Lesník 7-8/2005: Skúsenosti s obnovou porastov na LHC Rimavská Sobota

 

Skúsenosti s obnovou porastov na LHC Rimavská Sobota

Peter PAUČO

Lesný hospodársky celok Rimavská Sobota leží na juhu stredného Slovenska. Patria do neho lesy v okolí mesta Rimavská Sobota. Terén sú roviny a pahorkatiny v nadmorskej výške 200-350 m n.m. Výmera lesnej pôdy je 4 690 ha, katastrálna výmera je 26 200 ha. Prevažnú časť 4 470 ha tvoria lesy hospodárske. Najviac zastúpené sú dreviny dub - cer, hrab, dub letný ,dub zimný a borovica sosna. Lesný hospodársky plán platí na roky 1997-2006. Obnova porastov sa vykonáva podrastovým a holorubným spôsobom.

Na obnovu lesa nepriaznivo vplývajú nasledovné faktory:

Nízka hladina atmosférických zrážok, dlhé periódy bez zrážok vo vegetačnom období a vysoké teploty často nad 30°C.Priemerné ročné zrážky sú 631 mm. V poslednom období bolo viac suchých rokov v ktorých zrážky dosahovali len okolo 450 mm.

Dlhé periódy medzi semennými rokmi duba ako hlavnej dreviny. Počas platnosti LHP-8 rokov bol len jeden významný semenný rok.

V predpísanom obnovnom zastúpení je hlavná drevina, ktorá sa v poraste nenachádza, alebo je tam len v minimálnom zastúpení.

Hustý porast krovín, alebo zmladenia, ktoré nie sú hlavnými drevinami obnovného zastúpenia.

Uvedené skutočnosti majú rozhodujúci vplyv na úspešnosť obnovy a zabezpečenie mladých lesných porastov. Pri obnove lesa viac ako pri ostatnej činnosti zvádza lesník svoj neustály súboj s prírodou, ktorej nemožno prikazovať aby sa správala tak, ako by sme si želali. Môže však neustálym pozorovaním, spoznávaním miestnych pomerov a vlastnými nápadmi dosiahnuť, aby nebol pasívnym divákom, ale účastníkom diania, v ktorom je víťazom tak príroda ako aj hospodár. Trvá to pravda nejaký čas kým sa teoretické vedomosti získané v škole znásobia praktickými skúsenosťami. Nie každý vie odpozorovať dôležité skutočnosti a uplatniť ich v praxi a preto sú v práci u jednotlivcov dosť podstatné rozdiely. V neposlednej miere je to aj stavovská hrdosť a profesionálny vzťah k práci. Najmä prirodzená obnova vyžaduje, aby hospodár poznal podmienky za akých môže dosiahnuť úspech.

Prirodzená obnova je biologicky najvhodnejší a najekonomickejší spôsob obnovy. Sme si toho vedomí, aj keď vzhľadom na naše pomery sa nedá všade uplatniť, robíme všetko pre to, aby jej podiel bol čo najvyšší. Pri prirodzenej obnove sa používa podrastový spôsob obnovy formou maloplošných okrajových rubov. Uplatňujeme ho najmä v porastoch so zastúpením duba, v ktorých je rôznym podielom zastúpený dub - cer a hrab. Posledne menovaný značne komplikuje, niekde doslova znemožňuje prirodzenú obnovu duba. Po prvej fáze - presvetlení sa ako prvý objaví hrabový nálet, niekedy sa už tam nachádza a čaká na vhodné podmienky. Ako som už spomenul úrody duba nie sú také časté, aby sa zásahy robili len v semennom roku. Na ten si treba počkať rôzne dlhú dobu. Staršie dubové porasty rodia väčšinou slabšie, po presvetlení niekde začnú presychať koruny a očakávaný efekt presvetlenia, zvýšená fruktifikácia, sa nedostaví. Zatiaľ hrab okupuje z časti alebo i celú obnovovanú plochu. Aj keď sa hrab na obnovných prvkoch v prvej fáze vybral, v okolí je ho dostatok, aby častými a bohatými úrodami zasýpal obnovné prvky. Ak zmladenie hraba, ale aj ďalších drevín dosiahne taký rozsah, že ohrozuje dosiahnutie predpísaného obnovného zastúpenia duba ako hlavnej dreviny, neostáva iné len v semennom roku duba uvoľniť plochy, na ktorých očakávame jeho zmladenie. V tomto smere nám dodali odvahy skúsenosti z OZ Levice s aplikáciu prostriedku Roundup a Roundup biaktiv. Aj keď sme ho v menšom rozsahu používali aj predtým, nie na tento účel. V letných mesiacoch, keď už vieme odhadnúť stupeň úrody duba, plochy kde predpokladáme opad semena ošetríme 3-5% roztokom Roundupu. Treba to urobiť dôsledne, kvalita práce sa ukáže za 14 dní. Tam, kde nežiaduci nálet bol príliš hustý, treba postrek miestami zopakovať. Následne je vhodné urobiť prípravu pôdy. Na tento účel používame Nardy - brány /ťažké 6 kotúčové disky ťahané výkonnejším traktorom/.Prípravu pôdy je dobre urobiť pred opadom semena. Pokiaľ sa nestihne, aj neskôr v jeseni. Na jar sa dostavia výsledky a verte stoja za to! Postupne začne schádzať najprv zimný dub neskôr asi o dva týždne letný. Semeno postupne vzchádza asi mesiac.Pohľad na takúto plochu je najväčšou odmenou hospodára. Nie je to ešte definitívne víťazstvo, ale je to najlepší základ nie len pre súčasného hospodára, ale aj pre ďalšie generácie lesníkov, ktorí sa budú v budúcnosti o vývoj porastu starať.

Úmyselne som začal popisom komplikovanejšieho spôsobu obnovy, pretože sa u nás vyskytuje dosť často. Klasický postup poznajú všetci kolegovia, ktorí sa zaoberajú obnovou porastov v podobných podmienkach. Pri vhodných podmienkach to ide s minimom nutných zásahov vo vhodnom čase.

Veľmi dobré podmienky na prirodzenú obnovu duba boli po dlhej pauze po úrode duba v r.2003, kedy bola v tejto oblasti veľmi dobrá úroda dubového semena. Mimo prirodzenej obnovy sme si zabezpečili semeno na výsev do škôlky i na obnovu lesa sejbou na jar 2004.

 

Peter Paučo je pestovateľ LS Rimavská Sobota

Foto: Ing. Peter Ružička, OZ Rimavská Sobota