KARPATY PL - SK

Obrázok Logo PL SK

Európsky fond regionálneho rozvoja

Program Interreg V-A Poľsko - Slovensko 2014 -2020

Europejski Fundusz Rozwoju Regionalnego

Programu Współpracy Transgranicznej Interreg V-A Polska-Słowacja

 

Názov projektu: Spoločne za zachovanie a obnovu biodiverzity karpatských horských ekosystémov

Tytuł projektu: Wspólne działania na rzecz przywrócenia i utrzymania różnorodności biologicznej karpackich ekosystemów górskich

Vedúci partner / Partner wiodący

LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66  Banská Bystrica
www.lesy.sk

Partner 1 / partner 1

Uniwersytet Rolniczy im. Hugona Kołłątaja w Krakowie

www.urk.edu.pl
 

Partner 2 / partner 2

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum

www.nppc.sk

Termín realizácie / Termin realizacji 02-2019 – 10-2021
Celková výška proj. / Całkowita wartość proj. 594 387,41
Financovanie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja /Dofinansowanie z Europejskiego Funduszu Rozwoju Regionalnego 85 %

Štátny rozpočet / Środki z budżetu państwa

LESY SR - 5 %

Uniwersytet Rolniczy -   0 %

NPPC – 15 %

Vlastný vklad / Wkład własny

LESY SR - 10 %  

Uniwersytet Rolniczy – 15 %

NPPC – 0 %

 

AKTIVITY PROJEKTU

Úvodná konferencia

Spoločné ručné kosenie - OZ Prešov

Propagácia projektu

Spoločné ručné kosenie - OZ Liptovský Hrádok

Prezentácia kartáčového zberača

Online záverečná konferencia

Metodická príručka

 

Opis projektu / Opis projektu

Územie Karpát je tvorené komplexmi pôvodných zmiešaných listnatých porastov tvoriacich jedinečné horské ekosystémy. Súčasný trend pozvoľného upúšťania od tradičného spôsobu využívania horských spoločenstiev, spôsobuje postupné zarastanie (sukcesiu) európsky a národne významných biotopov, a úbytok biodiverzity rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré sú úzko viazané práve na tieto biotopy. Tento problém nepriaznivého stavu poloprírodných travinno-bylinnych biotopov z dôvodu zmien vo využívaní pôdy sa týka celej Európy. Úpadok ich manažmentu, absencia výskytu vzácnych spoločenstiev, plodonosných drevín v porastoch a rastúce počty lesnej zveri zvyšujú záťažové faktory životného prostredia v jeho neprospech. Ekosystémové služby z dôvodu ich terénnej nedostupnosti sú obmedzené a v prípade ich nevykonávania hrozí zánik významných zložiek ekosystémov. Najlepším riešením je opätovné pristúpenie k vhodnému obnovnému manažmentu, resp. k tradičným spôsobom hospodárenia, ktoré spočívajú v ich pravidelnom obhospodarovaní, smerujúcom k podpore mimoprodukčných funkcií horských ekosystémov. Pre revitalizáciu a zachovanie týchto horských biotopov je vhodná menšia technika s vysokou svahovou dostupnosťou. Nepriaznivý stav horských biotopov znižuje úživnosť pre živočíchy. Pre správne vyhodnotenie vykonaných opatrení je potrebné monitorovanie zdravotnej kondície a migrácie živočíchov naviazaných na tieto ekosystémy ako aj monitorovanie vývoja rastlinných spoločenstiev ako potravinovej zložky týchto živočíchov. V rámci komplexu cezhraničného územia aj napriek blízkosti cezhraničných partnerov nedochádza k vzájomnej výmene informácií o stave horských ekosystémov, výskyte a kondícií živočíchov, prenose parazitov a realizovaných opatreniach. Živočíchy budú monitorované systémom fotopascí a parazitologického výskumu a horské biotopy pomocou terénneho botanického prieskumu, ktorému bude predchádzať zistenie ich východiskového stavu.

