012 – 2021.
Predpis PSoL: Jednotlivý výberkový rub ,
Pri realizácií tejto plánovanej ťažby dreva treba mať stále na pamäti , že akékoľvek neuvážené a intenzívne prelomenie korunového zapoja môže vyvolať oslabenie zostávajúcej časti porastu a jej následné vysoké ohrozenie vetrom prípadne snehom.
Z tohto dôvodu bude táto ťažba zrealizovaná v dvoch obdobiach so 6 ročným odstupom v celkovej výške 80% celkového predpisu , pričom 20% plánovaného objemu sa rezervuje na prípadnú kalamitu.
V roku 2012 bola vyznačená ťažba dreva na realizáciu v roku 2013.
Kým v prvom zásahu dominoval len zdravotný výber, v tomto roku sme pristúpili na základe aktuálneho stavu porastu k uplatneniu zrelostného výberu , ktorý bol čiastočne doplnený ďalšími ozdravnými opatreniami. Celkovo bolo vyznačených 334 ks stromov o priemernom objeme