Lesník 5/2006: Večne spievajú lesy? 1.časť

Vo Vigelandovom parku v  Osle je fontána Osudu. Znázorňuje mužov spoločne nesúcich životné bremeno. Každý ho znáša inak. Jednému sa podlamujú kolená, druhý kráča bezstarostne, tretí v hlbokom zamyslení. Možno podobne spolu nesieme aj  náš lesnícky osud. Niekto sa bojí zajtrajšieho dňa, pre iného je les „gombičkou“, ďalší viac pozoruje a premýšľa.

Autor nasledujúceho príspevku nepochybne patrí do poslednej skupiny. Svoj život spojil s výberkovými lesmi Smolníka, stará sa o ne, pretvára ich a určite aj miluje. Možno polemizovať s jeho názormi, nemožno však spochybniť váhu jeho slov. Tie sú podopreté hlbokým zaujatím a mnohoročnou skúsenosťou. Je dobre, že máme takýchto kolegov.

Večne spievajú lesy?

Ladislav ALCNAUER

Prichádza nová jar a s ňou sa prebúdza k životu všetko živé. Nastal čas obnovy lesa, čas očisty tela a duše. Nastal čas, aby sa mohli nové myšlienky a názory dostať do úrodnej pôdy, čas zbaviť sa starých zaužívaných praktík v obnove lesa a s tým súvisiacim spôsobom obnovných ťažieb. Nastal čas, keď sa chcem s vami kolegovia lesníci podeliť o štyridsaťročné skúsenosti lesníka a vysloviť svoje názory na vývoj a smerovanie nášho lesníctva.

Viem, že nie všetci budú súhlasiť s mojimi názormi, no i napriek tomu ich zverejním a vopred sa teším na polemiku s odborníkmi i laikmi.

Naším cieľom sa musí stať pestovanie a zachovanie trvalých, vekovo, druhovo diferencovaných, zdravých lesných porastov pre ďalšie generácie. Preto je potrebné postupne prejsť od lesa vekových tried k prírode blízkemu pestovaniu lesov všade tam, kde sú k tomu vytvorené vhodné prírodné podmienky.

Zmena myslenia

Najjemnejším spôsobom je výberkový spôsob hospodárenia, ktorý je založený na ťažbe jednotlivých stromov ako nositeľov prírastku pri zachovávaní kritérií piatich základných výberkových princípov. Aby sme mohli pristúpiť k tomuto spôsobu hospodárenia je v prvom rade potrebná zmena myslenia oproti rúbaňovému spôsobu hospodárenia. Mám tým na mysli podrastné formy, kde sa po zaistení prirodzeného zmladenia vykonávajú doruby v pásoch.

Pri výberkovom spôsobe nie je cieľom len prirodzené zmladenie, hlavný je trvalý zvýšený prírastok bez porušenia prirodzeného ekosystému. Vek a rubná doba strácajú svoj význam. Cieľom je dopestovanie kvalitných kmeňov rubnej zrelosti, udržiavanie a úprava rovnovážneho stavu a štruktúry porastu, trvalé zachovanie ekosystému citlivým zasahovaním do všetkých vrstiev porastu a zabezpečenie trvalého nepravidelného prirodzeného zmladenia.

To je potrebné chápať v širších súvislostiach.

Každý zásah s citom

Každý zásah v poraste musí byť vykonávaný s citom a na vysokej odbornej úrovni. To, že je to všetko možné realizovať v prevádzke, chcem potvrdiť vlastnými skúsenosťami z výberkového spôsobu hospodárenia, ktorým sa intenzívne zaoberám posledných 16 rokov v oblasti Smolníckej Osady pod Kloptaňou. Trinásť rokov som pracoval na výmere lesného obvodu 430 ha, terajšia rozloha je 710 ha. Výmeru uvádzam preto, lebo je dôležitá v prípade zväčšovania výmery na 1000 ha a vyššie na jedného lesníka, čo už ohrozuje výberkový spôsob hospodárenia.

Každý porast pred ťažbou sa vyznačí a rozčlení približovacími linkami širokými 2,5 - 3 m, vzdialenosť medzi linkami je 30 - 40 m. Ťažba sa prevádza smerovou stínkou k približovacím linkám. Hrubé kmene sa krátia na 2 až 3 ks, jednotlivo sa vyťahujú ŠLKT. Nie je možné použiť metódu zberného lana. Kmene vyťažené zo strednej vrstvy porastu sa vyťahujú jednotlivo, aby nedochádzalo k poškodeniu stojacich kmeňov a podrastu, pretože kvalita a stav budúcich výberkových a trvalých lesov stojí na kvalite vykonávaných prác. Preto sú v týchto podmienkach nevhodné výberové konania dodávateľov. Tu sú potrebné stále vysoko kvalifikované pracovné skupiny, ktoré budú za svoju prácu finančne zvýhodnené.

Ťažbou v hornej a strednej vrstve porastu sa zároveň dostáva svetlo do spodnej časti porastu a tým regulujeme prirodzené zmladenie, stav nárastov a rast spodnej vrstvy. Uhadzovaním haluziny sa uvoľňujú približovacie linky a prirodzené zmladenie. V ihličnatých nárastoch sa vykonáva prestrihávka za účelom zníženia počtu stromčekov, zároveň vytvorenia predpokladu silnejšej koreňovej sústavy. V listnatých nárastoch odstraňujeme rozrastlíky a tiež znižujeme množstvo kmienkov. V ďalších prerezávkových zásahoch zasahujeme do úrovne. V ihličnatých je snaha už v mladších porastoch hrúbkovo a výškovo rozvrstviť porast, aby bola v budúcnosti zabezpečená trvalá možnosť ťažby rubne zrelých kmeňov a zabezpečený nezávislý rast. V listnáčoch (v našich podmienkach buk) postupujeme špecificky. Buk pestujeme v skupinách a v zápoji do prebierkového veku. Jednotlivé buky v nárastoch a v prerezávkach podľa potreby odstraňujeme. Od prebierkového veku postupným rozpájaním korún získavame kvalitné kmene. Týmto problémom sa v časopise LES zaoberal prof. Milan Saniga, ktorý potvrdil možnosť jemnejšieho spôsobu pestovania listnáčov.

Okrem toho odstraňujeme u buka i kmene strednej vrstvy, ktoré vlkovatejú a berú svetlo spodnej vrstve.

Ladislav ALCNAUER je lesník na LO Kloptaň, LS Margecany, OZ Košice

(pokračovanie v Lesníku č.6)