Obszar Karpat porastają kompleksy pierwotnych mieszanych lasów liściastych tworzących swoiste ekosystemy górskie. Obecny trend powolnego odchodzenia od tradycyjnego sposobu zagospodarowania środowiska górskiego powoduje zarastanie (sukcesję) biotopów o znaczeniu narodowym i europejskim oraz zmiany w różnorodności biologicznej – ubytek gatunków, które są ściśle uzależnione od tych właśnie biotopów. Powstawanie półnaturalnych biotopów trawiasto-zielnych z powodu zmian w zagospodarowaniu gleby, dotyczy całej Europy. Złe zarządzanie, brak rzadkich cennych zbiorowisk i drzew owocowych przy wzrastającej liczbie zwierzyny leśnej powodują wzrost czynników wpływających niekorzystnie na środowisko naturalne. W związku z trudną dostępnością ograniczone są zabiegi utrzymania tych ekosystemów a ich brak grozi zanikiem ich znaczących części. Najlepszym rozwiązaniem jest ich odpowiednia regeneracja i powrót do tradycyjnego sposobu gospodarowania, ukierunkowanego na wspieranie poza produkcyjnych funkcji ekosystemów górskich. Do rewitalizacji i dla zachowania tych biotopów potrzebne są mniejsze maszyny, z którymi można łatwiej i bezpieczniej dotrzeć i wykonać prace na obszarze leśnym. Niesprzyjający stan biotopów górskich sprawia, że nie ma w nich wystarczającej ilości pożywienia dla zwierząt. Dla właściwej oceny podejmowanych środków potrzebne jest monitorowanie kondycji zdrowotnej i migracji zwierząt powiązanych z tymi ekosystemami, jak też monitorowanie zbiorowisk roślinnych, jako składnika pokarmowego dla tych zwierząt. W ramach kompleksu obszaru transgranicznego, pomimo bliskiego sąsiedztwa partnerów brakuje wymiany informacji o stanie ekosystemów górskich, występowaniu i kondycji zwierzyny, o przenoszeniu parazytów i o podejmowanych środkach zaradczych. Zwierzęta będą monitorowane przy pomocy fotopułapek oraz badań parazytologicznych, natomiast w biotopach górskich odbędą się badania botaniczne w terenie, poprzedzone stwierdzeniem stanu wyjściowego.

 

Hlavný cieľ projektu / Cel główny projektu

Hlavným cieľom projektu je obnova, zachovanie a ochrana biodiverzity horských ekosystémov v cezhraničnom území Karpát a taktiež zvýšiť počet organizácií zúčastňujúcich sa na cezhraničných projektoch. Spoločné aktivity a opatrenia budú viesť k zabezpečeniu zachovania ekologických väzieb, zamedzeniu prieniku nepôvodných druhov, spomaleniu degradácie prírody a hodnôt krajiny a zosúladeniu manažmentu prírodne významných území rozdelených štátnou hranicou a tým k ochrane biodiverzity tohto územia.

Głównym celem jest odnowa zachowanie i ochrona bioróżnorodności ekosystemów górskich na obszarze transgranicznym Karpat i zwiększenie liczby organizacji biorących udział w projektach transgranicznych. Podejmowane kroki będą wiodły do zachowania powiązań ekologicznych ograniczeniu przenikania gatunków obcych, spowolnieniu degradacji przyrody i do zharmonizowania zarządzania obszarów przyrodniczych o dużym znaczeniu rozdzielonych granicą państwa a tym samym do ochrony ich bioróżnorodności.

Špecifické ciele projektu / Cele szczegółowe projektu

1. Zlepšenie druhovej rozmanitosti horských ekosystémov vykonávaním navrhnutých opatrení.

2. Zistiť skutočný stav horských ekosystémov a navrhnúť opatrenia na zlepšenie ich biodiverzity.

3. Propagácia potreby trvalo udržateľného obhospodarovania horských ekosystémov s návodom ako na to.

 

1. Zwiększenie różnorodności gatunkowej ekosystemów górskich poprzez realizację zaproponowanych działań

2. Stwierdzić obecny stan ekosystemów górskich i zaproponować środki do poprawy ich bioróżnorodności.

3. Promocja potrzeby zagospodarowania dla trwałości ekosystemów górskich z instrukcją, jak to osiągnąć.

 

