Pamätníky Jozefa Dekreta Matejovie v oblasti Starých Hôr

  • Typ cieľa: Pamätník a Prírodná zaujímavosť
  • Krátky popis: Pamätníky Jozefa Dekreta Matejovie v oblasti Starých Hôr
  • Podrobnejší popis: Najstarší pamätník postavený J. D. Matejovie na skalnom brale pri obci Dolný Jelenec - miesta, ktoré patrilo do pôsobiska J. D. Matejovie. Pamätník bol slávnostne odhalený 16. 9. 1913, návrh a realizácia reliéfu je dielo Františka Šidla, kamenárske práce vyhotovil Dezider Schvartz. Pôvodný maďarský text bol v 60. rokoch 20. storočia doplnený slovenským. "Živý pamätník", jeden z posledných existujúcich porastov založených J. D. Matejovie pri jeho zalesňovacích akciách v oblasti Starých Hôr. Na rozlohe 6,22 ha sa nachádza vekovo aj priestorovo diferencovaný porast s cennými mohutnými smrekovcami, smrekmi, jedľami a bukmi s vekom takmer 200 rokov.
  • Obec: Staré Hory
  • Okres: Banská Bystrica
  • Kraj: Banskobystrický
  • Obdobie návštevy: Celoročne
  • Prístup: Pamätník sa nachádza na skalnom brale pri obci Dolný Jelenec. Dekretov porast je situovaný asi 2 km od pamätníka nad osadou Rybô. Vedie k nemu Lesnícky náučný chodník J.D. Matejovie od pamätníka, alebo z obe Staré Hory.
  • Náročnosť trasy: -mierne náročná
  • Zaujímavosti v okolí: LNCH J.D. Matejovie (začína pri pamätníku), VLM Špaňodolinský banský vodovod (16 km), VLM vodný žľab Rakytov (16 km),
  • Dátum odhalenia: 25.10.2011
  • GPS súradnice: N 48°51'23.4" E 19°08'56.9" - Pamätník; N 48°51'50.7" E 19°07'26.4" - chránený areál Dekretov porast
  • Vhodná pre:

    

  • Podrobnejší popis: Pamätníky J. D. Matejovie v oblasti Starých Hôr sú zakotvené v jednom z brál v Dolnom Jelenci, v oblasti, kde Jozef Dekret Matejovie robil prvé pokusy so zalesňovaním. Narodil sa 12.7.1774 v Dobroči pri Čiernom Balogu v rodine lesného robotníka Mateja Decretta. Po absolvovaní gymnáziá nastúpil do lesnej služby ako nádenník (1787), neskôr ako pomocný horár a horár. Od roku 1788 vypomáhal v úrade komorského lesmajstra Lahnera v BB. Bol zástupcom horára v Boci (od 1790), neskôr v Tisovci a Pohronskej Polhore. Pôsobil ako komorský horár v Brezne (od 1798) a od 1800 bol polesný v BB. Bol vymenovaný za lesného sudcu v Brezne (1807), kde tiež pôsobil vo funkcii lesného pojazdného (1808-1814). Ako komorský lesmajster pôsobil v BB (1814-1834), kde aj 18.1.1841 zomrel. Na území dnešnej SR zaviedol do praxe umelé zalesňovanie, hospodársku ťažbu a využívanie dreva, venoval sa rentabilite lesnej prevádzky, zdokonaľovaniu evidencie a ochrane lesa, reformám na zlepšenie sociálnych podmienok lesných robotníkov. Zavádzal stínanie stromov ručnou pílou. Jeho hlavnou zásluhou je plánovité zalesňovanie. Z množstva porastov, ktoré zakladal v rokoch 1809-1837 sa na území Veľkej Fatry nachádzajú zostatky v Starohorskej oblasti, v Tureckej a v Hornojaseneckej doline. Porasty v oblasti Kohútová boli určené ako génová základňa smrekovca opadavého (chránený areál). S veľkým úsilím zalesnil 3942 ha lesa.