Realizácia a výsledky projektu / Realizacja i efekty projektu

  1. Monitoring horských lúčnych biotopov prostredníctvom botanického prieskumu a stanovenie kvality trávnych porastov a obsahu živín vo vegetácii a pôde na plochách projektu.
  2. Realizácia trvalo udržateľného manažmentu horských lúčnych biotopov na ploche 130 ha prostredníctvom ich revitalizácie (odstraňovanie krovín, ekologická obnova, výsev, starostlivosť primeraná podmienkam biotopu).
  3. V rámci monitoringu zveri boli na oboch stranách hranice odobraté biologické vzorky za účelom zistenia prítomnosti ťažkých kovov a infekcie invazívnymi druhmi parazitov.
  4. V blízkosti vybraných objektov s realizáciou revitalizácií bol vykonaný hydrochemický výskum dažďových vôd i najbližších vodných tokov.
  5. Na základe výsledkov monitoringov a výskumov boli navrhnuté optimálne manažmentové opatrenia na zamedzenie postupného zarastania lúčnych biotopov dôležitých pre horské ekosystémy krajiny, regiónu a Európy.
  6. V degradovaných územiach boli navrhnuté a zrealizované príklady ekologickej formy revitalizácie biotopov s využitím prototypu kartáčového zberača semien.
  7. V rámci zvyšovania biodiverzity boli vysadené plodonosné a ovocné dreviny ako krajinotvorný prvok a zároveň zvýšenie potravných možností živočíchov.
  8. Metodika trvalo udržateľného manažmentu horských ekosystémov bola vypracovaná ako vzor pre obhospodarovanie ekosystémov aj v ostatných horských oblastiach.
  9. Propagačné aktivity v rámci projektu zahŕňali:

Úvodná konferencia projektu (Krynica, 2019)

Prezentácia výsledkov na národných a medzinárodných konferenciách a seminároch

Ručné kosenie mechanizačne nedostupných lúk (jún 2019, júl 2021)

Tlačené materiály, DVD film o projekte

Publikácia metodiky trvalo udržateľného manažmentu horských ekosystémov

Záverečná konferencia (online, 2021)

 

  1. Monitoring siedliskowy zbiorowisk nieleśnych poprzez analizę florystyczną udostępnionych obiektów i ocenę przydatności jako potencjalnych paszowisk dla zwierzyny wolno żyjącej.
  2. Realizacja zrównoważonego gospodarowania ekosystemami górskimi na powierzchni 130 ha, poprzez ich rewitalizację (odkrzaczanie, podsiew, odpowiednie do warunków siedliskowych utrzymanie).
  3. W ramach monitorowania zwierzyny łownej pobrano próbki biologiczne po obu stronach granicy, w celu określenia m.in. obecności metali ciężkich i zarażenia inwazyjnymi gatunkami pasożytów.
  4. Przeprowadzono badania hydrochemiczne wód opadowych w pobliżu wybranych obiektów podlegających zabiegom regeneracyjnym i cieków wodnych w ich sąsiedztwie.
  5. Na podstawie wyników monitorowania zaproponowano optymalne środki utrzymania, w celu zapobiegania stopniowemu zakrzaczaniu siedlisk nieleśnych, ważnych dla ekosystemów górskich kraju, regionu i Europy.
  6. Na obszarach zdegradowanych zaproponowano i zrealizowano przykłady proekologicznej formy rewitalizacji siedlisk z wykorzystaniem prototypowego szczotkowego zbieracza nasion.
  7. W ramach zwiększania bioróżnorodności wysadzono krzewy i drzewa gatunków nietowarowych, stanowiących równocześnie wzbogacenie potencjalnej bazy paszowej dla zwierzyny wolno żyjącej.
  8. Opracowano metodologię zrównoważonego zarządzania ekosystemami górskimi, jako przykład zarządzania ekosystemami również dla innych obszarów górskich.
  9. Działania promocyjne w ramach projektu obejmowały:

Konferencję wprowadzającą projektu (Krynica, 2019)

Prezentację wyników na konferencjach krajowych i zagranicznych oraz seminariach

Ręczne koszenie trudno dostępnych łąk (czerwiec 2019, lipiec 2021)

Materiały drukowane, film DVD o projekcie

Publikację metodologii zrównoważonego zarządzania ekosystemami górskimi

Konferencję końcową (online, 2021)

 

Publikácia „Spoločne rozvíjame pohraničie. Projekty programu Interreg Poľsko – Slovensko”

https://sk.plsk.eu/-/publikacia-spolocne-rozvijame-pohranicie-.